蜜桃交友

Martin Jarábek – Pope

Na svätej om?i sa zú?astnili desiatky kňazov a mno?stvo laikov, ?lenov slovenskej komunity v Ríme. Prítomný bol aj ve?vyslanec Slovenskej republiky pri Svätej Stolici Juraj Priputen. Po liturgických sláveniach sa uskuto?nilo aj priate?ské krajanské stretnutie.

HOMÍLIA MONS. VILIAMA JUDÁKA

Slávnos? sv. Cyrila a Metoda, Pápe?ské kolégium v Ríme 16.2.2025

Poh?ad – nielen kres?anského  sveta – je v zvlá?? v tomto Jubilejnom roku upretý na Rím, na túto - predsední?ku lásky - ako ju nazval antiochijský biskup sv. Ignác okolo r. 100.

O Slovensku je známe, ?e okrem hlbokej mariánskej úcty sa v na?om národe od za?iatku prejavuje hlboká oddanos? k Petrovmu stolcu.

Samozrejme ná? poh?ad na Rím nie je zále?itos?ou len týchto dní, ale na?e duchovné spojenie s Ve?ným mestom a Petrovou katedrou trvá u? vy?e 1100 rokov.

Význam i zmysel kres?anstva si u? dávno na?i predkovia zhrnuli do pojmu ?dedi?stvo otcov“, ?i?e do cyrilo-metodského kultu, ktorý nikdy neprestal pôsobi? v na?ich dejinách, ale tu ?il a ú?inkoval ako ?ivá sila viery, udr?iavajúca nás v ?a?kých ?asoch na?ich dejinných osudov.

Od ?ias, ?o byzantskí misionári sv. Kon?tantín (Cyril) a sv. Metod, pre nás v?eobecne známi ako slovanskí apo?toli, pripútali starých Slovákov v Moravskej rí?i ku kres?anskému Rímu a tým aj k západnej kultúrno-nábo?enskej orientácii, stala sa cyrilo-metodská idea po celé na?e dejiny druhou prirodzenos?ou slovenského ?ivota. Stopy cyrilo-metodstva v na?ich dejinách upevňovali nás nielen v jednote s Rímom, ale prehlbovali aj na?e vedomie s vlastnými dejinnými osudmi. Preto tieto hodnoty zostávajú pre nás prameňom obnovy tých duchovných síl, ktoré nás udr?ali pri ?ivote a pri viere po celé tisícro?ie.

Od chvíle, ke? pápe? Hadrián II. roku 867 privítal v Ríme Rastislavovu ve?komoravskú kres?anskú delegáciu na ?ele s Kon?tantínom a Metodom, ktorí priniesli do Ríma staroslovenské bohoslu?obné knihy, a ?o otec kres?anstva vyslovil súhlas s touto liturgiou, vstúpilo Slovensko do dejín kres?anského Ríma a do dejín Európy. Prerástlo tak hranice Ve?komoravskej rí?e a za?alo sa podie?a? na európskom duchovnom dianí. A ke? sa Metod stal arcibiskupom a metropolitom novozriadenej moravsko-panónskej cirkevnej provincie, vyrástol v strednej Európe – pod ochranou sv. Petra - nový cirkevno-politický faktor, ktorý museli re?pektova?, aj pre vz?ah k Rímu, ove?a vä??ie ?tátne útvary tých ?ias. V tomto období sa stretávame aj s biskupstvom v Nitre (880).

Slováci a Rím, to znie dosia? v na?om svete i chápaní ako Slováci a Európa alebo Slovensko a Európa. Nech ako bolestné a tragické i smutné boli dlhé stáro?ia zápasov o slovenské bytie a národnú i politickú identitu Slovákov osvet?ované cyrilo-metodským krí?om, zostali nám trvale ?ivými fak?ami na dejinných cestách slovenského vývoja.

Po zániku ve?komoravskej ?tátnosti zanikla aj slovenská cirkevná samostatnos?. Bez ?tátnej politickej moci nemohla existova? ani jeho samostatná cirkevná správa. Nezanikli v?ak kres?anské stopy cyrilo-metodského pôsobenia. ?Bol ako ohňom ?o tlel pod popolom na spálenisku znechanom vpádmi, plenmi a inými skú?kami“ – hovorí kardinál J. Tomko.

Napriek rôznorodej nepriazni zostali sme ?ivými a spojení s Rímom a? do najnov?ích ?ias, ?o sa ve?mi výrazne prejavilo po druhej svetovej vojne v ?ase tvrdého ateizmu.

O starostlivosti Ríma o Slovákov sved?í aj vyznanie literárneho kritika Dr. Stanislava Me?iara, ktorý musel opusti? rodnú vlas?. Hovorí v mene vtedaj?ích vyhnancov: ?Pri?li sme pokorení po najni??í kameň, na pra?ný prach vyhnaneckých ciest, a ke? sme z milosti Bo?ej zachránení zastali na Svätopeterskom námestí, cítili sme ?ivo, ?e i ten rímsky kameň má vo?i nám viac citu ako celé vtedaj?ie Slovensko.“ Preto aj jeho slová v?aky v mene slovenských ute?encov. V?aka ti, ve?ný Rím! Kdeko?vek budeme, ve?ne bude? v nás. V ka?dom poh?ade na ?loveka i na veci tohto sveta bude vy?arova? tvoja láska a na?a vernos?. Vernos? tomu, ?o dáva podstatu tvojmu trvaniu, ?o spravilo z nás – bedárov a vyhnancov – rovnocenných dedi?ov Kristovho krá?ovstva. Bol si vykúpením v na?om zúfalstve.“

Prejavom starostlivosti o Slovákov doma i v zahrani?í bolo zriadenie aj tohto Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme v roku 1963, ktorý predstavoval akýsi ?domov pre v?etkých Slovákov“, ?i u? emigrovali, alebo nie, preto?e bol vybudovaný v blízkosti Ríma, v centre kres?anstva, a tie? preto, ?e zachovával slovenský jazyk i domáce tradície, ktorým inde, medzi slovenskými emigrantmi v zahrani?í, ale aj doma, hrozil aspoň ?iasto?ný zánik.

V priebehu desa?ro?í Slovenský Ústav svätých Cyrila a Metoda v Ríme vytrvalo podporoval a povzbudzoval slovenských rodákov vo viere vo vlasti i v zahrani?í aj prostredníctvom rozhlasového vysielania (Vatikánsky rozhlas, Hlas Ameriky, Rádio Slobodná Európa...), vydávaním  nábo?enskej literatúry, ktorú na Slovensku zakázanú, vydával a tla?il ústav v Ríme a potom ju, hoci s ?a?kos?ami, posielal alebo pa?oval za ?eleznú oponu. V rokoch 1963 – 1989 vy?lo vy?e tisíc kni?ných publikácií v náklade viac ako 3 milióny exemplárov. Na v?etkých týchto rôznorodých ?innostiach sa aktívne podie?ali diecézni kňazi aj saleziánska komunita. Okrem anga?ovanosti v Malom seminári, z ktorého ?asom vzniklo Slovenské gymnázium Antona Bernoláka, zohrali k?ú?ovú úlohu aj pri mnohých ?a??ích ?innostiach.

V súlade so ?tatútom Ústavu sa jeho obyvatelia starali aj o ute?encov a misionárov, ktorí mali na starosti cura animarum Slovákov v zahrani?í, ako aj o slovenských pútnikov a  turistov, ktorí nav?tevovali Rím. Nechýbala ani pomoc Slovákom, ktorí boli nútení sa zdr?iava? v ute?eneckých táboroch.

Aj dnes je ÚSCM a Pápe?ské slovenské kolégium – domovom pre slovenských kňazov a kúskom slovenskej zemi pre pútnikov, ktorí prichádzajú do Ve?ného mesta.

Ak arcibiskup Raniero Fisichella v kontexte úvah o hodnote Jubilejného roka hovorí, ?e ?Rím nie je hocaké mesto, nikdy nebol a nikdy ani nebude- v dobrom i zlom ostane jedine?ným mestom na svete“ – tieto slová zvlá?? platia pre nás v súvislosti aj cyrilometodským dedi?stvom. Toto mesto je právom predur?ené by? miestom stretnutia a výmeny medzi ?u?mi rôznych národností, ?spolo?ným domovom pre celé kres?anstvo, z ktorého vy?aruje ohlasovanie evanjelia a nádej do ?ivota sveta.

Mô?eme právom s pútnikmi z polovice 17. storo?ia sa pripoji? k oslavnému  hymnu na Ve?né mesto, ktoré pútnici prichádzajúci do mesta spievali na Monte Mario, ktorý ozna?ovali ako ?Mons gaudii“ (Vrch radosti): ?O Roma nobilis, orbis et domina/ Cunctarum urbium excellentissima/ Roseum martyrum sanguine rubea/ Albis et virginum liliis candida/ Salutem dicimus tibi per omnia/ Te benedicimus, salve per saecula“ (Ó, Rím vzne?ený, pani sveta/ najvzne?enej?ie mesto medzi v?etkými,/ sfarbené ?ervenou krvou mu?eníkov,/ vybielené opravdivými panenskými ?aliami/. Pozdravujeme ?a a po?ehnávame ?a, /pozdravujeme ?a po v?etky veky).

V tomto duchu oslavujeme aj dnes na?ich vierozvestcov a vyjadrujeme úprimnú v?aku za obetavú mnohorakú ?innos? v?etkým, ktorí pokra?ujú ?v brázde Metodovej“ pre dobro Cirkvi v?eobecnej a zvlá?? tej na Slovensku.

Nech aj dne?ná slávnos? je prejavom v?aky Ve?nému mestu – sv. Petrovi a jeho nástupcom – za zachovanie na?ej kres?anskej a národnej identity na ne?ahkej dejinnej ceste a nech je pre nás povzbudením a zdrojom nádeje, ako nás k tomu povzbudzuje slovanský pápe? sv. Ján Pavol II: ?Drahí priatelia, uvedomte si, aký neocenite?ný je dar, ktorý ste dostali od Boha. Dostal sa k vám po dlhej ceste generácií od ?ias svätého Cyrila a Metoda. Prijmite ho v zodpovednej slobode a usilovne ho zve?a?ujte.“ Kie? sa tak stane! Amen.