Boj za nezávislosť posilnil katolícku vieru na Východnom Timore
Lisa Zengarini, Zuzana Klimanová - Pope
Svätý Otec František bude druhým pápežom, ktorý navštívi Východný Timor. Ako prvý ho navštívil sv. Ján Pavol II., ktorý sa v hlavnom meste Dili krátko zastavil 12. októbra 1989 počas svojej apoštolskej cesty na Ďaleký východ, čím upriamil medzinárodnú pozornosť na ťažkú situáciu Východotimorčanov pod represívnou indonézskou vládou.
Prípravy sú v plnom prúde
Počas svojho trojdňového pobytu sa má pápež stretnúť s miestnymi kňazmi a rehoľníkmi,
s mladými ľuďmi a predsedať svätej omši v komplexe Tasi Tolu v Dili, na tom istom mieste, kde pred 35 rokmi slávil svätú omšu sv. Ján Pavol II. Očakáva sa účasť viac ako 700 000 veriacich z celého Východného Timoru, ale aj zo susednej Indonézie a ďalších krajín.
Východný Timor je najmladším ázijským štátom, ktorý získal nezávislosť v roku 2002 po viac ako dvoch desaťročiach bojov a sporov a po referende podporovanom OSN v roku 1999. V tejto krajine s drvivou 96 % katolíckou väčšinou sú prípravy na návštevu pápeža Františka v plnom prúde.
Ako pre agentúru Fides vysvetlil duchovný otec Bento Pereira, národný vedúci oddelenia komunikácie a médií Konferencie biskupov Východného Timoru, príprava nie je len materiálna, ale aj duchovná - v kostoloch sa veriaci modlia osobitnú modlitbu a pripravuje sa cyklus katechéz o učení pápeža Františka a o ústrednej téme návštevy „Nech sa vaša viera stane vašou kultúrou“.
„Viera sprevádza každý náš krok, v utrpení i v nádeji“
Otec Graciano Santos Barros, ktorý pôsobí ako generálny vikár arcidiecézy Dili, pre agentúru Fides povedal, že spomínané motto je výzvou pre timorských katolíkov, aby žili svoju vieru v súlade so svojím kultúrnym dedičstvom. Kňaz poznamenal, že je to aj pripomienka úzkeho prepojenia medzi ich katolíckou vierou a nepokojnými desaťročiami indonézskej okupácie.
„Viera sprevádzala každý náš krok, v utrpení i v nádeji“, povedal. „Dnes, 25 rokov po referende o nezávislosti, sa môžeme pozerať na naše dejiny so zmiereným srdcom a rozpoznať dielo Boha, ktorý osvietil mysle a srdcia ľudí v mnohých rozhodujúcich chvíľach.“
Dejiny tejto bývalej portugalskej kolónie evanjelizovanej v XVI. storočí sú úzko späté s Cirkvou, ktorá počas 25 rokov boja za sebaurčenie zohrala významnú úlohu tým, že bola nablízku trpiacemu východotimorskému ľudu a odsudzovala zverstvá páchané indonézskou okupačnou armádou, pričom sa usilovala o mier a zmierenie.
Významná úloha timorskej Cirkvi v boji za nezávislosť
Mená bývalých apoštolských administrátorov v Dili, biskupov Martina Da Costa Lopesa, Alberta Ricarda da Silvu a Carlosa Ximenesa Bela, SDB, sú stále zapísané v pamäti Timorčanov. Toto odhodlanie podporovať nenásilný zápas vynieslo saleziánskemu biskupovi Carlosovi Ximenesovi Belovi Nobelovu cenu mieru za rok 1996, o ktorú sa podelil s vodcom za nezávislosť a budúcim prezidentom Josém Ramosom Hortom. V tom čase zohrali kľúčovú úlohu aj rehoľníčky, kňazi a katechéti, ktorí prejavovali svoju blízkosť trpiacemu ľudu: „Boli nám vždy nablízku, zdieľali náš osud“, povedal otec Barros.
Katolíci tvoria 95 % obyvateľstva
Táto blízkosť a podpora sa prejavila vo výraznom náraste počtu katolíkov vo Východnom Timore, ktorí dnes tvoria približne 95 % jeho 1,4 milióna obyvateľov.
To ukazuje, ako „v časoch útlaku bola viera pre ľudí základným pilierom“, povedal otec Barros. „Ľudia Východného Timoru s otvoreným srdcom pochopili a vnímali v sebe, že evanjelium je jedinou cestou, jedinou spásou: volali k Pánovi, dôverovali mu a Pán vypočul ich modlitby“. On „ich neopustil a viedol ich k zasľúbenej zemi“.
Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.