蜜桃交友

Milí posluchá?i,

Jubilejný rok je u? za rohom. Je to udalos?, ktorá nadobúda význam pre celé ?udstvo. Pre kres?anov teda osobitným spôsobom pripomína prítomnos? Je?i?a Krista, Pána dejín a nevy?erpate?ného zdroja nádeje. Katolícka cirkev má v úmysle pre?íva? tento ?as milosti tým, ?e si vá?i bohatstvo rôznych tradícií, ktoré sa spájajú v plnom spolo?enstve. Z tohto dôvodu sú východné katolícke cirkvi - ktorých vlastné jubileum sa uskuto?ní 28. júna 2025 a bude sa vyzna?ova? slávením pod?a rôznych obradových tradícií - vyzvané, aby pre?ívali Svätý rok s dôrazom na prínos svojich ?pecifík.

Východná rubrika Vatikánskeho rádia chce ponúknu? svoj vlastný príspevok k plnému a ú?innému sláveniu jubilea a poskytnú? pastierom a veriacim na tento ú?el ur?ité indície.

Preto cie?om jednotlivých relácii bude poukáza? na niektoré prvky východného dedi?stva, ktoré majú osobitný význam v súvislosti so Svätým rokom, ?i ponúknu? konkrétnu, pomoc východným veriacim, ktorí budú cestova? do Ríma na jubilejnú pú?, poukazujúc im na udalosti a miesta stretnutia Ríma a Východu, aby mohli obohati? svoju cestu viery.

Tieto príspevky majú ponúknu? aj veriacim latinskej cirkvi pomoc pri roz?irovaní obzorov a prijímaní daru, ktorý kres?anský Východ ani pri tejto príle?itosti nezabúda ponúknu? celému katolicizmu.

A na záver sa táto bratská my?lienka roz?iruje aj na veriacich východných cirkví, ktorí e?te nie sú v plnom spolo?enstve s Katolíckou cirkvou a ktorí majú rovnaké liturgické a patristické poklady ako katolíci Východu, v nádeji, ?e aj oni budú môc? v týchto príspevkoch u?ito?ný podnet na premý??anie a modlitbu.

Po?me sa teda hne? v tejto prvej ?asti pozrie? do histórie

Korene Svätého roka a jeho hodnoty siahajú k biblickej tradícii ?jubilejného roka Izraela“, ktorá zasa odkazuje na kategóriu ?soboty“, dňa, v ktorom Boh odpo?íval od stvorenia a pri rozjímaní nad dielom svojich rúk sa te?il z jeho krásy a uznával sa za Pána, darcu zmyslu, absolútneho Pána, ktorého si nikdy nikto nepodrobil. Dar soboty ?loveku a jej bo?ské ustanovenie zdôrazňujú, ?e ?udstvo sa zú?astňuje na Bo?om panstve a nikdy sa nestane otrokom vecí. Pod?a knihy Levitikus bol ka?dý pä?desiaty rok, t. j. rok nasledujúci po ?siedmich tý?dňoch rokov“ (Lv 25, 8), akýmsi ve?kým sabatickým rokom: pôda mala odpo?íva?, a tak zosta? neobrobená; odcudzené polia a domy sa vracali pôvodným majite?om; otroci boli prepustení a nesolventní dl?níci oslobodení od dlhov. Jubilejný rok bol teda ?asom odpustenia, milosti, oslobodenia pre ?loveka a prírodu. Zem, ktorá patrí Bohu, nemohla by? úplne odstúpená, ani sloboda ka?dého ?loveka ohrozená nahromadením majetku v nieko?kých rukách; ?idia, ktorých Boh oslobodil z otroctva v Egypte, sa nemohli sta? otrokmi pozemských pánov, ani zneu?íva? prírodu, zas?úbenú zem a Bo?í dar.

Po siedmich tý?dňoch rokov sa tak v pä?desiatom roku obnovila absolútna Bo?ia zvrchovanos? nad jeho stvorením a jeho ?udom. Tento sabatický odpo?inok ?loveka a stvorenia sa pre kres?anov stal predzves?ou ?ôsmeho dňa“, ktorý sa za?al Je?i?ovým zm?tvychvstaním, ?asu nového ?ivota, v ktorom Duch Svätý obnovuje tvár zeme a prebýva v novom Bo?om ?ude. Svätá pä?desiatnica, ktorá sa ka?doro?ne tiahne od Ve?kej noci do Sviatku Zoslania Sv. Ducha, nám umo?ňuje liturgicky pre?i? ve?ný deň milosti a radosti. Jubilejný rok chce urobi? to isté.

Svätý rok pripomína aj rok milosrdenstva, o ktorý po?iadal vinohradník pána vinice, ?akajúc, ?e neplodný figovník prinesie ovocie (porov. Lk 13, 6-9); je to rok milosrdenstva, ktorý slávnostne otvoril Je?i? v nazaretskej synagóge (porov. Lk 4, 16-30). Je to teda ?as obrátenia a odpustenia, ktorý je schopný prinies? nové, ne?akané ovocie, a je to ?as Bo?ej lásky, ktorá lie?i rany ?udí, aby mohli znovu objavi? plnos? ?ivota, ktorú pre nich chcel Otec pri stvorení sveta. Svätý rok je teda ?asom prijatia radostného posolstva a obrátenia k Bohu.

Je to tie? ?as bratského zmierenia a sociálnej spravodlivosti. Boh prijíma modlitby, obety a almu?ny len vtedy, ak tí, ?o ich priná?ajú, sú spravodliví a majú súcit s tými najmen?ími, ktorí sú Je?i?ovými bratmi a sestrami (porov. Iz 58 a Mt 25, 31 - 36).

V ?ivote Cirkvi je vrcholným spôsobom slávenia ?asu spásy liturgia. Jubilejný rok 2025 je preto predov?etkým liturgickým rokom. Ak sa má odkaz na ?as pre?íva? v neustálom vz?ahu k jeho liturgickému významu a chronológia je vo funkcii slávenia tajomstva, Jubilejný rok v podstate predstavuje cyklus tajomstiev spásy slávených v liturgickom roku pod?a tradície ka?dej Cirkvi.

Pre Sväté písmo je ?as napredovaním ?udských dejín k cie?u: Kristovi Pánovi. V ňom je tento cie? u? prítomný: ?H?a, teraz je priaznivý ?as, h?a, teraz je deň spásy!“ (2 Kor 6, 2). Tento cie? nás v?ak stále ?aká: Cirkev sa v skuto?nosti nikdy neprestane dovoláva? návratu svojho Pána, ako nevesta z Apokalypsy. Liturgická pieseň je len neprestajným marana tha: Prí?, Pane (porov. 1 Kor 16, 22). A s Kristom sa modlíme k Otcovi: ?Prí? krá?ovstvo tvoje“ (Mt 6, 10).

Spása, ktorou je Kristus, vstupuje do ?asu, a hoci sa prejavuje v konkrétnych okamihoch dejín, ?ije ?alej v prítomnosti mocou Svätého Ducha, ktorý oplodňuje ná? ?ivot a premieňa ho. ?o je teda kres?anský ?as? Je to naplnenie dejín spásy v Kristovi Pánovi, prítomnos? krá?ovstva, za?iatok posledných dní. Spomienka na túto spásonosnú udalos?, ktorou je Kristus, je ve?ným prameňom celej kres?anskej modlitby: ak liturgia odkazuje na konkrétne rytmy ?asu a ?as sa premieňa v Kristovi, oslava jeho tajomstva sa stáva stredobodom liturgickej modlitby a dáva novú hodnotu rytmom ?ivota. V tomto zmysle sme to skôr my, kto posväcuje ?as prostredníctvom liturgie, kto je posväcovaný v ?ase prostredníctvom liturgie, prostredníctvom diela toho, ktorý jediný je Spasite?om: Je?i?a Krista, vteleného Bo?ieho Syna.

Preto sa rok a jeho sviatky, tý?deň, deň a jeho hodiny od úsvitu do súmraku, noc bdenia v o?akávaní nového svetla a samotné jubileum stávajú znameniami ve?ného a trvalého stretnutia s Kristovou spásou. Modli? sa v ?ase potom znamená ?pamäta? na tieto veci“ (2 Pt 1, 15), ktoré teraz presahujú ka?dý okamih a ka?dý ?as. Kres?anský Východ je na tento výklad obzvlá?? citlivý.

Aby kres?anský Východ mohol naplno pre?íva? Jubileum, je potrebné, aby posilnil mimoriadnu plodnos? vyjadrenú v liturgii pod?a tradícií rôznych cirkví. Ústredným bodom zostáva obvyklý liturgický rytmus, ktorého vyvrcholením je Ve?ká noc. Z liturgie a jej obradov, a nikdy nie ako ich náhrada, musí by? koncipované ka?dé iné slávenie.

Z liturgie a jej obradov, a nikdy nie namiesto nich, ka?dé iné ?pecifické slávenie, vyplývajúce z charakteru vlastného Svätému roku (kajúce slávenia, púte at?.) pod?a konkrétnych tradícií ka?dého cirkevného spolo?enstva. Podobne, v súlade so slávením liturgického roka a takmer ako jeho priama emanácia, by sa mali plánova? ?pecifické podujatia a slávenia pod?a pokynov, ktoré Svätý Otec uviedol v indika?nej bule Jubileum Spes non confundit (9. mája 2024). Bude dobré, ak v?etky spomienkové podujatia budú ma? ako stály odkaz Krista, oltár a obetu, kres?anské odpustenie a ekumenické bratstvo. Táto pluralita aspektov (liturgický, jubilejný, cirkevný) sa mô?e niekedy prekrýva? v tej istej oslave; preto by sa nemal prehliada? zmysel liturgickej priority pred ostatnými rozmermi.

Liturgický rok je v kontexte slne?ného roka oslavou celého Kristovho tajomstva: ?od vtelenia a narodenia a? po Nanebovstúpenie a o?akávanie bla?enej nádeje a návratu Pána“ (Sacrosanctum Concilium 102). Sviatosti ako ?tajomstvá tohto tajomstva“ sú ?nariadené na posvätenie ?udí, na budovanie Kristovho tela a napokon na vzdávanie slávy Bohu“ (SC 59). Preto, odvolávajúc sa na spásonosné tajomstvá, ktoré vykonal Kristus, pripodobňujú u?eníka svojmu Majstrovi pod?a u?enia otcov, ?ím slu?ba pozemského Krista pokra?uje vo vidite?nej slu?be Cirkvi, sviatosti jeho prítomnosti medzi nami. Svätý Lev Ve?ký vyjadruje túto pravdu takto: ??o bolo vidite?né vo Vykupite?ovi, pre?lo do sviatostí“ (De ascensione, Sermo 74, 2).

Preto je ve?mi vhodné, aby prvým záväzkom východných cirkví bolo slávnostne slávi? v?etky sviatosti po?as Jubilejného roka a dba? na to, aby bol ?o najviac uchopený dar spásy, ktorý odovzdávajú. Mô?ete iniciova? napríklad posilnenie ve?kono?nej vigílie pre tri tajomstvá kres?anskej iniciácie, pokánie v liturgických ?asoch, ktoré sú mu zasvätené v ka?dej tradícii; pomazanie chorých, pod?a niektorých tradícií, vo ?tvrtok ve?kého tý?dňa, teda svätého tý?dňa vedúceho k Ve?kej noci at?. Týmto spôsobom je Jubilejný rok prezentovaný ako autentická mystagógia, prostredníctvom ktorej veriaci, plne  orientovaní na Otca skrze Krista vo Svätom Duchu, ?erpajú z týchto nevy?erpate?ných prameňov milosti a spásy a sú obohatení ?iv?ou vierou.

V najbli??ej decembrovej ?asti si povieme nie?o o jubilejnom roku ako znaku jednoty s rímskou Cirkvou o význame univerzálnosti ?i ekumenickom rozmere Jubilea, ako aj o jubileu – ?ivom znaku nádeje, zakon?iac tak teologický aspekt, aby sme sa potom mohli hlb?ie venova? duchovnému rozmeru.