蜜桃交友

Milí posluchá膷i,

Jubilejný rok je u啪 za rohom. Je to udalos钮, ktorá nadobúda význam pre celé 木udstvo. Pre kres钮anov teda osobitným spôsobom pripomína prítomnos钮 Je啪i拧a Krista, Pána dejín a nevy膷erpate木ného zdroja nádeje. Katolícka cirkev má v úmysle pre啪íva钮 tento 膷as milosti tým, 啪e si vá啪i bohatstvo rôznych tradícií, ktoré sa spájajú v plnom spolo膷enstve. Z tohto dôvodu sú východné katolícke cirkvi - ktorých vlastné jubileum sa uskuto膷ní 28. júna 2025 a bude sa vyzna膷ova钮 slávením pod木a rôznych obradových tradícií - vyzvané, aby pre啪ívali Svätý rok s dôrazom na prínos svojich 拧pecifík.

Východná rubrika Vatikánskeho rádia chce ponúknu钮 svoj vlastný príspevok k plnému a ú膷innému sláveniu jubilea a poskytnú钮 pastierom a veriacim na tento ú膷el ur膷ité indície.

Preto cie木om jednotlivých relácii bude poukáza钮 na niektoré prvky východného dedi膷stva, ktoré majú osobitný význam v súvislosti so Svätým rokom, 膷i ponúknu钮 konkrétnu, pomoc východným veriacim, ktorí budú cestova钮 do Ríma na jubilejnú pú钮, poukazujúc im na udalosti a miesta stretnutia Ríma a Východu, aby mohli obohati钮 svoju cestu viery.

Tieto príspevky majú ponúknu钮 aj veriacim latinskej cirkvi pomoc pri roz拧irovaní obzorov a prijímaní daru, ktorý kres钮anský Východ ani pri tejto príle啪itosti nezabúda ponúknu钮 celému katolicizmu.

A na záver sa táto bratská my拧lienka roz拧iruje aj na veriacich východných cirkví, ktorí e拧te nie sú v plnom spolo膷enstve s Katolíckou cirkvou a ktorí majú rovnaké liturgické a patristické poklady ako katolíci Východu, v nádeji, 啪e aj oni budú môc钮 v týchto príspevkoch u啪ito膷ný podnet na premý拧木anie a modlitbu.

Po膹me sa teda hne膹 v tejto prvej 膷asti pozrie钮 do histórie

Korene Svätého roka a jeho hodnoty siahajú k biblickej tradícii 鈥瀓ubilejného roka Izraela鈥�, ktorá zasa odkazuje na kategóriu 鈥瀞oboty鈥�, d艌a, v ktorom Boh odpo膷íval od stvorenia a pri rozjímaní nad dielom svojich rúk sa te拧il z jeho krásy a uznával sa za Pána, darcu zmyslu, absolútneho Pána, ktorého si nikdy nikto nepodrobil. Dar soboty 膷loveku a jej bo啪ské ustanovenie zdôraz艌ujú, 啪e 木udstvo sa zú膷ast艌uje na Bo啪om panstve a nikdy sa nestane otrokom vecí. Pod木a knihy Levitikus bol ka啪dý pä钮desiaty rok, t. j. rok nasledujúci po 鈥瀞iedmich tý啪d艌och rokov鈥� (Lv 25, 8), akýmsi ve木kým sabatickým rokom: pôda mala odpo膷íva钮, a tak zosta钮 neobrobená; odcudzené polia a domy sa vracali pôvodným majite木om; otroci boli prepustení a nesolventní dl啪níci oslobodení od dlhov. Jubilejný rok bol teda 膷asom odpustenia, milosti, oslobodenia pre 膷loveka a prírodu. Zem, ktorá patrí Bohu, nemohla by钮 úplne odstúpená, ani sloboda ka啪dého 膷loveka ohrozená nahromadením majetku v nieko木kých rukách; 沤idia, ktorých Boh oslobodil z otroctva v Egypte, sa nemohli sta钮 otrokmi pozemských pánov, ani zneu啪íva钮 prírodu, zas木úbenú zem a Bo啪í dar.

Po siedmich tý啪d艌och rokov sa tak v pä钮desiatom roku obnovila absolútna Bo啪ia zvrchovanos钮 nad jeho stvorením a jeho 木udom. Tento sabatický odpo膷inok 膷loveka a stvorenia sa pre kres钮anov stal predzves钮ou 鈥�ôsmeho d艌a鈥�, ktorý sa za膷al Je啪i拧ovým zm艜tvychvstaním, 膷asu nového 啪ivota, v ktorom Duch Svätý obnovuje tvár zeme a prebýva v novom Bo啪om 木ude. Svätá pä钮desiatnica, ktorá sa ka啪doro膷ne tiahne od Ve木kej noci do Sviatku Zoslania Sv. Ducha, nám umo啪艌uje liturgicky pre啪i钮 ve膷ný de艌 milosti a radosti. Jubilejný rok chce urobi钮 to isté.

Svätý rok pripomína aj rok milosrdenstva, o ktorý po啪iadal vinohradník pána vinice, 膷akajúc, 啪e neplodný figovník prinesie ovocie (porov. Lk 13, 6-9); je to rok milosrdenstva, ktorý slávnostne otvoril Je啪i拧 v nazaretskej synagóge (porov. Lk 4, 16-30). Je to teda 膷as obrátenia a odpustenia, ktorý je schopný prinies钮 nové, ne膷akané ovocie, a je to 膷as Bo啪ej lásky, ktorá lie膷i rany 木udí, aby mohli znovu objavi钮 plnos钮 啪ivota, ktorú pre nich chcel Otec pri stvorení sveta. Svätý rok je teda 膷asom prijatia radostného posolstva a obrátenia k Bohu.

Je to tie啪 膷as bratského zmierenia a sociálnej spravodlivosti. Boh prijíma modlitby, obety a almu啪ny len vtedy, ak tí, 膷o ich priná拧ajú, sú spravodliví a majú súcit s tými najmen拧ími, ktorí sú Je啪i拧ovými bratmi a sestrami (porov. Iz 58 a Mt 25, 31 - 36).

V 啪ivote Cirkvi je vrcholným spôsobom slávenia 膷asu spásy liturgia. Jubilejný rok 2025 je preto predov拧etkým liturgickým rokom. Ak sa má odkaz na 膷as pre啪íva钮 v neustálom vz钮ahu k jeho liturgickému významu a chronológia je vo funkcii slávenia tajomstva, Jubilejný rok v podstate predstavuje cyklus tajomstiev spásy slávených v liturgickom roku pod木a tradície ka啪dej Cirkvi.

Pre Sväté písmo je 膷as napredovaním 木udských dejín k cie木u: Kristovi Pánovi. V 艌om je tento cie木 u啪 prítomný: 鈥濰木a, teraz je priaznivý 膷as, h木a, teraz je de艌 spásy!鈥� (2 Kor 6, 2). Tento cie木 nás v拧ak stále 膷aká: Cirkev sa v skuto膷nosti nikdy neprestane dovoláva钮 návratu svojho Pána, ako nevesta z Apokalypsy. Liturgická piese艌 je len neprestajným marana tha: Prí膹, Pane (porov. 1 Kor 16, 22). A s Kristom sa modlíme k Otcovi: 鈥濸rí膹 krá木ovstvo tvoje鈥� (Mt 6, 10).

Spása, ktorou je Kristus, vstupuje do 膷asu, a hoci sa prejavuje v konkrétnych okamihoch dejín, 啪ije 膹alej v prítomnosti mocou Svätého Ducha, ktorý oplod艌uje ná拧 啪ivot a premie艌a ho. 膶o je teda kres钮anský 膷as? Je to naplnenie dejín spásy v Kristovi Pánovi, prítomnos钮 krá木ovstva, za膷iatok posledných dní. Spomienka na túto spásonosnú udalos钮, ktorou je Kristus, je ve膷ným prame艌om celej kres钮anskej modlitby: ak liturgia odkazuje na konkrétne rytmy 膷asu a 膷as sa premie艌a v Kristovi, oslava jeho tajomstva sa stáva stredobodom liturgickej modlitby a dáva novú hodnotu rytmom 啪ivota. V tomto zmysle sme to skôr my, kto posväcuje 膷as prostredníctvom liturgie, kto je posväcovaný v 膷ase prostredníctvom liturgie, prostredníctvom diela toho, ktorý jediný je Spasite木om: Je啪i拧a Krista, vteleného Bo啪ieho Syna.

Preto sa rok a jeho sviatky, tý啪de艌, de艌 a jeho hodiny od úsvitu do súmraku, noc bdenia v o膷akávaní nového svetla a samotné jubileum stávajú znameniami ve膷ného a trvalého stretnutia s Kristovou spásou. Modli钮 sa v 膷ase potom znamená 鈥瀙amäta钮 na tieto veci鈥� (2 Pt 1, 15), ktoré teraz presahujú ka啪dý okamih a ka啪dý 膷as. Kres钮anský Východ je na tento výklad obzvlá拧钮 citlivý.

Aby kres钮anský Východ mohol naplno pre啪íva钮 Jubileum, je potrebné, aby posilnil mimoriadnu plodnos钮 vyjadrenú v liturgii pod木a tradícií rôznych cirkví. Ústredným bodom zostáva obvyklý liturgický rytmus, ktorého vyvrcholením je Ve木ká noc. Z liturgie a jej obradov, a nikdy nie ako ich náhrada, musí by钮 koncipované ka啪dé iné slávenie.

Z liturgie a jej obradov, a nikdy nie namiesto nich, ka啪dé iné 拧pecifické slávenie, vyplývajúce z charakteru vlastného Svätému roku (kajúce slávenia, púte at膹.) pod木a konkrétnych tradícií ka啪dého cirkevného spolo膷enstva. Podobne, v súlade so slávením liturgického roka a takmer ako jeho priama emanácia, by sa mali plánova钮 拧pecifické podujatia a slávenia pod木a pokynov, ktoré Svätý Otec uviedol v indika膷nej bule Jubileum Spes non confundit (9. mája 2024). Bude dobré, ak v拧etky spomienkové podujatia budú ma钮 ako stály odkaz Krista, oltár a obetu, kres钮anské odpustenie a ekumenické bratstvo. Táto pluralita aspektov (liturgický, jubilejný, cirkevný) sa mô啪e niekedy prekrýva钮 v tej istej oslave; preto by sa nemal prehliada钮 zmysel liturgickej priority pred ostatnými rozmermi.

Liturgický rok je v kontexte slne膷ného roka oslavou celého Kristovho tajomstva: 鈥瀘d vtelenia a narodenia a啪 po Nanebovstúpenie a o膷akávanie bla啪enej nádeje a návratu Pána鈥� (Sacrosanctum Concilium 102). Sviatosti ako 鈥瀟ajomstvá tohto tajomstva鈥� sú 鈥瀗ariadené na posvätenie 木udí, na budovanie Kristovho tela a napokon na vzdávanie slávy Bohu鈥� (SC 59). Preto, odvolávajúc sa na spásonosné tajomstvá, ktoré vykonal Kristus, pripodob艌ujú u膷eníka svojmu Majstrovi pod木a u膷enia otcov, 膷ím slu啪ba pozemského Krista pokra膷uje vo vidite木nej slu啪be Cirkvi, sviatosti jeho prítomnosti medzi nami. Svätý Lev Ve木ký vyjadruje túto pravdu takto: 鈥災宱 bolo vidite木né vo Vykupite木ovi, pre拧lo do sviatostí鈥� (De ascensione, Sermo 74, 2).

Preto je ve木mi vhodné, aby prvým záväzkom východných cirkví bolo slávnostne slávi钮 v拧etky sviatosti po膷as Jubilejného roka a dba钮 na to, aby bol 膷o najviac uchopený dar spásy, ktorý odovzdávajú. Mô啪ete iniciova钮 napríklad posilnenie ve木kono膷nej vigílie pre tri tajomstvá kres钮anskej iniciácie, pokánie v liturgických 膷asoch, ktoré sú mu zasvätené v ka啪dej tradícii; pomazanie chorých, pod木a niektorých tradícií, vo 拧tvrtok ve木kého tý啪d艌a, teda svätého tý啪d艌a vedúceho k Ve木kej noci at膹. Týmto spôsobom je Jubilejný rok prezentovaný ako autentická mystagógia, prostredníctvom ktorej veriaci, plne  orientovaní na Otca skrze Krista vo Svätom Duchu, 膷erpajú z týchto nevy膷erpate木ných prame艌ov milosti a spásy a sú obohatení 啪iv拧ou vierou.

V najbli啪拧ej decembrovej 膷asti si povieme nie膷o o jubilejnom roku ako znaku jednoty s rímskou Cirkvou o význame univerzálnosti 膷i ekumenickom rozmere Jubilea, ako aj o jubileu 鈥� 啪ivom znaku nádeje, zakon膷iac tak teologický aspekt, aby sme sa potom mohli hlb拧ie venova钮 duchovnému rozmeru.