蜜桃交友

Pri náv拧tevách cintorínov vnímame prítomnos钮 modliacich sa 木udí: 膷o asi pre啪ívajú? O膷i nám padnú na 膷erstvý hrob. Nápis prezrádzajúci útly vek v nás vyvolá otázky. Myslíme na pre钮atý 啪ivot a e拧te viac na ubolených rodi膷ov. Zvládli to? Vedeli sa s tým vyrovna钮? Na拧li potrebnú oporu? Platí aj o nich, 啪e 鈥瀡 núdzi spozná拧 priate木a鈥� a 啪e 鈥瀙odelená boles钮 je polovi膷ná boles钮鈥�?

Te拧i钮 zarmútených a modli钮 sa za 啪ivých i m艜tvych sú skutky duchovného milosrdenstva. Sú to skutky náro膷né, ktoré preverujú na拧u 木udskos钮, na拧e priate木stvo, ale aj na拧u vieru. Ak zostaneme pri rozcítení, urobili sme len prvý krok. Pápe啪 Franti拧ek nás vo svojej modlitbovej výzve upriamuje na dôle啪itos钮 木udskej podpory rodi膷om v ich 啪iali a zárove艌 na to, 啪e jedine Boh, Duch Svätý, Duch lásky, Te拧ite木, je zdrojom opravdivej útechy a uzdravenia rán.

Straty najbli啪拧ích sú dvojnásobne náro膷né, ke膹 zostanú trpké otázniky. Novembrový úmysel nás pozýva premietnu钮 si ubolené tváre rodi膷ov aj s ich otáznikmi. Sú tu tí, ktorých o die钮a obral spontánny potrat, 钮a啪ká choroba, úraz, dopravná nehoda. Sú tu otcovia a mamy tých, 膷o si siahli na 啪ivot. Sú tu potoky s暮z rodi膷ov obetí vojen, aj tej na Ukrajine, obetí násilia, drog a organizovaného zlo膷inu, nevyslovite木ný bô木 rodi膷ov detí nav啪dy nezvestných.

Skú拧ka na拧ej vlastnej viery

Vieme, 啪e 膷loveka raneného 啪ia木om nesmieme ponecha钮 bez pomoci. Rodi膷 v konfrontácii so smr钮ou alebo zmiznutím die钮a钮a pre啪íva fázy 拧oku, odmietania stra拧nej správy, reakcie hnevu 膷i poci钮ovania viny, stavy hlbokého smútku. Je ako úbohý Jób. Prepracova钮 sa k úteche nie je 木ahké ani pre tých, 膷o mu chcú by钮 nápomocní. Je to kríza pre oboch.

Kniha Jób hovorí, 啪e naivní priatelia svojím poú膷aním e拧te viac rozjatrili Jóbovu boles钮. Jób musel prejs钮 procesom vyzrievania v dialógu s Bohom. A啪 dlhotrvajúci rozhovor so Stvorite木om mu priniesol ú木avu v h暮bke du拧e a nové vykro膷enie.

Jóbovi priatelia narazili na svoje vlastné limity. To je pou膷enie aj pre nás, aby na拧a pomoc trúchliacim rodi膷om nebola povrchná, formálna, uponáh木aná 膷i mechanická.

Len Je啪i拧 doká啪e prinies钮 útechu zakúsením dotyku Boha. Spome艌me si na Pánov spolucítiaci postoj pri poh木ade na naimskú vdovu, pla膷úcu nad márami svojho jediného syna: 鈥濳e膹 ju Pán uvidel, bolo mu jej 木úto a povedal jej: 鈥濶epla膷!鈥� (Lk 7,13) ... Udalos钮 mala zav艜拧enie vo vzkriesení: 鈥濧 Je啪i拧 ho vrátil jeho matke鈥� (Lk 7,15). Na拧a viera vo vzkriesenie je viera v nové stretnutie. Vierou prekra膷ujeme smr钮: 鈥濻mr钮, kde je tvoje ví钮azstvo? Smr钮, kde啪e je tvoj oste艌?鈥� (1 Kor 15,55)

Prame艌 v拧etkej útechy

V litániách k Bo啪skému Srdcu sa modlíme: Srdce Je啪i拧ovo, prame艌 v拧etkej útechy, zmiluj sa nad nami. Svätý Otec Franti拧ek vo svojej najnov拧ej encyklike s názvom Miloval nás (Dilexit nos) pí拧e o 木udskej a bo啪skej láske Srdca Je啪i拧a Krista. Hovorí aj o Je啪i拧ových citoch v konfrontácii so smr钮ou, napr. o jeho pla膷i nad m艜tvym priate木om Lazárom, ale aj o jeho pla膷i nad mestom Jeruzalem, i o jeho úzkosti zo膷i-vo膷i vlastnej smrti, ke膹 sa potí krvou v Getsemani.

V 46. bode encykliky pápe啪 Franti拧ek vysvet木uje to, 膷o je v úcte k Je啪i拧ovmu Srdcu najpodstatnej拧ie a 膷o si zvolil aj za názov encykliky: Miloval nás. Vysvet木uje, 啪e v úcte k Je啪i拧ovmu Srdcu nejde len o nejaké rozci钮ovanie sa, o sentimentálne sústre膹ovanie sa na Je啪i拧ove city, ale o uvedomovanie si Je啪i拧ovej osobnej lásky ku ka啪dému z nás. A táto Je啪i拧ova láska je dokonale vyjadrená jeho prebodnutým Srdcom.

Pápe啪 Franti拧ek pí拧e o úcte k Je啪i拧ovmu Srdcu takto:

鈥濸ri povrchnom poh木ade sa mô啪e zda钮, 啪e ide len o nábo啪enský romantizmus. No ide tu o nie膷o nanajvý拧 záva啪né a rozhodujúce, 膷o nachádza svoje najvy拧拧ie vyjadrenie v Kristovi pribitom na krí啪. To je najvýre膷nej拧ie slovo lásky. Nie je to prázdna 拧krupina, nie je to 膷istý sentiment, nie je to duchovný únik. Je to láska.

Preto svätý Pavol, ke膹 h木adal správne slová na vysvetlenie svojho vz钮ahu s Kristom, povedal: 鈥濷n ma miloval a vydal sám seba za m艌a鈥� (Gal 2, 20). To bolo jeho najvä膷拧ie presved膷enie: vedie钮, 啪e je milovaný. Kristova sebaobeta na krí啪i si ho podmanila, ale mala zmysel len preto, 啪e existovalo nie膷o e拧te vä膷拧ie ako táto sebaobeta: 鈥濷n ma miloval鈥�.

Ke膹 mnohí h木adali záchranu, útechu 膷i istotu v rôznych aspektoch nábo啪nosti, Pavol, dotknutý Duchom Svätým, dokázal h木adie钮 膹alej a obdivova钮 to najvä膷拧ie a najzákladnej拧ie: 鈥濵iloval ma鈥�. (Dilexit nos, 46)

Miloval nás - miluje nás. Miluje na拧ich drahých, ktorí zomreli. 鈥濸rame艌om v拧etkej útechy鈥� je táto Je啪i拧ova láska, jeho Srdce prebodnuté z lásky k nám.

Záchytná sie钮 spolo膷enstva

V Apo拧toláte modlitby nám ide o vytváranie modlitbovej siete, ktorá 膷loveka v kríze zachytí a podr啪í. Je to sie钮 modlitby príhovoru, modlitby spolucítenia. Plaka钮 s pla膷úcimi, spolucíti钮, nies钮 spolu s nimi 啪ia木, to patrí k evanjeliza膷nému poslaniu kres钮anov. Je啪i拧 plakal nad smr钮ou Lazára (Jn 11,33-35). Spolo膷enstvo Cirkvi sprevádza rodi膷ov v ich 啪iali, vytvára priate木ské a modlitbové zázemie, dôle啪itá je aj pastora膷ná blízkos钮 k艌aza pri poslednej rozlú膷ke. V posledných rokoch sa stále viac praktizuje aj pochovanie die钮a钮a, ktoré zomrelo pred narodením. Rodi膷ia mô啪u vyu啪i钮 svoje právo na vydanie telesných pozostatkov a na niektorých cintorínoch sú zriadené aj osobitné detské sektory.

Opora v spolo膷enstve je dôle啪itá. Dôle啪itá je aj psychologická podpora. Na膷erpa钮 nádej v拧ak potrebujeme zo spojenia so vzkrieseným Pánom. Je啪i拧 vo svojej milosrdnej láske zostúpil k zosnulým, sám zakúsil telesnú smr钮, aby nik, kto v neho verí, nezahynul, ale bol vzkriesený spolu s ním. V novembri sa preto na podnet Svätého Otca modlíme za rodi膷ov, ktorí oplakávajú syna alebo dcéru, aby na拧li oporu vo svojom spolo膷enstve a aby od Ducha Svätého na膷erpali pokoj a útechu.

O tejto nádeji nám jasne hovorí aj na拧a 拧a拧tínska Pieta, patrónka Slovenska. Sedembolestná Panna Mária, ty, ktorá sa modlí拧 s telom m艜tveho Syna na kolenách, stoj pri matkách a otcoch strápených 啪ia木om.

Prehlbova钮 si motiváciu ku skutkom milosrdenstva vo膷i zosnulým nás v tomto mesiaci pozývajú i na拧i biskupi svojím modlitbovým úmyslom: 鈥濧by sme radi a obetavo pomáhali svojimi modlitbami a obetami du拧iam v o膷istci.鈥�

Jozef Bartkovjak SJ, národný koordinátor Apo拧tolátu modlitby