蜜桃交友

Obrad k艌azskej vysviacky v byzantskom obrade

Milí posluchá膷i,

Ke膹啪e mesiac jún je zvy膷ajne 膷asom, kedy sa v cirkvi ude木ujú k艌azské vysviacky, chcel by som vám v tomto príspevku priblí啪i钮 priebeh k艌azskej vysviacky v byzantskom obrade, nako木ko vä膷拧ina rímskokatolíkov ho zrejme nikdy nevidela, a gréckokatolíkom, ktorí ho síce videli, nie v拧etko musí by钮 zrozumite木né, nako木ko sa tento obrad u nás dodnes ude木uje v staroslovien膷ine.

Na rozdiel od ni啪拧ích svätení ako sú ustanovenie za 膷itate木a, speváka a poddiakona, ktoré sa mô啪u ude木ova钮 aj osobitne, vy拧拧ie svätenia, teda ustanovenie za diakona, k艌aza a biskupa sú nevyhnutne viazané na eucharistické slávenie a ude木ujú sa preto po膷as svätej liturgie.

K艌azské svätenie 鈥� po grécky chirotónia, 膷o staroslovien膷ina prekladá doslovne ako rukopolo啪énije 膷i啪e vkladanie rúk, sa v rámci svätej liturgie odohráva hne膹 

po tzv. ve木kom vchode, teda bezprostredne potom, ako boli obetné dary chlieb a víno prenesené z prípravného obetného stola na oltár.

Diakona predstavujú biskupovi svätite木ovi, krátkym dialógom, ktorý sa odohráva medzi svätite木om a rektorom seminára, ktorý kandidáta predstavuje. Potom nasleduje obrad známy u nás ako zasnúbenie s oltárom. Svätenca vedú trikrát okolo oltára a on zaka啪dým bozkáva rohy oltára. Pritom sa spievajú modlitby adresované apo拧tolom a mu膷eníkom, ktorí odvá啪ne Krista vyznávali a boli ochotní polo啪i钮 za艌 啪ivot, aby boli aj svätencovi vzorom a povzbudením pre novú k艌azskú slu啪bu, ktorej sa ujíma.

Následne kandidát k艌azstva zlo啪í pred biskupom vyznanie viery a prísahu poslu拧nosti, po ktorej u啪 nasleduje samotné svätenie. To sa odohráva tak, 啪e svätenec pristúpi k oltáru, k木akne si pred ním na obe kolená, oprie si hlavu o oltár a taktie啪 sa ho pevne chytí oboma rukami. Biskup na jeho hlavu polo啪í okraj omofora, liturgického rúcha, ktoré je symbolom biskupskej moci, tie啪 svoju pravú ruku a vysloví epiklézu, teda zvolávanie Svätého Ducha na svätenca slovami: 鈥濨o啪ia milos钮, ktorá v啪dycky nemocných uzdravuje a nedokonalých napl艌uje, ustanovuje nábo啪ného diakona za k艌aza; modlime sa za艌ho, aby na艌 zostúpila milos钮 Presvätého Ducha a v拧etci volajme: Pane, zmiluj sa.鈥�

Kým duchovenstvo i celé zhroma啪denie opakovane spieva nieko木kokrát Pane, zmiluj sa, svätiaci biskup predná拧a v tichosti túto svätiacu modlitbu: 鈥濨ezpo膷iato膷ný a nekone膷ný Bo啪e, star拧í ne啪 v拧etko tvorstvo, Ty si ozdobil k艌azskou hodnos钮ou tých, ktorí sú hodní na tomto stupni posväcova钮 slovo tvojej pravdy. Ty sám, Vládca, dovo木 prija钮 tomu, ktorého si sa blahosklonne rozhodol ustanovi钮 za k艌aza mojím prostredníctvom, túto ve木kú milos钮 tvojho Svätého Ducha v bezúhonnom 啪ivote a s neochvejnou vierou a daj, aby potom, 膷o od tvojej v拧evediacej sily prijal túto ve木kú hodnos钮 presbytera, dôstojne pre啪il svoj 啪ivot ako tvoj dokonalý slu啪obník vo v拧etkom tebe milý. Lebo tvoje je krá木ovstvo a moc i sláva Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i v啪dycky i na veky vekov. Amen.鈥�

Nasleduje e拧te jedna modlitba obsahom podobná tej prvej a odovzdávanie predmetov súvisiacich s k艌azskou slu啪bou. Svätite木 ako prvé gesto chytí diakonov orár, úzky pás látky, ktorý diakon doteraz nosieval na jednom pleci ako znak svojej diakonskej hodnosti, a prelo啪í mu ho okolo krku na spôsob 拧álu, 膷ím vytvorí nový druh k艌azského rúcha 鈥� epitrachil, 膷o bude odteraz vidite木ným znakom k艌azskej moci a bez ktorého k艌az nemá vykona钮 啪iadny liturgický úkon.

膸al拧ím odovzdaným predmetom je felón 鈥� vrchný liturgický odev a slu啪ebník, liturgická kniha, z ktorej bude novok艌az slávi钮 svätú liturgiu. Pri odovzdávaní ka啪dého predmetu biskup svätite木 uká啪e daný predmet 木udu a zvolá: Axios! Je hodný!, na 膷o aj Bo啪í 木ud ako prejav súhlasu odpovedá trojnásobným Axios.

Stalo sa mi, 啪e sa ma párkrát niekto z rímskokatolíckych veriacich, zadivený opýtal: 鈥濸re膷o pri k艌azskej vysviacke v byzantskom obrade biskup nepoma啪e ruky svätenca svätým olejom podobne ako v rímskom obrade, alebo pre膷o sa pri biskupskej vysviacke týmto olejom nepoma啪e hlava svätenca? Znamená to, 啪e doty膷ný nie je Pánov pomazaný? Ur膷ite áno, iba sa tu vyu啪íva iná symbolika. Ako som u啪 zmienil, po celý 膷as svätenia sa svätenec oboma rukami dr啪í oltára, o ktorý opiera aj svoju hlavu. A bol to práve oltár, ktorý bol hojne poliaty svätým olejom pri posviacke. Ak bol teda nový oltár pri posviacke poliaty olejom, bolo to preto, 啪e symbolizuje samého Krista - Mesiá拧a. A ak sa svätenec v byzantskom obrade po celý 膷as dr啪í oltára, je to preto, lebo prijíma toto pomazanie priamo od Krista, Pánovho pomazaného.