蜜桃交友

Duchovní autori v?ak poznamenávajú, ?e nie na?a pamä?, ale ná? ?ivot je dôle?itý. Uctenie si pamiatky zosnulých je v?a?nos? za ?ivot, ktorý sme  poznali a na bohatstve ktorého sme mohli ma? ú?as? ?i u? priamo, alebo nepriamo. Neznamená to vychutnávanie si na?ich spomienok alebo nosenie zosnulých v pamäti bez toho, aby nemali vplyv na ná? ?ivot. Znamená to uctievanie osôb, ktoré sme poznali, vediac i to, ?e majú teraz  o skúsenos? viac, ktorú by nám chceli odovzda?. 

Ján Zlatoústy hovorí, ?e zosnulí majú predov?etkým osobnú skúsenos? fyzickej smrti, ?o my zatia? nemáme.  Hovorí o troch typoch smrti.   Ide o  telesnú, duchovnú smr?  a smr? zlým vi?niam a návykom. 

1. Telesná smr? ozna?uje prirodzený proces, pri ktorom sa du?a oddelí od tela. Je to stav, ktorý ka?dý ?lovek za?ije ako dôsledok dedi?ného hriechu. Telesnou smr?ou sa v?ak ?ivot nekon?í, iba mení. Je len bránou, ktorou du?a prechádza do nového spôsobu bytia. No i napriek tomu sa na?a prirodzenos?   búri vo?i smrti a ?a?ko sa s ňou zmierujeme. Je nám jasné, ?e smr? je koniec istej formy vz?ahu, ktorý nenahradí ani na?a pamä? ?i akéko?vek ?ivé spomienky. Osoba,   odchádza z fyzického priestoru v ktorom sme ju poznali. Chceli by sme odchádzajúcich príbuzných zdr?a? ?i zastavi?, ale to sa nedá. Je?i? by zrejme povedal to isté nám, ako Márii Magdaléne po svojom zm?tvychvstaní. "U? ma nedr?, ve? som e?te nevystúpil k Otcovi“(Jn 20,17). A tak je ?as, kedy treba v pokoji necha? odís? na?ich blízkych z tohto sveta.  

 2. Duchovná smr? znamená oddelenie du?e od Bo?ej milosti. Kým telesná smr? je fyzická, duchovná smr? je dôsledkom hriechu, ktorý spôsobuje, ?e du?a ?umiera“ vo vz?ahu s Bohom. Tento stav nastáva, ke? sa ?lovek vedome odkláňa od Boha a uzatvára sa pred jeho prítomnos?ou a pôsobením. Duchovná smr? mô?e by? do?asná, ale i trvalá. Mô?eme jej zabráni? obnovením  vz?ahu s Bohom.

3.  Smr? zlým vá?ne a  návykom  predstavuje akt úmyselného odpútania sa od telesných a svetských tú?ob. V tomto zmysle ide o druh askézy, kde ?lovek vedome ?umiera“ svetu, aby ?il v súlade s vy??ími, duchovnými princípmi. Tento typ smrti sa prejavuje v praktizovaní cností, ktoré súvisia s ovládaním vlastných vá?ní a tú?ob. Táto smr?    je teda akýmsi duchovným cvi?ením, ktoré oslobodzuje ?loveka z väzenia tela a vá?ní. Vedie ho k ?istote a harmónii du?e.

Tieto tri druhy smrti v?ak z?aleka nezachytávajú obsah dní, ktoré pre?ívame. Sú len akousi prípravou na to, aby v nás za?al rezonova? Bo?í ?ivot. Preto Cirkev silne odporú?a vstúpi? do tohto obdobia sviatos?ou zmierenia a nie náhodou  pre  získanie   úplných odpustkov  pre du?e verných zomrelých v o?istci popri  náv?teve kostola  a modlitby Ot?ená? predpisuje i modlitbu Verím v Boha. V tejto modlitbe toti? zaznie dogma na?ej viery. Verím v spolo?enstvo svätých a v ?ivot ve?ný. ?o v?ak znamená toto spolo?enstvo svätých? 

 a) Spolo?enstvo svätých v sebe implicitne zahrňuje toho, ktorý v kategórii svätých zaujíma prvé miesto, a to je samotný Kristus.  Preto by sme po?as týchto dní, kedy chceme za?i? spolo?enstvo so svätými a drahými zosnulými, mali pre?íva? predov?etkým  spolo?enstvo s Ním.  Mali by sme za?íva? úzke spolo?enstvo s Kristom. Viera v spolo?enstvo svätých dáva  do centra Krista v ktorého blízkosti sú  svätí.   Na?ou úlohou po?as týchto dní je obnovi?  na?e  spojenie so svätými a   ?i? v harmónii s nimi a to sa nám najlep?ie podarí prostredníctvom vz?ahu ku Kristovi.  Je vhodné nanovo obnovi? duchovné priate?stvo s na?imi ob?úbenými svätými ?i patrónmi, ktorí nás oslovili svojím ?ivotom a v ktorých duchovnej blízkosti sa cítime dobre, ale predov?etkým obnovi? priate?stvo s Kristom.                                       

b) Pre  získanie   úplných odpustkov  pre du?e verných zomrelých v o?istci Cirkev predpisuje i modlitbu Ot?e ná?.   Ani tento predpis nie je náhodný.   Kto sa modlí túto modlitbu, nech to robí akoko?vek ?aleko od hluku a ?udí, je v duchu spolo?enstva, ktoré vyjadruje samotná modlitba Ot?e ná?.  Táto modlitba nikdy  nemá charakter izolácie a individualizmu. Recitovaná modlitba Ot?ená? je   v?dy  hlasom spolo?enstva, a i ke? zaznieva z jedných úst, pripájajú sa k ním nevidite?né ústa v?etkých tých, ktorí majú skúsenos? s Nebeským Otcom. Je to modlitba bratov a sestier jedného Otca, ktorí i ke? nevyslovujú slová,    ich srdcia bijú rytmom tejto modlitby.  Takto dávame plnú hodnotu tomu, pre?o hovoríme Bohu: ?Ot?e ná?“, a nie ?Ot?e môj“.

c) Ani náv?teva kostola ?i cintorína, ako podmienka odpustkov nie je náhodná. Cirkev nám neodporú?a uzavrie? sa do svojej izby alebo na osamelé miesto, ale nav?tívi? miesta zosnulých. Pre?i? tajomné, mystické spolo?enstvo s nimi, ale nie len s nimi.   Ka?dý kres?an by mal cíti? zodpovednos? za to, aby jeho duchovné dobrá boli na ú?itok ostatným veriacim. Je pozvaný modli? sa   v prospech ostatných ?lenov Cirkvi ale vytvára? i spolo?enstvo ?udí, ktoré je jej ve?kou silou.  Táto vzájomná duchovná starostlivos? v Cirkvi v?dy prekvitala. Svätý Tomá? Akvinsky videl v tejto starostlivosti prejav pravej a vzájomnej lásky. Zároveň   túto duchovnú starostlivos? pova?uje za po?iadavku tej milosti, ktorú nazýva ?bratská“, ktorá charakterizuje  spolo?enstvo svätých a dodáva:   ??lovek musí pomáha? a priná?a? ú?itok iným milos?ou, ktorá mu bola udelená“ (In Symbol. Apost. Expositio, a. 9; Theologi- c, II).Milí priatelia, nech nám spomienky a modlitby za na?ich zosnulých príbuzných    pomô?u pripravi? sa na na?u vlastnú smr?, aby sme mali ú?as? na Nebeskom krá?ovstve v spolo?enstve svätých, v ktorého strede je samotný Kristus[1].

.

[1] Porov.  E.Lamas-C.Laudazi, “Comunione dei santi” in Dizionario eciclopedico di spiritualita, 1, cura di E. Ancilli, Roma 1990, 581-587.