ҽ

Ilustračná snímka Ilustračná snímka 

Teologické aspekty Jubilejného roka

Prinášame ďalšiu časť cyklu, ktorú pre Vatikánsky rozhlas - Pope pripravil gréckokatolícky kňaz, o. Jaroslav Lajčiak, z Dikastéria pre východné cirkvi.
o. Lajčiak - Teologické aspekty Jubilejného roka

Milí poslucháči,

Jubilejný rok je už za rohom. Je to udalosť, ktorá nadobúda význam pre celé ľudstvo. Pre kresťanov teda osobitným spôsobom pripomína prítomnosť Ježiša Krista, Pána dejín a nevyčerpateľného zdroja nádeje. Katolícka cirkev má v úmysle prežívať tento čas milosti tým, že si váži bohatstvo rôznych tradícií, ktoré sa spájajú v plnom spoločenstve. Z tohto dôvodu sú východné katolícke cirkvi - ktorých vlastné jubileum sa uskutoční 28. júna 2025 a bude sa vyznačovať slávením podľa rôznych obradových tradícií - vyzvané, aby prežívali Svätý rok s dôrazom na prínos svojich špecifík.

Východná rubrika Vatikánskeho rádia chce ponúknuť svoj vlastný príspevok k plnému a účinnému sláveniu jubilea a poskytnúť pastierom a veriacim na tento účel určité indície.

Preto cieľom jednotlivých relácii bude poukázať na niektoré prvky východného dedičstva, ktoré majú osobitný význam v súvislosti so Svätým rokom, či ponúknuť konkrétnu, pomoc východným veriacim, ktorí budú cestovať do Ríma na jubilejnú púť, poukazujúc im na udalosti a miesta stretnutia Ríma a Východu, aby mohli obohatiť svoju cestu viery.

Tieto príspevky majú ponúknuť aj veriacim latinskej cirkvi pomoc pri rozširovaní obzorov a prijímaní daru, ktorý kresťanský Východ ani pri tejto príležitosti nezabúda ponúknuť celému katolicizmu.

A na záver sa táto bratská myšlienka rozširuje aj na veriacich východných cirkví, ktorí ešte nie sú v plnom spoločenstve s Katolíckou cirkvou a ktorí majú rovnaké liturgické a patristické poklady ako katolíci Východu, v nádeji, že aj oni budú môcť v týchto príspevkoch užitočný podnet na premýšľanie a modlitbu.

Poďme sa teda hneď v tejto prvej časti pozrieť do histórie

Korene Svätého roka a jeho hodnoty siahajú k biblickej tradícii „jubilejného roka Izraela“, ktorá zasa odkazuje na kategóriu „soboty“, dňa, v ktorom Boh odpočíval od stvorenia a pri rozjímaní nad dielom svojich rúk sa tešil z jeho krásy a uznával sa za Pána, darcu zmyslu, absolútneho Pána, ktorého si nikdy nikto nepodrobil. Dar soboty človeku a jej božské ustanovenie zdôrazňujú, že ľudstvo sa zúčastňuje na Božom panstve a nikdy sa nestane otrokom vecí. Podľa knihy Levitikus bol každý päťdesiaty rok, t. j. rok nasledujúci po „siedmich týždňoch rokov“ (Lv 25, 8), akýmsi veľkým sabatickým rokom: pôda mala odpočívať, a tak zostať neobrobená; odcudzené polia a domy sa vracali pôvodným majiteľom; otroci boli prepustení a nesolventní dlžníci oslobodení od dlhov. Jubilejný rok bol teda časom odpustenia, milosti, oslobodenia pre človeka a prírodu. Zem, ktorá patrí Bohu, nemohla byť úplne odstúpená, ani sloboda každého človeka ohrozená nahromadením majetku v niekoľkých rukách; Židia, ktorých Boh oslobodil z otroctva v Egypte, sa nemohli stať otrokmi pozemských pánov, ani zneužívať prírodu, zasľúbenú zem a Boží dar.

Po siedmich týždňoch rokov sa tak v päťdesiatom roku obnovila absolútna Božia zvrchovanosť nad jeho stvorením a jeho ľudom. Tento sabatický odpočinok človeka a stvorenia sa pre kresťanov stal predzvesťou „ôsmeho dňa“, ktorý sa začal Ježišovým zmŕtvychvstaním, času nového života, v ktorom Duch Svätý obnovuje tvár zeme a prebýva v novom Božom ľude. Svätá päťdesiatnica, ktorá sa každoročne tiahne od Veľkej noci do Sviatku Zoslania Sv. Ducha, nám umožňuje liturgicky prežiť večný deň milosti a radosti. Jubilejný rok chce urobiť to isté.

Svätý rok pripomína aj rok milosrdenstva, o ktorý požiadal vinohradník pána vinice, čakajúc, že neplodný figovník prinesie ovocie (porov. Lk 13, 6-9); je to rok milosrdenstva, ktorý slávnostne otvoril Ježiš v nazaretskej synagóge (porov. Lk 4, 16-30). Je to teda čas obrátenia a odpustenia, ktorý je schopný priniesť nové, nečakané ovocie, a je to čas Božej lásky, ktorá lieči rany ľudí, aby mohli znovu objaviť plnosť života, ktorú pre nich chcel Otec pri stvorení sveta. Svätý rok je teda časom prijatia radostného posolstva a obrátenia k Bohu.

Je to tiež čas bratského zmierenia a sociálnej spravodlivosti. Boh prijíma modlitby, obety a almužny len vtedy, ak tí, čo ich prinášajú, sú spravodliví a majú súcit s tými najmenšími, ktorí sú Ježišovými bratmi a sestrami (porov. Iz 58 a Mt 25, 31 - 36).

V živote Cirkvi je vrcholným spôsobom slávenia času spásy liturgia. Jubilejný rok 2025 je preto predovšetkým liturgickým rokom. Ak sa má odkaz na čas prežívať v neustálom vzťahu k jeho liturgickému významu a chronológia je vo funkcii slávenia tajomstva, Jubilejný rok v podstate predstavuje cyklus tajomstiev spásy slávených v liturgickom roku podľa tradície každej Cirkvi.

Pre Sväté písmo je čas napredovaním ľudských dejín k cieľu: Kristovi Pánovi. V ňom je tento cieľ už prítomný: „Hľa, teraz je priaznivý čas, hľa, teraz je deň spásy!“ (2 Kor 6, 2). Tento cieľ nás však stále čaká: Cirkev sa v skutočnosti nikdy neprestane dovolávať návratu svojho Pána, ako nevesta z Apokalypsy. Liturgická pieseň je len neprestajným marana tha: Príď, Pane (porov. 1 Kor 16, 22). A s Kristom sa modlíme k Otcovi: „Príď kráľovstvo tvoje“ (Mt 6, 10).

Spása, ktorou je Kristus, vstupuje do času, a hoci sa prejavuje v konkrétnych okamihoch dejín, žije ďalej v prítomnosti mocou Svätého Ducha, ktorý oplodňuje náš život a premieňa ho. Čo je teda kresťanský čas? Je to naplnenie dejín spásy v Kristovi Pánovi, prítomnosť kráľovstva, začiatok posledných dní. Spomienka na túto spásonosnú udalosť, ktorou je Kristus, je večným prameňom celej kresťanskej modlitby: ak liturgia odkazuje na konkrétne rytmy času a čas sa premieňa v Kristovi, oslava jeho tajomstva sa stáva stredobodom liturgickej modlitby a dáva novú hodnotu rytmom života. V tomto zmysle sme to skôr my, kto posväcuje čas prostredníctvom liturgie, kto je posväcovaný v čase prostredníctvom liturgie, prostredníctvom diela toho, ktorý jediný je Spasiteľom: Ježiša Krista, vteleného Božieho Syna.

Preto sa rok a jeho sviatky, týždeň, deň a jeho hodiny od úsvitu do súmraku, noc bdenia v očakávaní nového svetla a samotné jubileum stávajú znameniami večného a trvalého stretnutia s Kristovou spásou. Modliť sa v čase potom znamená „pamätať na tieto veci“ (2 Pt 1, 15), ktoré teraz presahujú každý okamih a každý čas. Kresťanský Východ je na tento výklad obzvlášť citlivý.

Aby kresťanský Východ mohol naplno prežívať Jubileum, je potrebné, aby posilnil mimoriadnu plodnosť vyjadrenú v liturgii podľa tradícií rôznych cirkví. Ústredným bodom zostáva obvyklý liturgický rytmus, ktorého vyvrcholením je Veľká noc. Z liturgie a jej obradov, a nikdy nie ako ich náhrada, musí byť koncipované každé iné slávenie.

Z liturgie a jej obradov, a nikdy nie namiesto nich, každé iné špecifické slávenie, vyplývajúce z charakteru vlastného Svätému roku (kajúce slávenia, púte atď.) podľa konkrétnych tradícií každého cirkevného spoločenstva. Podobne, v súlade so slávením liturgického roka a takmer ako jeho priama emanácia, by sa mali plánovať špecifické podujatia a slávenia podľa pokynov, ktoré Svätý Otec uviedol v indikačnej bule Jubileum Spes non confundit (9. mája 2024). Bude dobré, ak všetky spomienkové podujatia budú mať ako stály odkaz Krista, oltár a obetu, kresťanské odpustenie a ekumenické bratstvo. Táto pluralita aspektov (liturgický, jubilejný, cirkevný) sa môže niekedy prekrývať v tej istej oslave; preto by sa nemal prehliadať zmysel liturgickej priority pred ostatnými rozmermi.

Liturgický rok je v kontexte slnečného roka oslavou celého Kristovho tajomstva: „od vtelenia a narodenia až po Nanebovstúpenie a očakávanie blaženej nádeje a návratu Pána“ (Sacrosanctum Concilium 102). Sviatosti ako „tajomstvá tohto tajomstva“ sú „nariadené na posvätenie ľudí, na budovanie Kristovho tela a napokon na vzdávanie slávy Bohu“ (SC 59). Preto, odvolávajúc sa na spásonosné tajomstvá, ktoré vykonal Kristus, pripodobňujú učeníka svojmu Majstrovi podľa učenia otcov, čím služba pozemského Krista pokračuje vo viditeľnej službe Cirkvi, sviatosti jeho prítomnosti medzi nami. Svätý Lev Veľký vyjadruje túto pravdu takto: „Čo bolo viditeľné vo Vykupiteľovi, prešlo do sviatostí“ (De ascensione, Sermo 74, 2).

Preto je veľmi vhodné, aby prvým záväzkom východných cirkví bolo slávnostne sláviť všetky sviatosti počas Jubilejného roka a dbať na to, aby bol čo najviac uchopený dar spásy, ktorý odovzdávajú. Môžete iniciovať napríklad posilnenie veľkonočnej vigílie pre tri tajomstvá kresťanskej iniciácie, pokánie v liturgických časoch, ktoré sú mu zasvätené v každej tradícii; pomazanie chorých, podľa niektorých tradícií, vo štvrtok veľkého týždňa, teda svätého týždňa vedúceho k Veľkej noci atď. Týmto spôsobom je Jubilejný rok prezentovaný ako autentická mystagógia, prostredníctvom ktorej veriaci, plne  orientovaní na Otca skrze Krista vo Svätom Duchu, čerpajú z týchto nevyčerpateľných prameňov milosti a spásy a sú obohatení živšou vierou.

V najbližšej decembrovej časti si povieme niečo o jubilejnom roku ako znaku jednoty s rímskou Cirkvou o význame univerzálnosti či ekumenickom rozmere Jubilea, ako aj o jubileu – živom znaku nádeje, zakončiac tak teologický aspekt, aby sme sa potom mohli hlbšie venovať duchovnému rozmeru.  

 

Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.

24 novembra 2024, 14:40