蜜桃交友

Abram na Pánovu výzvu opú??a Haran a takpovediac za?ína svoju dlhú biblickú kariéru. Pán Abramovi zdôraznil: ?Odí? zo svojej krajiny, zo svojho príbuzenstva a z domu svojho otca...“ (porov. Gen 12,1). Naozaj sa Abramovi kone?ne podarilo vymani? sa zo zovretia nezdravého majetníctva, ktorým boli presiaknuté vz?ahy v Táreho rodine? ?Abram odi?iel, ako mu rozkázal Pán. I?iel s ním aj Lot“ (Gen 12,4), uvádza biblický text a na prvý poh?ad sa zdá, ?e v?etko je tak, ako má by?. Vzápätí sa ale do príbehu za?ína vkráda? podozrenie, lebo rozpráva? dodáva: ?Abram vzal so sebou svoju ?enu Sarai a svojho synovca Lota i celý majetok, ?o nadobudli, aj slu?obníctvo, ktoré v Harane získali“ (Gen 12,5). Odchádza Lot s Abramom naozaj slobodne, ako rovnocenný spolo?ník, alebo zas Abram organizuje ?ivot v?etkým okolo seba? A ?o Sarai? Je Abramovi rovnocennou partnerkou, alebo s ňou man?el zaobchádza ako s jednou z polo?iek na zozname hnute?ného majetku? Zatia? ?o tieto otázky zostávajú otvorené, Abram prichádza do Kanaánu. Abram tu vzýva Pánovo meno a zdá sa, ?e v poriadku dorazil do správnej destinácie. Len?e, ke? v krajine nastáva hlad (porov. Gen 12,10), Abram opä? balí kufre. Biblický text Abramovo rozhodnutie nijako nekomentuje. Ani Pán sa k tomuto kroku nevyjadruje, hoci k Abramovi osobne prehovoril u? dvakrát. ?itate? si preto právom kladie ?al?iu otázku: Nemal by azda Abram prejavi? trochu viac dôvery a spo?ahnú? sa, ?e Pán ho predsa nenechá zahynú? hladom v krajine, ktorú mu hodlá darova?? Pán ale zjavne nie je tyran, ktorý by Abramovi pri vstupe do Kanaánu odobral cestovné doklady. Navzdory opakovanému Bo?iemu prís?ubu má Abram stále pred sebou ?iroké horizonty osobnej slobody, ale aj ve?ké príle?itosti k osobnému rastu a dozrievaniu. A ako vychádza najavo u? pred vstupom do Egypta, Abram e?te naozaj potrebuje dozrieva?. Hoci prijal Pánovo pozvanie, e?te nie je dokonalý. Dokázal síce zanecha? neblahé prostredie svojej famílie, ale jeho mentalita je e?te stále nasiaknutá nezdravou logikou.

Abram v biblickom príbehu doteraz e?te ani raz neprehovoril. No ke? kúsok pred hranicou Egypta kone?ne zaznieva jeho hlas, ve?mi sa nevyznamená. Abram sa prejavuje ako ?lovek plný negatívnych predsudkov vo?i obyvate?om krajiny, od ktorej o?akáva pohostinnos?, a ku svojej man?elke pristupuje ako mazaný manipulátor, ktorý myslí len na seba a na svoj prospech. ?Viem, ?e si pekná ?ena,“ (porov. Gen 12,12) uvádza Abram svoje ?pekulácie komplimentom, av?ak je zrejmé, ?e mu ide len o jeho vlastné dobro: ?Hovor, ?e si moja sestra, aby sa mi kvôli tebe dobre viedlo a aby som tvojim pri?inením ostal na?ive“ (porov. Gen 12,13). Dáva? ?ivot a udr?ova? pri ?ivote je úlohou matky. Abram teda vykazuje známky vývojového regresu, ke? adresuje svojej man?elke takéto po?iadavky.

Pre?o teda Pán nezasiahne vinníka? Pre?o nevychováva ranami Abrama, ale bije ni? netu?iaceho faraóna? Abram bol povolaný k tomu, aby sa stal prostredníkom po?ehnania pre v?etky pokolenia zeme. Egyp?ania sú tie? jedným z pokolení zeme. Ne??astie faraónovho domu zaprí?inené Abramovou ?pekuláciou teda jasne ukazuje, ?e nevernos? a nespo?ahlivos? toho, koho si Pán vyvolil, nie je len osobným zlyhaním so zanedbate?nou odozvou v súkromných zále?itostiach, ale má záva?ný negatívny dopad doposia? netu?ených rozmerov.