蜜桃交友

Rím bol mestom cisárov a pápe啪ov, nebol v拧ak mestom faraónov. Tak pre膷o je tu to木ko egyptských obeliskov? Tieto zvlá拧tne ihlany sa objavujú na ka啪dom kroku. V Ríme sa dokonca nachádza 13 obeliskov, z toho je 8 prinesených z Egypta a 5 vyrobených v Ríme. Obelisky so záhadnými hieroglyfmi zaujali viacerých turistov, ktorí si na pamiatku na pobyt v Ríme nechávali zhotovova钮 kópie z drahých kame艌ov. Turisti sa zhroma啪膹ujú okolo týchto vysokých pamätníkov, sedia na ich schodoch, aby sa ob膷erstvili, alebo h木adajú úkryt pred polud艌aj拧ím slnkom v ich úzkom tieni.

Rímske obelisky majú ve木mi dlhú históriu. Pred tisíckami rokov ich z jednotlivých kusov 啪uly vylámali Egyp钮ania pomocou jednoduchých nástrojov a potom ich postavili pred svoje ve木kolepé chrámy. Symbolizovali zrodenie boha slnka Rá, ktorý priná拧a svetlo nebies nasmerované na zem, aby ponúklo 木udstvu múdros钮.

Po týchto ú啪asných výdobytkoch tú啪ili Rímski dobyvatelia a v roku 10 pred Kristom ich cisár Augustus II. priniesol ako sú膷as钮 svojej vojnovej koristi po tom, 膷o dobyl rí拧u Antonia a Kleopatry. Ostatní cisári nasledovali jeho príklad a hlavné mesto rí拧e bolo posiate týmito predmetmi, ktoré sa teraz stali symbolmi rímskeho triumfu.

Pád rímskeho impéria spôsobil úpadok obeliskov, jeden po druhom sa zrútili a rozbili. Renesancia v拧ak objavila tieto symboly pohanskej minulosti a za膷ala premý拧木a钮, ako by ich mohli prerozpráva钮 do kres钮anskej sú膷asnosti.

Pápe啪 Sixtus V. bol najaktívnej拧ím podporovate木om obeliskov. V rámci svojej rozsiahlej urbanistickej kampane, objavil ve木ké mno啪stvo týchto starovekých obeliskov a za膷al ich znovu stava钮 v rôznych 膷astiach mesta. Jeho plánom pri vytváraní týchto mohutných 啪ulových monumentov bolo vytvori钮 vizuálnu sie钮, ktorá mala pomôc钮 pútnikom prichádzajúcim do Ríma nájs钮 najdôle啪itej拧ie miesta modlitieb.

Prvý obelisk, s ktorým sa pútnik stretol, bol na námestí Piazza del Popolo, na konci ulice Via Flaminia. Ide o 24 metrov vysoký obelisk, ktorý v roku 10 pred Kristom dal cisár Augustus priviez钮 z Egypta. Pôvodne bol umiestnený na Circo Massimo, ale tento pozoruhodný objekt bol znovu postavený na Piazza del Popolo, ako maják, ktorý by vítal pútnikov, ktorí prichádzajú prvýkrát do mesta. Pútnici si zapamätali tieto vysoké nápadné objekty, ktoré bolo vidie钮 na konci dlhých ciest. Stali sa pre nich významnými bodmi na mape, ktoré im pomáhali nájs钮 cestu z miesta na miesto.

Od obelisku Flaminio, na námestí Piazza del Popolo by sa pútnik, ktorý odbo膷il v木avo, ocitol na úpätí miesta, kde neskôr vyrástli 艩panielske schody. Na vrchole tohto kopca sa nachádzala 膹al拧ia rovná cesta, ktorá pri钮ahovala poh木ad k obelisku, ktorý stál za Bazilikou Santa Maria Maggiore.

Bol objavený v roku 1527 na západnom okraji Augustovho mauzólea a v roku 1587 ho pápe啪 Sixtus V. dal postavi钮 pri apside Baziliky Santa Maria Maggiore, aby tak pútnici mohli nájs钮 priamu a istú cestu k najstar拧iemu mariánskemu kostolu v západnom svete.

Ke膹 výjdeme z baziliky a stojíme na námestí, 膹al拧ia rovná cesta, dnes známa ako Via Merulana, pritiahne ná拧 poh木ad priamo k obelisku svätého Jána Lateránskeho. Tento obelisk umiestnený pri prie膷nej chrámovej lodi je najstar拧ím obeliskom v Ríme. Jeho sláva je neod拧kriepite木ná, ke膹啪e bol vyrobený v roku 1400 pred Kristom za Tutmosisa III. a IV. Bol umiestnený v Amonovom chráme a v Karnaku, a do Alexandrie ho priniesol cisár Kon拧tantín. Ten mal v pláne prenies钮 ho do Kon拧tantínopolu, svojho nového mesta na Bosfore, 膷o sa mu nepodarilo.

A tak tam le啪al, a啪 kým Kon拧tantínov syn Kon拧tantín II. v roku 357 nepriviezol obelisk do Ríma na 膷lne s 300 veslármi, kam ho dopravil po Tiberi a umiestnil do Circa Massima, aby ho spojil s pôvodným Augustusovým obeliskom, ktorý sa na拧iel v troch kusoch a啪 v roku 1587. Domenico Fontana, architekt pápe啪a Sixta V., obelisk hrdo znovu postavil a na pamiatku tohto obrovského 膷inu zanechal na podstavci svoj podpis. Tieto obelisky, ktoré lákajú pútnikov na tieto k木ú膷ové miesta púte k Svätému roku vyvrcholia obeliskom svätého Petra.

Obelisk svätého Petra bol prvým, ktorý Sixtus V. premiestnil. Bol najdôle啪itej拧í zo v拧etkých, nikdy sa nerozbil, na rozdiel od ostatných 12, ktoré v priebehu rokov spadli. Kres钮anská komunita sa o tento obelisk starala. Chránili ho a starali sa o艌, tak啪e v roku 1580 na膹alej stál pri bazilike na tom istom mieste, kde ho pred 1500 rokmi umiestnil cisár Caligula. Tento obelisk stál uprostred vatikánskeho 拧tadiónu, ktorý dal postavi钮 cisár Caligula v roku 40 po Kristovi s úmyslom vyu啪íva钮 ho na preteky ko膷ov. Tento cirkus v拧ak v roku 64 po Kristovi, nadobudol inú funkciu, ke膹 ho cisár Nero pou啪íval na popravu kres钮anov obvi艌ovaných zo zalo啪enia ve木kého po啪iaru Ríma.

Obelisk tam stál, ke膹 svätého Petra vyviedli do cirkusu a v jeho tieni ho ukri啪ovali dolu hlavou. Tento obelisk, ktorý je nazývaný Tichý svedok, bol svedkom Petrovej smrti a bol prítomný aj pri pohrebe jeho pozostatkov do jednoduchej hrobky.

Pápe啪 Sixtus V. pri拧iel s ambicióznym plánom premiestni钮 obelisk z bo膷nej strany chrámu do jeho prednej 膷asti. Trvalo to tri mesiace, pri膷om Domenico Fontana vyu啪il v拧etku svoju vynaliezavos钮 a v roku 1586 u啪 stál obelisk uprostred Námestia svätého Petra. Ke膹 krá膷ame k tejto bazilike, pozeráme sa tak na poslednú vec, ktorú sv. Peter videl tesne pred svojou smr钮ou. 

Zdroj: /en/podcast/from-tourist-to-pilgrim/2024/07/episode-8-roman-obelisks-pilgrimage.html

Preklad Tímea Saboslajová