蜜桃交友

Martin Jarábek 鈥� Pope

Spevom liturgiu sprevádzal mu啪ský zbor In Spiritu z Vojnika v Slovinsku. Oslavy a tradi膷né stretnutie pri liturgickom sviatku tento rok zorganizovalo Pápe啪ské slovinské kolégium v Ríme v spolupráci so slovinským ve木vyslanectvom.

Homília pri slávnosti svätých vierozvestov Cyrila a Metoda

Mons. Andrej Saje 鈥� Nové mesto

Rím, Bazilika svätého Klimenta, 14. február 2025

Va拧e excelencie, vá啪ení hostia, drahí bratia a sestry v Kristovi!

V Bo啪om slove sme po膷uli, ako sa Je啪i拧 predstavuje ako dobrý pastier, ktorý dáva 啪ivot za svoje ovce. Dobrý pastier sa stará o v拧etky svoje ovce, o ka啪dú osobitne, pod木a jej potrieb. Zárove艌 sa stará o celé stádo, aby ho priviedol spä钮 do jednoty. Toto bolo radostné posolstvo, ktoré svätí bratia Cyril a Metod priniesli slovanským národom.

Stretli sme sa v tejto starobylej bazilike sv. Klimenta, kde sú ulo啪ené relikvie sv. Cyrila, aby sme oslávili sviatok apo拧tolov slovanských národov. Tento rok slávime ich sviatok v rámci svätého jubilejného roka, ktorý po celej Cirkvi podnietil 啪ivú a radostnú spoluprácu.

Osoby a dielo týchto svätých bratov sú zdrojom radosti pre cirkevné spolo膷enstvo. Význam ich poslania zdôraz艌ovali viacerí pápe啪i, najmä svätý Ján Pavol II. Pri jubileu zasvätenom svätým Cyrilovi a Metodovi ich pred 拧tyridsiatimi rokmi vyhlásil za patrónov východnej Európy a postavil ich k svätému Benediktovi, patrónovi západnej Európy, 膷ím symbolicky vyjadril jednotu a spolo膷né kres钮anské korene celého Starého kontinentu.

Svätí bratia, ktorých sviatok dnes slávime v Ríme (na rozdiel od 5. júla, ke膹 sa slávi na Slovensku), si plne zaslú啪ia titul apo拧tolov Slovanov. Svojou neúnavnou a odvá啪nou misionárskou prácou hlásali evanjelium slovanským národom. Cyril a Metod sú vzorom toho, 膷o dnes nazývame inkulturácia 鈥� teda prenesenie zvesti viery do kultúry národa a jej vyjadrenie v jeho vlastnom jazyku. To si vy啪aduje náro膷nú 辫谤别办濒补诲补迟别木蝉办&耻补肠耻迟别; prácu, v ktorej treba presne vyjadri钮 bohatstvo Bo啪ieho zjavenia. V tomto smere obaja bratia zanechali významné dedi膷stvo, ktoré je pre Cirkev dodnes zdrojom in拧pirácie.

Cyril a Metod sa narodili v Solúne na za膷iatku 9. storo膷ia. Cyril 拧tudoval v Solúne a v Kon拧tantínopole pod vedením významných u膷ite木ov a istý 膷as aj vyu膷oval. 艩tudoval spisy svätého Gregora Naziánskeho a od neho sa nau膷il, akú dôle啪itú úlohu zohráva jazyk pri sprostredkovaní zjavenia. Bratia boli presved膷ení, 啪e 木udia nemô啪u prija钮 Bo啪ie zjavenie, ak ho nepo膷ujú vo svojom rodnom jazyku a nemô啪u ho 膷íta钮 v abecede, ktorá odrá啪a zvuky ich re膷i.

Byzantský cisár im zveril úlohu evanjelizácie slovanských národov 鈥� najprv na Kryme, neskôr na Ve木kej Morave. Spolu s nieko木kými u膷eníkmi sa tejto misii venovali takmer 拧tyri roky, pri膷om sa zamerali na vzdelávanie k艌azov a budovanie cirkevnej hierarchie. Pravdepodobne u啪 pred svojím príchodom na Ve木kú Moravu zbierali kres钮anské u膷enie do kníh písaných v slovanskom jazyku. Táto potreba viedla k vytvoreniu nového písma 鈥� hlaholiky, ktorá bola neskôr upravená do cyriliky, pomenovanej na po膷es钮 sv. Cyrila.

Napriek svojej ve木korysej práci 膷elili odporu, nepochopeniu a nepriate木stvu. Aby obhájili svoje dielo, museli odcestova钮 do Ríma, kde ich prijali a ich misijnú 膷innos钮 schválili pápe啪i Mikulá拧 I. a Hadrián II.

Ke膹 Cyril v Ríme ochorel, tú啪il vstúpi钮 do klá拧tora, preto啪e cítil, 啪e sa blí啪i jeho koniec. Zomrel 14. februára 869 vo veku iba 42 rokov a bol pochovaný v tejto bazilike.

Zatia木 膷o Cyril bol viac filozofom a premý拧木avým u膷ite木om, Metod sa venoval aktívnemu pôsobeniu. Po bratovej smrti pokra膷oval v ich diele. Mal vynikajúce právnické vzdelanie, pôsobil v administratíve a neskôr sa stal mníchom v Bitýnii. Bol vysvätený za biskupa a menovaný za apo拧tolského legáta pre Panóniu a Ve木kú Moravu.

Metod neúnavne pokra膷oval v evanjelizácii, no 膷elil odporu tých, ktorí odmietali reformy v pastorácii a liturgii. Jeho vytrvalá slu啪ba bola pozna膷ená neustálym prenasledovaním. Zomrel 6. apríla 885.

Význam svätých Cyrila a Metoda uznali mnohí pápe啪i. Pápe啪 Pius XI. ich vo svojom apo拧tolskom liste Quod Sanctum Cyrillum ozna膷il za 鈥瀞ynov Východu, byzantskej vlasti, gréckeho pôvodu, s rímskym poslaním a so slovanskými apo拧tolskými plodmi鈥�.

Ich historickú úlohu neskôr potvrdil svätý Ján Pavol II., ktorý ich v apo拧tolskom liste Egregiae virtutis viri spolu so svätým Benediktom vyhlásil za spolupatrónov Európy.

V encyklike Slavorum apostoli 鈥� od jej vydania uplynulo u啪 40 rokov 鈥� svätý Ján Pavol II. napísal, 啪e 鈥濩yril a Metod sú mostom medzi východnou a západnou tradíciou, ktoré sa spájajú do jedného ve木kého dedi膷stva univerzálnej Cirkvi鈥�.

Nech Najsvätej拧ia Trojica na príhovor svätých Cyrila a Metoda pomáha európskym národom a kultúram 啪i钮 v jednote, deli钮 sa o spolo膷né duchovné bohatstvo a vzájomne sa re拧pektova钮. Nech ich orodovanie prinesie pokoj do krajín, kde hlásali evanjelium.

Amen.