蜜桃交友

Milí posluchá膷i, práve minulú nede木u uplynulo 400 rokov od mu膷eníckej smrti svätého Jozafáta v meste Vitebsk. Spomedzi miest polockej archieparchie, práve Vitebsk bol mestom, ktoré malo vo膷i  Jozafátovi mimoriadne nepriate木ský postoj. Zavra啪denie Jozafáta bolo vopred pripravené a v拧etko bolo dobre premyslené. Hlavní organizátori vra啪dy, aby si zabezpe膷ili alibi, e拧te de艌 pred vra啪dou opustili mesto. Týmto spôsobom sa chceli zbavi钮 zodpovednosti a celú tragédiu zvali钮 na pospolitý 木ud, aby to vyzeralo ako davová hystéria, ktorá vznikla spontánne a ktorú mal Jozafát vyprovokova钮. Do pripravovanej vra啪dy boli zapojení aj právnici, aby sa na tieto veci pozreli z právnickej  stránky a aby poradili, ako mo啪no zodpovednosti uniknú钮.

Bola nede木a, 12. novembra. Jozafát bol v chráme na utierni, ktorá je prípravou na slávenie svätej liturgie. Signálom pre spustenie vra啪ednej akcie malo by钮 udretie na radni膷ný zvon. Po tomto zaznení sa ozbrojení 木udia za膷ali zhroma啪膹ova钮 okolo chrámu a biskupského domu, tak啪e do hodiny sa ich zbehlo nieko木ko tisíc. Dav za膷al vykrikova钮: 鈥瀂abi钮 ho! Zabi钮 ho!鈥� Krik to木kej masy bolo pochopite木ne po膷u钮 aj v chráme, 膷o pôsobilo ru拧ivo, preto Jozafát odi拧iel z chrámu pred膷asne, po skon膷ení utierne, no e拧te pred modlitbou prvej hodinky. Hoci zo zástupu sa ozývali výkriky, jednako 木udia dovolili prejs钮 Jozafátovi do domu bez ujmy. Arcibiskup prikázal svojim blízkym a domácemu slu啪obníctvu, aby sa za 啪iadnu cenu nezamie拧ali do nijakej provokácie 膷i potý膷ky s davom. Tí sa v strachu zamkli a Jozafát odi拧iel do svojej izby, kde si 木ahol na podlahu a modlil sa.  

O tom, 膷o sa dialo 膹alej, sa dozvedáme zo svedectiev o膷itých svedkov, ktorí vypovedali pri procese blahore膷enia nasledovne: 鈥濸odgurá啪ení 木udia za膷ali rúba钮 plot dookola domu a strie木ali po nás. Niektorých z nás poranili, hoci my sme im neurobili ni膷 zlé, lebo Bo啪í sluha nám vyslovene zakázal pou啪i钮 zbra艌. Ke膹 Jozafát za膷ul ve木ký krik, pre啪ehnal sa a predstúpil pred 木udí so slovami: 鈥濪eti, pre膷o bijete mojich sluhov? Ak máte nie膷o proti mne, h木a tu som.鈥� Vtedy sa nik neodvá啪il polo啪i钮 na艌 ruky. Av拧ak zo susednej miestnosti sa vyrútili dvaja, jeden udrel Jozafáta po hlave dubovou palicou a druhý mu za钮al do hlavy sekerou. Ke膹 spadol na zem, v拧etci, 膷o tam boli, za膷ali ho 膹alej bi钮 a boda钮 zbra艌ami. Bo啪í sluha zdvihol ruky a zvolal: 鈥濨o啪e môj!鈥�, akoby chcel poveda钮: nezapo膷ítaj im tento hriech. Ke膹 to za膷uli, vyvliekli ho na dvor, pu拧kou na艌 vystrelili a na膹alej ho bili palicami. P木uvali na艌ho, trhali z neho odev a vytrhávali mu vlasy. A啪 teraz, ke膹 ho vyvliekli z domu na dvor, spustila sa naplno hystéria davu.

Mnohí nechali vo木ný priechod svojim emóciám, nadávali u啪 m艜tvemu Jozafátovi, tupili jeho telo, dvíhali ho zo zeme a 拧kodoradostne sa mu prihovárali: 鈥濾stávaj, vladyka! Nie je náhodou nede木a? Treba ti káza钮, arcibiskup, vstávaj!鈥� Aby toho nebolo málo, ktosi zabil psa, ktorý bol na biskupskom dvore a takto kusy roz拧tvrteného psa pohádzali na telo Jozafáta. V istej chvíli, ke膹 z neho trhali odev, vrahovia si v拧imli, 啪e m艜tvy má pod vrchným odevom odev z vrecoviny, ktorý nosieval ako prejav pokánia. To ich zmiatlo, tak啪e zaváhali, 膷i tento usmrtený 膷lovek je vôbec Jozafát. Ve膹 je arcibiskup, a cirkevní hodnostári nezvyknú nosieva钮 tak drsný odev. Nahé telo potom vyvliekli na vrch, k nohám i ku krku mu priviazali kamene a odtia木 ho zhodili do rieky Dvina, na mieste, kde bola najhlb拧ia, aby sa telo nena拧lo.

Hystéria davu vyprchala a na celé mesto za木ahol akýsi 钮a啪ký mrak. Jeden z obyvate木ov mesta, vyznaním kalvín, sved膷il: 鈥濰oci som kalvín, vydávam svedectvo a pokladám za zázrak, 啪e spolu s 膹al拧ími dvoma svedkami, ktorí u啪 ne啪ijú, videl som akýsi ohnivý oblak na biskupským domom, v ktorom bol arcibiskup zabitý. Oblak po polhodine zmizol鈥�.

Vopred naplánovaná Jozafátova smr钮 nepriniesla obyvate木om mesta o膷akávanú ú木avu. Práve naopak. Do木ahol na nich strach, neistota, v拧etci sa zrazu cítili by钮 vinní. Chodili po uliciach ako 啪ivé m艜tvoly a s nikým nebolo re膷i. Napriek tomu, 啪e bola nede木a, v meste zavládla tak 钮a啪ká atmosféra, 啪e e拧te aj po piatich rokoch od tragédie rímskokatolícky farár  vo Vitebsku spomínal, 啪e v tú nede木u v celom meste nebola slú啪ená liturgia. Nik nebol v stave slú啪i钮. Mu膷enícka smr钮 Jozafáta v拧ak za膷ala rýchlo priná拧a钮 ovocie, po膷etné úprimné obrátenia tých, ktorí na艌ho polo啪ili ruky.