Sv. Jozaf¨¢t (4): Mu?en¨ªcka smr?
Milí posluchá?i, práve minulú nede?u uplynulo 400 rokov od mu?eníckej smrti svätého Jozafáta v meste Vitebsk. Spomedzi miest polockej archieparchie, práve Vitebsk bol mestom, ktoré malo vo?i Jozafátovi mimoriadne nepriate?ský postoj. Zavra?denie Jozafáta bolo vopred pripravené a v?etko bolo dobre premyslené. Hlavní organizátori vra?dy, aby si zabezpe?ili alibi, e?te de¨¾ pred vra?dou opustili mesto. Týmto spôsobom sa chceli zbavi? zodpovednosti a celú tragédiu zvali? na pospolitý ?ud, aby to vyzeralo ako davová hystéria, ktorá vznikla spontánne a ktorú mal Jozafát vyprovokova?. Do pripravovanej vra?dy boli zapojení aj právnici, aby sa na tieto veci pozreli z právnickej stránky a aby poradili, ako mo?no zodpovednosti uniknú?.
Bola nede?a, 12. novembra. Jozafát bol v chráme na utierni, ktorá je prípravou na slávenie svätej liturgie. Signálom pre spustenie vra?ednej akcie malo by? udretie na radni?ný zvon. Po tomto zaznení sa ozbrojení ?udia za?ali zhroma??ova? okolo chrámu a biskupského domu, tak?e do hodiny sa ich zbehlo nieko?ko tisíc. Dav za?al vykrikova?: ?Zabi? ho! Zabi? ho!¡° Krik to?kej masy bolo pochopite?ne po?u? aj v chráme, ?o pôsobilo ru?ivo, preto Jozafát odi?iel z chrámu pred?asne, po skon?ení utierne, no e?te pred modlitbou prvej hodinky. Hoci zo zástupu sa ozývali výkriky, jednako ?udia dovolili prejs? Jozafátovi do domu bez ujmy. Arcibiskup prikázal svojim blízkym a domácemu slu?obníctvu, aby sa za ?iadnu cenu nezamie?ali do nijakej provokácie ?i potý?ky s davom. Tí sa v strachu zamkli a Jozafát odi?iel do svojej izby, kde si ?ahol na podlahu a modlil sa.
O tom, ?o sa dialo ?alej, sa dozvedáme zo svedectiev o?itých svedkov, ktorí vypovedali pri procese blahore?enia nasledovne: ?Podgurá?ení ?udia za?ali rúba? plot dookola domu a strie?ali po nás. Niektorých z nás poranili, hoci my sme im neurobili ni? zlé, lebo Bo?í sluha nám vyslovene zakázal pou?i? zbra¨¾. Ke? Jozafát za?ul ve?ký krik, pre?ehnal sa a predstúpil pred ?udí so slovami: ?Deti, pre?o bijete mojich sluhov? Ak máte nie?o proti mne, h?a tu som.¡° Vtedy sa nik neodvá?il polo?i? na¨¾ ruky. Av?ak zo susednej miestnosti sa vyrútili dvaja, jeden udrel Jozafáta po hlave dubovou palicou a druhý mu za?al do hlavy sekerou. Ke? spadol na zem, v?etci, ?o tam boli, za?ali ho ?alej bi? a boda? zbra¨¾ami. Bo?í sluha zdvihol ruky a zvolal: ?Bo?e môj!¡°, akoby chcel poveda?: nezapo?ítaj im tento hriech. Ke? to za?uli, vyvliekli ho na dvor, pu?kou na¨¾ vystrelili a na?alej ho bili palicami. P?uvali na¨¾ho, trhali z neho odev a vytrhávali mu vlasy. A? teraz, ke? ho vyvliekli z domu na dvor, spustila sa naplno hystéria davu.
Mnohí nechali vo?ný priechod svojim emóciám, nadávali u? m?tvemu Jozafátovi, tupili jeho telo, dvíhali ho zo zeme a ?kodoradostne sa mu prihovárali: ?Vstávaj, vladyka! Nie je náhodou nede?a? Treba ti káza?, arcibiskup, vstávaj!¡° Aby toho nebolo málo, ktosi zabil psa, ktorý bol na biskupskom dvore a takto kusy roz?tvrteného psa pohádzali na telo Jozafáta. V istej chvíli, ke? z neho trhali odev, vrahovia si v?imli, ?e m?tvy má pod vrchným odevom odev z vrecoviny, ktorý nosieval ako prejav pokánia. To ich zmiatlo, tak?e zaváhali, ?i tento usmrtený ?lovek je vôbec Jozafát. Ve? je arcibiskup, a cirkevní hodnostári nezvyknú nosieva? tak drsný odev. Nahé telo potom vyvliekli na vrch, k nohám i ku krku mu priviazali kamene a odtia? ho zhodili do rieky Dvina, na mieste, kde bola najhlb?ia, aby sa telo nena?lo.
Hystéria davu vyprchala a na celé mesto za?ahol akýsi ?a?ký mrak. Jeden z obyvate?ov mesta, vyznaním kalvín, sved?il: ?Hoci som kalvín, vydávam svedectvo a pokladám za zázrak, ?e spolu s ?al?ími dvoma svedkami, ktorí u? ne?ijú, videl som akýsi ohnivý oblak na biskupským domom, v ktorom bol arcibiskup zabitý. Oblak po polhodine zmizol¡°.
Vopred naplánovaná Jozafátova smr? nepriniesla obyvate?om mesta o?akávanú ú?avu. Práve naopak. Do?ahol na nich strach, neistota, v?etci sa zrazu cítili by? vinní. Chodili po uliciach ako ?ivé m?tvoly a s nikým nebolo re?i. Napriek tomu, ?e bola nede?a, v meste zavládla tak ?a?ká atmosféra, ?e e?te aj po piatich rokoch od tragédie rímskokatolícky farár vo Vitebsku spomínal, ?e v tú nede?u v celom meste nebola slú?ená liturgia. Nik nebol v stave slú?i?. Mu?enícka smr? Jozafáta v?ak za?ala rýchlo priná?a? ovocie, po?etné úprimné obrátenia tých, ktorí na¨¾ho polo?ili ruky.
?akujeme, ?e ste si pre?¨ªtali tento ?l¨¢nok. Ak chcete by? informovan¨ª o novink¨¢ch, prihl¨¢ste sa na odber noviniek kliknut¨ªm sem.
