蜜桃交友

«Kristus ?ije. On je na?ou nádejou i tou najkraj?ou mlados?ou tohto sveta. V?etko, ?oho sa on dotkne, sa stáva mladým, stáva sa novým, nap?ňa sa ?ivotom. Preto prvé slová, s ktorými

sa chcem obráti? na ka?dého mladého kres?ana, sú: On ?ije a chce, aby si bol ?ivý!»

Takto sa za?ína Posynodálna apo?tolská exhortácia pápe?a Franti?ka, podpísaná v pondelok 25. marca vo svätom dom?eku v Lorete, adresovaná ?mladým a celému Bo?iemu ?udu“. V dokumente pozostávajúcom z deviatich kapitol rozdelených do 299 odsekov pápe? vysvet?uje, ?e sa nechal in?pirova? bohatstvom reflexií a dialógov synody o mladých, ktorá sa slávila vo Vatikáne v októbri 2018.

1. kapitola: ?o hovorí Bo?ie slovo o mladých?

«V?imnime si, ?e Je?i?ovi sa nepá?ilo, ke? dospelí h?adeli na tých najmlad?ích s opovrhnutím alebo ich dr?ali despoticky vo svojich slu?bách. Naopak, ?iadal: ?Kto je medzi vami najvä??í, nech je ako najmen?í“ (Lk 22,26). Pre neho vek nepredstavoval privilégium a to, ?e niekto mal menej rokov neznamenalo, ?e má men?iu hodnotu» (14).

2. kapitola: Je?i? Kristus v?dy mladý

Ako pí?e pápe? Franti?ek, nesmieme si myslie?, ?e ?Je?i? bol  osamelým adolescentom alebo takým mladým, ktorý myslí len na seba. Jeho vz?ah s ?u?mi bol vz?ahom mladého ?loveka, ktorý sa podie?a na celom ?ivote rodiny, dobre zaradenej do ?ivota v dedine“, ?nikto ho nepova?oval za divného ?i oddeleného od ostatných“ (28). Pastorácia mláde?e preto nesmie ?izolova? mladých od rodiny a sveta alebo z nich robi? vyselektovanú men?inu, uchránenú od ka?dej nákazy“. Potrebujeme naopak ?projekty, ktoré by ich posilnili, sprevádzali a nasmerovali k stretnutiu  s druhými, k ve?kodu?nej slu?be, misii“ (30).

«Prosme [Pána], aby oslobodil [Cirkev] aj od ?al?ieho poku?enia: nazdáva? sa, ?e bude mladou tým, ?e sa poddá v?etkému, ?o jej ponúka svet, nazdáva? sa, ?e sa obnoví tým, ?e bude svoje posolstvo ukrýva? a bude sa pripodobňova? druhým. Nie. Je mladá vtedy, ke? je seba samou, ke? ka?dý deň prijíma v?dy novú silu Bo?ieho slova, Eucharistie, Kristovej prítomnosti a moci jeho Ducha» (35).

Franti?ek v exhortácii mladým ponúka za príklad Máriu – diev?a z Nazaretu, ako aj viacerých mladých svätcov: sv. ?ebastián, sv. Franti?ek z Assisi, sv. Jana z Arku, blahoslavený mu?eník Anrdrew Phu Yen, sv. Kateri Tekakwitha, sv. Dominik Savio, sv. Terézia z Lisieux, bl. Zefyrín Namuncurá, bl. Isidoro Bakanja, bl. Pier Giorgio Frassati, bl. Marcel Callo, ?i bl. Chiara Badano.

3. kapitola: Vy ste Bo?ie teraz

Svätý Otec pozýva k tomu, aby sme problematiku mladých zbyto?ne negeneralizovali, preto?e ?existuje pluralita svetov mladých“ (68).

Ako príklad mladým uvádza Svätý Otec okrem iných aj ich rovesníka, Bo?ieho slu?obníka Carla Acutisa, Taliana, ktorý zomrel v roku 2006 ako 15-ro?ný a bol expertom v oblasti po?íta?ov a komunikácií. Technológie vedel vyu?íva? na ?írenie Evanjelia a nenechal sa nimi zotro?i?.

«By? mladými neznamená len vyh?adáva? chví?kové pote?enia a povrchné úspechy. Pre to, aby mlados? uskuto?nila svoj cie? v priebehu ?ivota, musí by? ?asom ve?kodu?ného darovania sa, úprimnej obety» (108).

4. kapitola: Ve?ká novina pre v?etkých mladých

Pápe? mladým ohlasuje tri ve?ké pravdy: ?Boh ?a miluje, nikdy o tom nepochybuj“ (112). Vysvet?uje, ?e pamä? nebeského Otca ?nie je ako nejaký harddisk, ktorý zapisuje a archivuje v?etky na?e dáta. Jeho pamä? je ne?ným srdcom súcitu, ktoré sa raduje z definitívneho vymazania ka?dej na?ej stopy zla... Preto?e ?a miluje“. (115)

Druhou pravdou je spása v Je?i?ovi Kristovi: ?Kristus ?a zachraňuje“. A napokon tretia  ve?ká pravda znie: ?On ?ije!“

«Treba to ma? na pamäti... preto?e nám hrozí, ?e Krista budeme bra? len ako dobrý príklad minulosti, ako nejakú spomienku, ako niekoho, kto nás zachránil pred dvetisíc rokmi. Toto by nám neslú?ilo na ni?, zanechalo by nás to rovnakými, akými sme boli predtým, nevyslobodilo by nás to» (124).

5. kapitola: Cesty mladých

«Nespozná? pravú plnos? toho, ?o znamená by? mladým, ak ... ne?ije? priate?stvo s Je?i?om» (150).

«V ka?dej chvíli ?ivota mô?eme obnovi? a da? vzrás? na?ej mladosti. Ke? som za?al moju slu?bu pápe?a, Pán roz?íril moje horizonty a dal mi obnovenú mlados?. To isté sa mô?e sta? páru zosobá?enému u? mnohé roky ?i mníchovi v jeho klá?tore». (160)

«Duch Svätý nás chce podnieti?, aby sme vy?li zo seba samých, aby sme objali druhých... Preto je v?dy lep?ie pre?íva? vieru spolo?ne a prejavova? na?u lásku v komunitnom ?ivote». (164)

Pápe? spomína aj ?riziko uzatvárania sa v malých skupinkách“:

«Cítia, ?e ?ijú bratskú lásku, no mo?no sa ich skupina stala jednoduchým pred??ením vlastného ja. Toto sa zhor?uje, ak je povolanie laika chápané len ako istá slu?ba vo vnútri Cirkvi..., zabúdajúc na to, ?e povolanie laikátu je predov?etkým láskou v rodine a sociálnou ?i politickou dobro?innos?ou» (168).

«Sociálne nasadenie a priamy kontakt s chudobnými zostávajú základnou príle?itos?ou objavenia ?i preh?benia viery a rozpoznávania vlastného povolania» (170).

6. kapitola: Mladí s koreňmi

Pápe? upozorňuje na ?kodlivé ponuky, ktoré odrezávajú mladého ?loveka od koreňov. Patrí sem aj falo?ný kult mladosti:

«Mladistvé telo sa stáva symbolom tohto nového kultu, teda v?etko to, ?o má do?inenia s mladým telom sa stáva idolom a predmetom neobmedzenej tú?by, a na to, ?o nie je mladé, sa h?adí s opovrhnutím. Toto je v?ak zbraň, ktorá privádza k tomu, ?e degraduje predov?etkým mladých» (182).

«Drahí mladí, nedovo?te, aby vyu?ívali va?u mlados? na propagovanie povrchného ?ivota, ktorý si zamieňa krásu s vonkaj?ím výzorom» (183).

«Bo?ie slovo odporú?a nestrati? kontakt so seniormi, aby sme mohli nazbiera? ich skúsenos?» (188).

7. kapitola: Pastorácia mladých

Samotní mladí ?sú aktérmi pastorácie mladých, sprevádzaní a vedení, av?ak slobodní nachádza? v?dy nové cesty s kreativitou a smelos?ou“ (203).

Ako uvádza pápe? Franti?ek, forma?né plány majú by? popri dôle?itosti mravnej a náukovej zlo?ky zamerané na kerygmu, na ?základnú skúsenos? stretnutia s Bohom skrze Krista, ktorý zomrel a vstal z m?tvych“, na rozvíjanie ?bratskej lásky, komunitného ?ivota a slu?by“ (213).

«Tu je va?a ve?ká úloha: odpoveda? na paralyzujúce slogany kultúrneho konzumizmu dynamickými a silnými rozhodnutiami, h?adaním, poznávaním a delením sa» (223).

Medzi oblas?ami, v ktorých sa má rozvíja? pastorácia, pápe? menuje aj umenie (226), ?port (227) a ochranu prírody (228).

Svätý Otec pozýva by? ?Cirkvou s otvorenými dverami“:

«Musí tu by? miesto aj pre v?etkých tých, ktorí majú iné vízie ?ivota, vyznávajú iné viery ?i prehlasujú sa za tých, ktorým je nábo?enský horizont cudzí» (235).

Príklad tohto prístupu je pod?a pápe?a v evanjeliovom príbehu emauzských u?eníkov:

«Mladý ?lovek, ktorý ide na pú?, aby si od Panny Márie vyprosil pomoc a pozve priate?a ?i spolo?níka, aby ho sprevádzal, týmto jednoduchým gestom koná vzácny misionársky skutok» (239).

Pastorácia mladých ?má by? v?dy misionárskou pastoráciou“ (240), spomína pápe?.

Ten, kto sprevádza mladých, sa má vyzna?ova? nasledujúcimi charakteristikami, ktoré v procese synody vyjadrili samotní mladí:

«By? verným kres?anom, anga?ovaným v Cirkvi a vo svete; neustále sa usilova? o svätos?; nesúdi?, ale ujíma? sa ?loveka; aktívne na?úva? potrebám mladých; odpoveda? prívetivo; pozna? seba samých; vedie? si uzna? vlastné limity; pozna? radosti i bolesti duchovného ?ivota. Vlastnos?ou prvoradej dôle?itosti je vedie? sa uzna? za ?udí schopných robi? chyby: nie za dokonalých, ale za hrie?nikov, ktorým bolo odpustené» (246).

8. kapitola: Povolanie

«Základnou vecou je rozli?ova? a objavi?, ?e to, ?o chce Je?i? od ka?dého mladého, je predov?etkým jeho priate?stvo» (250).

«Ná? ?ivot na zemi dosiahne svoju plnos? vtedy, ke? sa premení na obetu» (254).

«Toto ?by? pre druhých“ v ?ivote ka?dého mladého ?loveka je zvy?ajne spojené s dvoma základnými otázkami: s vytvorením novej rodiny a s prácou» (258).

«Je pravda, ?e nemô?e? ?i? bez práce a ?e niekedy bude? musie? prija? to, ?o nájde?, no nikdy sa nevzdávaj svojich snov, nikdy definitívne nepochovávaj isté povolanie, nikdy sa nevzdávaj» (276).

9. kapitola: Rozli?ovanie

«Prejavom rozli?ovania je úsilie rozpozna? svoje vlastné povolanie. Je to úloha, ktorá si vy?aduje priestory samoty a ticha, preto?e ide o ve?mi osobné rozhodnutie, ktoré nikto nemô?e urobi? za nás» (283).

Ten, kto mladým pomáha pri rozli?ovaní, má vedie? ?na?úva?“, ?zachyti? správny moment, v ktorom sa rozli?uje medzi milos?ou a poku?ením“, vedie? na?úva? tomu, ?kam ten druhý skuto?ne chce ís?“ (294).

Ten, ?o na?úva mladému, sa musí vyzna?ova? jemnocitom:

«V istom momente musí zmiznú?, aby doty?ného nechal nasledova? cestu, ktorú objavil. Musí zmiznú? tak, ako zmizne Pán pred o?ami svojich u?eníkov» (296).

Musíme ?vzbudzova? a sprevádza? procesy, a nie nanucova? cesty“, pí?e pápe? Franti?ek o duchovnom sprevádzaní.

«Ide o osobné procesy, ktoré sú jedine?né a slobodné. Preto je ?a?ké vytvára? receptáre» (297).

Posynodálnu apo?tolskú exhortáciu Christus vivit uzatvára pápe? Franti?ek týmto závere?ným odkazom:

«Drahí mladí, rád vás uvidím be?a? rýchlej?ie ne? ten, kto je pomalý a ustráchaný. Be?te pri?ahovaní tou Tvárou, tak ve?mi milovanou, ktorej sa klaniame vo svätej Eucharistii a ktorú rozpoznávame v tele trpiaceho brata... Cirkev potrebuje vá? elán, va?e intuície, va?u vieru... A ke? dorazíte tam, kam sme my e?te nedospeli, majte trpezlivos? na nás po?ka?» (299).

-zk, jb-