蜜桃交友

Svitlana Dukhovych, Miroslava Holubíková – Pope

Otec Makar, ktorý od roku 2005 pôsobí v Chersonskej oblasti, v rozhovore vyjadril aj v?a?nos?, ?e  mohol svojim farníkom pomáha? aj z dia?ky, ke? kvôli ruskej invázii musel odís?. V tomto regióne ?ije s man?elkou a ?tyrmi de?mi a hoci v?dy ?elil mnohým výzvam, rozsiahla invázia bola pre neho osobitnou skú?kou.

Zasia? p?enicu, znova a znova, dúfa? v dobrú úrodu, ale nema? istotu, ?e do nej nezasiahnu poveternostné podmienky, prírodné katastrofy alebo iné nepredvídané udalosti - takto pracujú po?nohospodári, ale nielen oni. Semienkami mô?u by? láskavos?, slová, vedomosti a v?etky ostatné hodnoty, ktoré nás robia ?u?mi. Ke? otec Makar, pôvodom zo ?vovskej oblasti, za?al pred takmer dvadsiatimi rokmi slú?i? v dedinách Zelenivka, Antonivka a In?enerne, ktoré sa nachádzajú na okraji Chersonu, zdalo sa mu, ?e tu nie je vhodná duchovná ?pôda“, preto?e v jeho troch farnostiach ?ilo ve?mi málo ?udí. ?E?te pred za?iatkom vojny sme sa rozhodli postavi? kaplnku v In?enerne, hoci sme mali ve?mi málo ?udí a ?asto som premý??al, pre koho ju staviam“, prezradil otec Makar. Odpove? na svoju otázku dostal po rozsiahlej ruskej invázii, resp. po oslobodení Chersonu.

Za?iatok ruskej invázie

Ke? sa za?ala rozsiahla invázia, ?il otec Makara so svojou rodinou v Antonivke, pri strategickom moste, ktorý spája dva brehy Dnepra. Ako spomínal, ?boje na moste sa za?ali u? v prvý deň vojny“. Im sa podarilo odís? autom, v ktorom boli deviati: ?es? detí a traja dospelí. Po odchode z Chersonskej oblasti otec Makar neopustil svoje farnosti. Tak ako mnohí iní farári, aj on h?adal rôzne spôsoby, ako materiálne a duchovne podpori? svojich ?udí.

Po?as okupácie Chersonu, ktorá trvala do 11. novembra 2022 sa so svojou rodinou zdr?iaval v Ternopole na západe Ukrajiny a na dia?ku zriadil a viedol vývarovňu. Spojil sa s nieko?kými vodi?mi autobusov, ktorí prevá?ali ?udí z Chersonu, a posielal svojim farníkom, ktorí tam zostali, jedlo, lieky a hygienické potreby a peniaze. Farníci potom pripravovali teplé jedlá a nosili ich do domovov chorých, starých, postihnutých a núdznych ?udí. Otec Makar rozprával:

?Niekedy som posielal potravinové výrobky do detského domova pre postihnuté deti v Ole?ku, ktorý je teraz okupovaný. Raz mi zavolal na Viber jeden chlapec menom Davyd, ktorý mi ?akoval za to, ?e som mu poslal balí?ek, ktorý sme dostali zo ?panielska, boli v ňom konzervované mandarínky v sirupe... Boli takí ??astní, ?akovali mi a povedali: ?Prí?te nás nav?tívi?!“. Neviem, ?o sa potom s tými de?mi stalo, viem len, ?e ich odviezli na neznáme miesto...“.

?al?í za?iatok: návrat po oslobodení Chersonu

Po oslobodení Chersonu a ?asti regiónu sa gréckokatolícky kňaz vrátil do svojich farností. Jeho rodina zostala v Ternopole. Na otca Makara ?akali opä? zmeny, nové okolnosti, ale tá istá slu?ba, tá istá horlivos? a tú?ba by? nablízku ?u?om, ktorých nazýva ?mojimi ?u?mi“. Z bezpe?nostných dôvodov sa nemohol vráti? do farského domu v Antonivke, tak istý ?as býval v domoch farníkov a pred nieko?kými mesiacmi sa pres?ahoval do pastora?ného centra v Zelenivke, ktoré sa budovalo pred vojnou. V marci sa otec Makar stal riadite?om Charity v Chersone. Vysvetlil:

?Poskytujeme rôzne druhy humanitárnej pomoci. Distribuujeme potraviny, hygienické potreby, vodu. Nedávno sme otvorili priestor pre deti v istom suteréne, (ktorý sa dá vyu?i? aj ako protiletecký kryt), preto?e v na?om regióne deti nechodia do ?koly, nechodia do ?kôlky, vyu?ovanie prebieha online a deti sú ve?mi rady, ?e sa sem mô?u prís? pozrie?, porozpráva? sa a spolo?ne sa hra?“.

?as zberu úrody

Hoci vojna sa e?te neskon?ila a otec Makar, podobne ako mnohí iní kňazi, ktorí sa verne venujú svojim ove?kám, ?elí ka?dý deň novým výzvam, ?ivot dokazuje, ?e ich úsilie, ich ochota ?zasieva?“, aj ke? nevidia ??iroké pole“, priná?a ovocie. ?alej uviedol: 

?Na mojich farníkov ve?mi zapôsobilo, ?e som na nich ako kňaz nezabudol, ani ke? som kvôli ruskej invázii musel odís? a oni tu zostali viac ako osem mesiacov. Pred vojnou chodilo na nede?nú svätú liturgiu nanajvý? pätnás? alebo dvadsa? ?udí, kým po mojom návrate a dodnes chodí na om?u ka?dú nede?u 150 a? 250 ?udí. Mnohí za?ali chodi? do kostola, preto?e hovorili: ?A? ke? sme stratili slobodu a pri?li o v?etko, pochopili sme, aký je Boh v na?om ?ivote dôle?itý. Poci?ujú v?a?nos? aj preto, ?e Boh nezabudol na ich deti, ktoré utiekli do zahrani?ia a teraz ?ijú v rôznych ?astiach sveta: sú v bezpe?í a niekto sa o ne postaral“.

?ivot pod nepretr?itou pa?bou

Chersonská oblas? je región, kde ?udia po?ujú výbuchy delostreleckej pa?by ?astej?ie ako sirény leteckého poplachu. Ako vysvetlil otec Makar ?pri delostreleckom ostre?ovaní od momentu výstrelu do výbuchu mô?e uplynú? a? ?tyridsa? sekúnd a letecký poplach nie je schopný reagova?, preto ?ivot tu je naozaj nebezpe?ný“.

Na otázku, ?i ?udia na?alej odchádzajú z týchto miest, otec Makar poznamenal, ?e tí, ktorí mali odís?, u? odi?li. A dodal: ?My, pracujeme pre ?udí, ktorí zostali, preto?e ?udia h?adajú Boha a my tu musíme by?, aby sme im slú?ili. Preto?e aj keby som odi?iel ako kňaz, ?udia by zostali a ?udia chcú po?úva? Bo?ie slovo, lebo ich jedinou útechou je, ?e mô?u prís? do farnosti, stretnú? sa, porozpráva? sa. ?al?ou ve?mi dôle?itou a tie? ?a?kou úlohou nás kňazov v tomto období sú pohreby. Niekedy pri slávení pohrebu po?ujem, ako letí raketa a ne?aleko vybuchuje, deje sa v?eli?o. Ale mojím povolaním je by? s ?u?mi. Boh ma sem poslal a ja som tu.“

Boj je jediný zdroj sily

Aj do malého kostolíka v jeho ?al?ej farnosti v In?enerne, ktorý sa otec Makar rozhodol postavi? pred vojnou a ktorý spo?iatku nav?tevovalo len ve?mi málo ?udí, teraz pravidelne chodí pä?desiat a? sedemdesiat ?udí. ?Uvedomil som si, ?e to bola Bo?ia prozrete?nos?, ktorá ma postr?ila, aby som postavil ten malý kostolík, preto?e teraz ?udia prichádzajú, te?ia sa z kostola a robia v?etko, ?o je potrebné, preto?e hovoria, ?e Boh je jediným zdrojom sily do ?ivota“, vyjadril spokojnos? otec Makar.

Napokon na otázku, ?o mu pomáha získava? stále silu,  gréckokatolícky kňaz odpovedal:

?Mojou silou je modlitba, je to Boh. Ve?mi ma in?pirujú aj chvíle, ke? sa pozerám do o?í svojim ?u?om: veria, ?e budem s nimi, ?e tu budem. A nemô?em poveda?, ?e som sk?ú?ený, ?e sa vzdávam, preto?e ich musím povzbudzova?, aby sa modlili a verili, ?e v?etko bude v poriadku. Podporu cítim aj od svojej rodiny - man?elky a detí - ke? ich nav?tívim v Ternopole: (...) Pred vojnou som sníval o v?etkých veciach, ktoré teraz robíme v na?ej farnosti - prichádza ve?a ?udí, pracujeme s de?mi - a nevedel som, ako sa zrealizujú. Boh mi pomohol to urobi? a mo?no je bolestné, ?e sa to stalo po?as vojny, ale my ako Cirkev plníme svoju úlohu. A napriek neustálym výbuchom mô?u ?udia niekedy pocíti? trochu radosti, cíti?, ?e nie sú sami.“