蜜桃交友

Svitlana Dukhovych, Miroslava Holubíková 鈥� Pope

Otec Makar, ktorý od roku 2005 pôsobí v Chersonskej oblasti, v rozhovore vyjadril aj v膹a膷nos钮, 啪e  mohol svojim farníkom pomáha钮 aj z dia木ky, ke膹 kvôli ruskej invázii musel odís钮. V tomto regióne 啪ije s man啪elkou a 拧tyrmi de钮mi a hoci v啪dy 膷elil mnohým výzvam, rozsiahla invázia bola pre neho osobitnou skú拧kou.

Zasia钮 p拧enicu, znova a znova, dúfa钮 v dobrú úrodu, ale nema钮 istotu, 啪e do nej nezasiahnu poveternostné podmienky, prírodné katastrofy alebo iné nepredvídané udalosti - takto pracujú po木nohospodári, ale nielen oni. Semienkami mô啪u by钮 láskavos钮, slová, vedomosti a v拧etky ostatné hodnoty, ktoré nás robia 木u膹mi. Ke膹 otec Makar, pôvodom zo 慕vovskej oblasti, za膷al pred takmer dvadsiatimi rokmi slú啪i钮 v dedinách Zelenivka, Antonivka a In啪enerne, ktoré sa nachádzajú na okraji Chersonu, zdalo sa mu, 啪e tu nie je vhodná duchovná 鈥瀙ôda鈥�, preto啪e v jeho troch farnostiach 啪ilo ve木mi málo 木udí. 鈥濫拧te pred za膷iatkom vojny sme sa rozhodli postavi钮 kaplnku v In啪enerne, hoci sme mali ve木mi málo 木udí a 膷asto som premý拧木al, pre koho ju staviam鈥�, prezradil otec Makar. Odpove膹 na svoju otázku dostal po rozsiahlej ruskej invázii, resp. po oslobodení Chersonu.

Za膷iatok ruskej invázie

Ke膹 sa za膷ala rozsiahla invázia, 啪il otec Makara so svojou rodinou v Antonivke, pri strategickom moste, ktorý spája dva brehy Dnepra. Ako spomínal, 鈥瀊oje na moste sa za膷ali u啪 v prvý de艌 vojny鈥�. Im sa podarilo odís钮 autom, v ktorom boli deviati: 拧es钮 detí a traja dospelí. Po odchode z Chersonskej oblasti otec Makar neopustil svoje farnosti. Tak ako mnohí iní farári, aj on h木adal rôzne spôsoby, ako materiálne a duchovne podpori钮 svojich 木udí.

Po膷as okupácie Chersonu, ktorá trvala do 11. novembra 2022 sa so svojou rodinou zdr啪iaval v Ternopole na západe Ukrajiny a na dia木ku zriadil a viedol vývarov艌u. Spojil sa s nieko木kými vodi膷mi autobusov, ktorí prevá啪ali 木udí z Chersonu, a posielal svojim farníkom, ktorí tam zostali, jedlo, lieky a hygienické potreby a peniaze. Farníci potom pripravovali teplé jedlá a nosili ich do domovov chorých, starých, postihnutých a núdznych 木udí. Otec Makar rozprával:

鈥濶iekedy som posielal potravinové výrobky do detského domova pre postihnuté deti v Ole拧ku, ktorý je teraz okupovaný. Raz mi zavolal na Viber jeden chlapec menom Davyd, ktorý mi 膹akoval za to, 啪e som mu poslal balí膷ek, ktorý sme dostali zo 艩panielska, boli v 艌om konzervované mandarínky v sirupe... Boli takí 拧钮astní, 膹akovali mi a povedali: 鈥濸rí膹te nás nav拧tívi钮!鈥�. Neviem, 膷o sa potom s tými de钮mi stalo, viem len, 啪e ich odviezli na neznáme miesto...鈥�.

膸al拧í za膷iatok: návrat po oslobodení Chersonu

Po oslobodení Chersonu a 膷asti regiónu sa gréckokatolícky k艌az vrátil do svojich farností. Jeho rodina zostala v Ternopole. Na otca Makara 膷akali opä钮 zmeny, nové okolnosti, ale tá istá slu啪ba, tá istá horlivos钮 a tú啪ba by钮 nablízku 木u膹om, ktorých nazýva 鈥瀖ojimi 木u膹mi鈥�. Z bezpe膷nostných dôvodov sa nemohol vráti钮 do farského domu v Antonivke, tak istý 膷as býval v domoch farníkov a pred nieko木kými mesiacmi sa pres钮ahoval do pastora膷ného centra v Zelenivke, ktoré sa budovalo pred vojnou. V marci sa otec Makar stal riadite木om Charity v Chersone. Vysvetlil:

鈥濸oskytujeme rôzne druhy humanitárnej pomoci. Distribuujeme potraviny, hygienické potreby, vodu. Nedávno sme otvorili priestor pre deti v istom suteréne, (ktorý sa dá vyu啪i钮 aj ako protiletecký kryt), preto啪e v na拧om regióne deti nechodia do 拧koly, nechodia do 拧kôlky, vyu膷ovanie prebieha online a deti sú ve木mi rady, 啪e sa sem mô啪u prís钮 pozrie钮, porozpráva钮 sa a spolo膷ne sa hra钮鈥�.

膶as zberu úrody

Hoci vojna sa e拧te neskon膷ila a otec Makar, podobne ako mnohí iní k艌azi, ktorí sa verne venujú svojim ove膷kám, 膷elí ka啪dý de艌 novým výzvam, 啪ivot dokazuje, 啪e ich úsilie, ich ochota 鈥瀦asieva钮鈥�, aj ke膹 nevidia 鈥炁�iroké pole鈥�, priná拧a ovocie. 膸alej uviedol: 

鈥濶a mojich farníkov ve木mi zapôsobilo, 啪e som na nich ako k艌az nezabudol, ani ke膹 som kvôli ruskej invázii musel odís钮 a oni tu zostali viac ako osem mesiacov. Pred vojnou chodilo na nede木nú svätú liturgiu nanajvý拧 pätnás钮 alebo dvadsa钮 木udí, kým po mojom návrate a dodnes chodí na om拧u ka啪dú nede木u 150 a啪 250 木udí. Mnohí za膷ali chodi钮 do kostola, preto啪e hovorili: 鈥濧啪 ke膹 sme stratili slobodu a pri拧li o v拧etko, pochopili sme, aký je Boh v na拧om 啪ivote dôle啪itý. Poci钮ujú v膹a膷nos钮 aj preto, 啪e Boh nezabudol na ich deti, ktoré utiekli do zahrani膷ia a teraz 啪ijú v rôznych 膷astiach sveta: sú v bezpe膷í a niekto sa o ne postaral鈥�.

沤ivot pod nepretr啪itou pa木bou

Chersonská oblas钮 je región, kde 木udia po膷ujú výbuchy delostreleckej pa木by 膷astej拧ie ako sirény leteckého poplachu. Ako vysvetlil otec Makar 鈥瀙ri delostreleckom ostre木ovaní od momentu výstrelu do výbuchu mô啪e uplynú钮 a啪 拧tyridsa钮 sekúnd a letecký poplach nie je schopný reagova钮, preto 啪ivot tu je naozaj nebezpe膷ný鈥�.

Na otázku, 膷i 木udia na膹alej odchádzajú z týchto miest, otec Makar poznamenal, 啪e tí, ktorí mali odís钮, u啪 odi拧li. A dodal: 鈥濵y, pracujeme pre 木udí, ktorí zostali, preto啪e 木udia h木adajú Boha a my tu musíme by钮, aby sme im slú啪ili. Preto啪e aj keby som odi拧iel ako k艌az, 木udia by zostali a 木udia chcú po膷úva钮 Bo啪ie slovo, lebo ich jedinou útechou je, 啪e mô啪u prís钮 do farnosti, stretnú钮 sa, porozpráva钮 sa. 膸al拧ou ve木mi dôle啪itou a tie啪 钮a啪kou úlohou nás k艌azov v tomto období sú pohreby. Niekedy pri slávení pohrebu po膷ujem, ako letí raketa a ne膹aleko vybuchuje, deje sa v拧eli膷o. Ale mojím povolaním je by钮 s 木u膹mi. Boh ma sem poslal a ja som tu.鈥�

Boj je jediný zdroj sily

Aj do malého kostolíka v jeho 膹al拧ej farnosti v In啪enerne, ktorý sa otec Makar rozhodol postavi钮 pred vojnou a ktorý spo膷iatku nav拧tevovalo len ve木mi málo 木udí, teraz pravidelne chodí pä钮desiat a啪 sedemdesiat 木udí. 鈥濽vedomil som si, 啪e to bola Bo啪ia prozrete木nos钮, ktorá ma postr膷ila, aby som postavil ten malý kostolík, preto啪e teraz 木udia prichádzajú, te拧ia sa z kostola a robia v拧etko, 膷o je potrebné, preto啪e hovoria, 啪e Boh je jediným zdrojom sily do 啪ivota鈥�, vyjadril spokojnos钮 otec Makar.

Napokon na otázku, 膷o mu pomáha získava钮 stále silu,  gréckokatolícky k艌az odpovedal:

鈥濵ojou silou je modlitba, je to Boh. Ve木mi ma in拧pirujú aj chvíle, ke膹 sa pozerám do o膷í svojim 木u膹om: veria, 啪e budem s nimi, 啪e tu budem. A nemô啪em poveda钮, 啪e som sk木ú膷ený, 啪e sa vzdávam, preto啪e ich musím povzbudzova钮, aby sa modlili a verili, 啪e v拧etko bude v poriadku. Podporu cítim aj od svojej rodiny - man啪elky a detí - ke膹 ich nav拧tívim v Ternopole: (...) Pred vojnou som sníval o v拧etkých veciach, ktoré teraz robíme v na拧ej farnosti - prichádza ve木a 木udí, pracujeme s de钮mi - a nevedel som, ako sa zrealizujú. Boh mi pomohol to urobi钮 a mo啪no je bolestné, 啪e sa to stalo po膷as vojny, ale my ako Cirkev plníme svoju úlohu. A napriek neustálym výbuchom mô啪u 木udia niekedy pocíti钮 trochu radosti, cíti钮, 啪e nie sú sami.鈥�