Sv. Maximilián Mária Kolbe – mu?eník lásky
Pope
Z Listov svätého kňaza a mu?eníka Maximiliána Márie Kolbeho
?V práci za spásu a posvätenie du?í treba ma? apo?tolskú horlivos?.“
Mám ve?kú rados?, milovaný brat, z horlivého nad?enia, ktoré ?a pobáda ?íri? Bo?iu slávu. Ve? v na?ich ?asoch pozorujeme, a nie bez zármutku, akúsi nákazlivú chorobu, ktorá sa volá indiferentizmus a ?íri sa v rozli?ných podobách nielen medzi svetskými, ale aj medzi reho?nými bratmi. Pritom Boh je hoden nekone?nej slávy. Preto je na?ou prvou a najdôle?itej?ou povinnos?ou vzdáva? mu, pod?a na?ich skromných mo?ností, tú najvä??iu slávu, aj ke? mu takú, akú si od nás zasluhuje, nebudeme môc? nikdy vzda?, lebo sme iba slabu?ké stvorenia. Len?e Bo?ia sláva sa najviac odrá?a na spáse du?í, ktoré Kristus vykúpil svojou krvou. Preto najvy??ou a najdôle?itej?ou snahou apo?tolského ?ivota musí by? pomôc? ?ím viacerým du?iam k spáse, ba aj k vy??iemu stupňu svätosti. V krátkosti poviem, ktorá cesta je najvhodnej?ia na dosiahnutie tohoto cie?a, ?i?e na ?írenie Bo?ej slávy a posvätenie mnohých du?í. Boh, ktorý je nekone?ná vedomos? a múdros?, vie najlep?ie, ?o máme stále robi?, aby sa zvä??ovala jeho sláva, a svoju vô?u nám vä??inou vyjavuje prostredníctvom svojich zástupcov na zemi. A tak je to poslu?nos? – a ona jediná –, ktorá nám spo?ahlivo zjavuje Bo?iu vô?u. Pri?om sa mô?e sta?, ?e sa predstavený pomýli, ale nemô?e sa sta?, aby sme sa dostali do omylu my, ak poslúchneme. Z poslu?nosti jestvuje len vtedy výnimka, keby predstavený prikazoval nie?o, ?o by nepochybne znamenalo poru?enie Bo?ieho zákona, aj ke? v najmen?om; v tom prípade by nebol verným tlmo?níkom Bo?ej vôle.
Boh a iba on je nekone?ný, najmúdrej?í, najsvätej?í a najláskavej?í Pán, Stvorite? a ná? Otec, po?iatok a koniec, múdros?, moc i láska; toto v?etko je jedine Boh. ?oko?vek je mimo Boha, má hodnotu pod?a toho, aký vz?ah má k tomu, ktorý je Pôvodcom v?etkého a Vykupite?om ?udí, posledným cie?om celého stvorenia. To on nám vyjavuje svoju bo?skú vô?u prostredníctvom svojich zástupcov na zemi a pri?ahuje nás k sebe a cez nás chce pritiahnu? k sebe aj iné du?e a pripúta? si ich dokonalej?ou láskou. Uvedom si, brat môj, aké dôstojné je – v?aka Bo?iemu milosrdenstvu – na?e povolanie. Ve? poslu?nos?ou istým spôsobom prekra?ujeme hranice svojej malosti a prispôsobujeme sa Bo?ej vôli, ktorá nás svojou nekone?nou múdros?ou a rozumnos?ou vedie k správnemu konaniu. Ba celkom splývame s Bo?ou vô?ou, ktorej nemô?e nijaká stvorená vec odporova?, a stávame sa silnej?ími nad v?etkých. Toto je chodník múdrosti a rozumnosti, toto je jediná cesta, ktorou mô?eme vzda? Bohu najvy??iu slávu. Keby jestvovala iná a vhodnej?ia cesta, Kristus by nám ju bol ur?ite svojím slovom a príkladom zjavil. Ale celý jeho ?ivot v Nazarete zhrnuje Sväté písmo do slov: ?A bol im poslu?ný“ a jeho ?al?í ?ivot nám na?rtáva akoby v znamení poslu?nosti. A ?asto ukazuje, ?e zostúpil na zem preto, aby plnil Otcovu vô?u. Preto milujme, nadov?etko milujme milovaného nebeského Otca. A znakom tejto dokonalej lásky nech je na?a poslu?nos?, ktorú treba prejavi? zvlá?? vtedy, ke? sa od nás po?aduje obeta vlastnej vôle. Ve? nepoznáme vzne?enej?iu knihu ako ukri?ovaného Je?i?a Krista, aby sme mohli napredova? v Bo?ej láske. Toto v?etko ?ah?ie dosiahneme skrze Nepo?kvrnenú Pannu, ktorej dobrotivý Boh zveril úlohu rozde?ova? jeho milosrdenstvo. Niet nijakej pochybnosti o tom, ?e Máriina vô?a je pre nás vô?ou samého Boha. Ke? sa jej zasväcujeme, stávame sa v jej rukách nástrojmi Bo?ieho milosrdenstva, ako je aj ona v Bo?ích rukách. Dajme sa jej teda vies?, podajme jej ruku, bu?me pod jej vedením pokojní a istí. Ona nám v?etko zadová?i, o v?etko sa postará, ochotne pomô?e v telesných i du?evných potrebách, ona odstráni ?a?kosti a tiesne.
(Zdroj: , Spracovala Tímea Saboslajová)
?akujeme, ?e ste si pre?ítali tento ?lánok. Ak chcete by? informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.