蜜桃交友

膶o je podstatou tejto modlitby, dobre vyjadrujú nasledujúce slová zo skutkov apo拧tolov: 鈥�Nech teda s istotou vie celý dom Izraela, 啪e toho Je啪i拧a, ktorého ste vy ukri啪ovali, Boh urobil aj Pánom aj Mesiá拧om鈥�. Ke膹 to po膷uli, boles钮 im prenikla srdce, a povedali Petrovi a ostatným apo拧tolom: 鈥災宱 máme robi钮, bratia?鈥� (Sk 2, 36 鈥� 39).

Podstatou modlitby 木útosti je boles钮, ktorá preniká srdce 膷loveka. Nie je to v拧ak boles钮 de拧truktívna, ale práve naopak. Ide o boles钮 du拧e nad spáchanými hriechmi, nad na拧ím oslabeným vz钮ahom k Bohu. Je to smútok, ktorý má o膷istný charakter, a ktorý sa v kres钮anskej tradícii nazýva pentos.  

Práve tento ozdravujúci smútok, ktorý priná拧a modlitba 木útosti, by sme mali po膷as pôstneho obdobia nadobudnú钮. Niektorí autori sú presved膷ení o tom, 啪e toto je kategória smútku, ktorá pochádza od dobrého ducha. 膶lovek v拧ak za啪íva celú sériu iných smútkov, ktorých pôvod je zlý, pochybný alebo zbyto膷ný.  

Zlý smútok súvisí so stratou vecí alebo vz钮ahov, ktoré nám duchovne ubli啪ovali.  Mô啪e ís钮 o stratu nadmerného majetku alebo zlých priate木ov, na ktorých sme si zvykli a neradi ich opú拧钮ame. Niektorí autori v拧ak upozor艌ujú na zbyto膷ný smútok. Jedna apoftegma hovorí o tom, ako istému mníchovi, 啪ijúcemu dlhé roky v klá拧tore, priniesli správu, 啪e jeho otec zomrel. Tento mních bol známy svojou modlitbou 木útosti a bol mimoriadne citlivý na duchovné dobro svojich spolubratov. Preto o膷akávali, 啪e správa o smrti sa ho hlboko dotkne. Jeho reakcia v拧ak bola prekvapujúca: 鈥濶erúhajte sa Bohu, povedal. Môj otec je nesmrte木ný, má nesmrte木nú du拧u.鈥�

Sv. Ján Chryzostom túto apoftegmu komentuje takto: 鈥濸re膷o smúti钮 膷i plaka钮 nad tým, 啪e smrte木ný 膷lovek zomrie? Skôr treba smúti钮 nad tým, 啪e zdravý 膷lovek v mladom veku duchovne zahynie.鈥�

Podobný postoj k fyzickej smrti 膷loveka mali i  stoici, ktorí sa usilovali o indiferenciu. 沤ivot i smr钮 sú pod木a nich skuto膷nosti, ktoré nemáme v na拧ich rukách, a preto sa nad nimi netreba ve木mi trápi钮. Treba sa trápi钮 skuto膷nos钮ami, ktoré mô啪eme na拧ím rozhodnutím ovplyvni钮, a ktoré máme plne v rukách.

I sv. Ignác hovorí o indiferencii vo膷i fyzickému zdraviu 膷i chorobe, ale nikdy ani náznakom nehovorí o indiferencii vo膷i duchovnému zdraviu 膷i chorobe. Tu by mala ma钮 bdelos钮 a modlitba 木útosti svoje stabilné miesto.

V kres钮anských komunitách u啪 od prvých storo膷í sa pestovalo presved膷enie, 啪e smr钮 je narodenie pre ve膷nos钮. Ve膷ná spása je ná拧 trvalý cie木 a je pomerne jedno, kedy sa ná拧 prechod do ve膷nosti uskuto膷ní. Dôle啪ité je, aby bola du拧a na taký prechod pripravená. A práve modlitba 木útosti a smútok nad hriechmi boli jedným z indikátorov tejto pripravenosti.

U mníchov dominovala aj indiferencia k majetku. V známom texte Verba Seniorum nájdeme takéto upozornenia: 鈥濶ikdy netreba smúti钮 nad stratou materiálnych dobier. Treba smúti钮 nad stratou dobier duchovných.鈥� Modlitba 木útosti vedie práve k bdelosti nad takouto stratou.

Jedna z apoftegiem hovorí o tom, ako sv. Makaria v noci prekvapili zlodeji. Mysleli, 啪e osamelý dom膷ek je prázdny. Ke膹 ho zbadali v jeho izbe, 膷akali odpor a vzdor. Ale nedo膷kali sa. On im spokojne dal to, 膷o chceli ukradnú钮, a e拧te sa s úsmevom spýtal, 膷i si zobrali v拧etko, 膷o chceli.

Sv. Barzanúfio, palestínsky mních, mal podobne ako Makario ve木mi jasno vo veciach potrebných pre 啪ivot ve膷ný. V liste jednému zo svojich adresátov odporú膷a, aby nebol nikdy smutný nad stratou vecí tohto sveta, ktoré i tak skôr 膷i neskôr stratí.  Má smúti钮 len nad stratami hodnôt, ktoré presahujú do ve膷nosti, a ktoré súvisia so stratou priate木stva s Bohom. Nabáda ho k bdelosti a k modlitbe 木útosti nad takýmito stratami. 

V známom diele Evagria Pontica Antiretikos sa nachádza 76 rôznych druhov smútku, ale v拧etky sú úplne zbyto膷né. Tento autor je udivený, nad 膷ím v拧etkým 膷lovek doká啪e smúti钮, ale skuto膷ný dôvod smútku mu z jeho pozornosti takmer úplne uniká. Podotýka, 啪e skuto膷nú boles钮 du拧e nad svojimi hriechmi, skuto膷nú modlitbu 木útosti nevedia vyslovi钮 ústa, ktoré stále lamentujú, ani zbabelé srdce, ktoré nechce prizna钮 svoju vinu.

Modlitba 木útosti sprevádzala mníchov, ktorí sa rozhodli kona钮 dlhoro膷né pokánia, a ktorí boli presved膷ení o tom, 啪e takto najlep拧ie pracujú na svojej spáse. In拧piroval ich text apo拧tola Pavla z listu Kolosanom: 鈥�Teraz sa radujem v utrpeniach pre vás a na vlastnom tele dop暮艌am to, 膷o chýba Kristovmu utrpeniu pre jeho telo, ktorým je Cirkev鈥� (Kol 1, 24).

Ka啪dý hriech sa zapí拧e do ná拧ho vnútra nesmierne hlboko. Boh nám v啪dy odpustí spáchaný hriech, ke膹 ho úprimne vyznáme a o木utujeme. I 木udia sú naklonení reagova钮 podobne. I ke膹 nie v拧etci, ale v mnohých prípadoch sú ochotní odpusti钮 previnenia, ak si vinník chybu prizná a poprosí o odpustenie. Av拧ak na拧a vlastná prirodzenos钮, my sami si nevieme odpusti钮. Ka啪dý hriech sa toti啪 zapí拧e do ná拧ho vnútra akoby hrubými písmenami a my ho nevieme vymaza钮. Jediným prostriedkom, ako hriechy z ná拧ho vnútra odstráni钮, je modlitba 木útosti, dobrovo木né pokánie, pentos. Duchovní autori hovoria o slzách du拧e, ktoré jediné sú schopné zmaza钮 stopy hriechu, zapísané v na拧om srdci. 

A na záver e拧te jeden celkom praktický poh木ad na stratu modlitby 木útosti. V啪dy ma prekvapí, ke膹 niektorí praktizujúci veriaci pri sviatosti zmierenia nevedia slovne vyjadri钮 木útos钮. Tu vôbec nejde o recitáciu formulky, ale o ducha, ktorý je pri tejto sviatosti potrebný. A to je práve pentos, vyjadrenie a modlitba 木útosti. Sme plní falo拧ných smútkov a 木útosti, ale skuto膷ná 木útos钮 nad na拧im duchovným stavom nám neraz chýba.

Milí priatelia, vyu啪ime pôstne obdobie na to, aby sme si osvojili modlitbu 木útosti a aby sme sa nau膷ili rozli拧ova钮, 膷o by malo by钮 dôvodom pravého smútku v na拧om 啪ivote.