蜜桃交友

Zuzana Klimanová - Vatikán

Seminár s názvom: 鈥濵ons. 艩tefan Náhalka (1916-1975) 鈥� tajný generálny vikár a diplomat bez poverovacích listín鈥� otvoril v priestoroch  niekdaj拧ieho bytu kardinála Tomka riadite木 Slovenského historického ústavu v Ríme Daniel 膶erný. Podujatie sa konalo v súvislosti so 60. výro膷ím otvorenia Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme a posviacky tamoj拧ieho Kostola sv. Cyrila a Metoda, vysvet木uje riadite木 膶erný:

Na seminári sa zú膷astnil aj ve木vyslanec SR pri Svätej stolici Marek Lisánsky a rektor Pápe啪ského slovenského kolégia a ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme Pavol Zvara. S príspevkami vystúpili 拧tyria historici.

Na tému intelektuálnej formácie a k艌azskej 膷innosti Mons. Náhalku, vrátane jeho emigrácie do Ríma hovoril na seminári doc. 慕uboslav Hromják. 鈥濴áska v jeho 啪ivote bola naozaj smerodajná a to ma na 艌om fascinuje. Vo svojom diele hovorí, 啪e pod木a princípov sv. Tomá拧a Akvinského je láska nau膷ená nielen bra钮, ale v prvom rade dáva钮. A on sa vlastne rozdal celý. A to je princíp celého jeho pôsobenia, ako k艌aza, rektora a toho, ktorý v tej láske spájal a sústre膹oval slovenské prvky v zahrani膷í a vieme, 啪e spája钮 Slovákov tie啪 nie je a啪 také jednoduché鈥�, uviedol na mikrofón Slovenskej redakcie Vatikánskeho rozhlasu - Pope doc. Hromják.

Pri hrobe sv. Cyrila v Ríme: (sprava) A. Botek, Mons. Mlynarovi膷, M. Lacko SJ, J. Lach a Mons. Náhalka

鈥濵álokedy si uvedomujeme, 膷o urobili katolícki k艌azi pre Slovensko. Práve tí Slováci na 膷ele so 艩tefanom Náhalkom udr啪iavali my拧lienku slovenskej 拧tátnosti v 膷asoch, kedy to nebolo politicky korektné鈥�, zdôraznil doc. Hromják. Zárove艌 vyzdvihol 鈥瀙rínos 艩tefana Náhalku v boji za nábo啪enskú slobodu a za slobodu v na拧ej krajine鈥�. V rozhovore historik cituje 拧ifrovanú správu nájdenú vo Vatikánskych archívoch, ktorú 艩tefan Náhalka poslal Svätej stolici e拧te po膷as perzekúcie na Slovensku.

Prof. Emília Hrabovec, ktorá je 膷lenkou Pápe啪ského výboru pre historické vedy, sa zamerala na pôsobenie Mons. Náhalku ako mimoriadneho 鈥瀌iplomata bez poverovacích listín鈥�. 鈥濶áhalka pôsobil v Ríme v 膷ase, kedy Slovensko nemalo vlastný 拧tát a navy拧e nemalo ani slobodu, lebo to bolo v komunistickom období, tak啪e nemohlo ma钮 ani vlastnú diplomaciu. Ani cirkevnú, ani svetskú a nemohlo ma钮 ani len vlastnú cirkevnú organizáciu v podobe cirkevnej provincie, konferenciu biskupov. To znamená prakticky nemalo svoj hlas, ktorý by za perzekvované Slovensko hovoril vo svete. A takýmto hlasom sa stala slovenská emigrácia a 拧peciálne slovenskí k艌azi v diaspóre sa stali takýmto hlasom prenasledovanej Cirkvi v svete鈥�. 鈥炁爐efan Náhalka bol pre túto úlohu Bohom obdarený. Bol duchovným a kultúrnym mostom, celkom výnimo膷nou osobnos钮ou鈥�, 鈥瀙ravda a láska, boli jeho dva hlavné piliere鈥�, hovorí na mikrofón profesorka Hrabovec.

S otcom biskupom A. G. Grutkom

Aj napriek tomu, 啪e Mons. Náhalka nebol biskupom, bol v Ríme re拧pektovaný vo vysokých kruhoch - ako duchovných, tak aj svetských. Prof. Hrabovec spomína aj jeho úzke vz钮ahy s Aldom Morom a jeho rodinou, s Iginom Giordanim 膷i Guidom Gonellom. Prof. Hrabovec napokon pripája aj svoje osobné svedectvo: 鈥濾膹aka slovenským misiám vo svete som si aj ja zalo啪ila rodinu鈥�:

Historik Ivan A. Petranský zo Slovenského historického ústavu v Ríme na seminári hovoril o Mons. Náhalkovi vo vz钮ahu k slovenskej vede vo Ve膷nom meste. 鈥濲e naozaj zaujímavé, 啪e 艩tefan Náhalka sa popri v拧etkých svojich povinnostiach dokázal venova钮 svojej vlastnej vedeckej 膷innosti - bádal a publikoval vedecké texty - ale aj organizova钮 slovenskú vedu v Ríme鈥�, uviedol v rozhovore historik:

O pôsobení Mons. Náhalku v súvislosti so Svetovým kongresom Slovákov, ktorého bol spoluzakladate木om, hovorila histori膷ka Beáta Katrebová Blehová z Ústavu pamäti národa. 鈥濶etu拧ila som, aký ve木ký vplyv mal na program, koncepciu, aj na personálne zlo啪enie Svetového kongresu Slovákov. (...) Bol to geniálny myslite木, svojou mienkou dokázal ovplyvni钮 dokonca aj zakladate木a Svetového kongresu Slovákov a jeho do啪ivotného predsedu 艩tefana Romana 鈥� naozaj vplyvnú osobnos钮, piateho najbohat拧ieho mu啪a v Kanade鈥�, hovorí v rozhovore histori膷ka.

Stru膷ný 啪ivotopis 艩tefana Náhalku

Mons. Náhalka sa narodil v Liptovskej Tepli膷ka 16. marca 1916. Gymnázium skon膷il v Levo膷i. K艌azskú formáciu prijal v  Ríme v Pápe啪skom kolégiu sv. Jána Nepomuckého, teologické 拧túdiá absolvoval na Pápe啪skej lateránskej univerzite. Za k艌aza bol vysvätený 19. decembra 1942 v Ríme. V roku 1943 sa vrátil na Slovensko. Tri roky pôsobil ako kaplán v Ru啪omberku a rok spravoval tamoj拧iu farnos钮. V rokoch 1946-1948 bol tajomníkom spi拧ského biskupa Jána Vojta拧拧áka. Po tom, ako v Bratislave získal doktorát z teológie, v rokoch 1948-1950 vyu膷oval filozofiu v k艌azskom seminári v Spi拧skej Kapitule. V dizerta膷nej práci sa venoval téme: Láska v duchovnom 啪ivote pod木a u膷enia sv. Tomá拧a Akvinského.

Na cestách po USA s redaktorom Jednoty Jozefom Krajsom

Ako jeden z popredných intelektuálov bol ter膷om komunistického re啪imu. Takmer tri roky sa musel skrýva钮 a v máji 1953 unikol do Rakúska a následne do Ríma. Hne膹 sa stal spolupracovníkom Slovenského katolíckeho ústredia. V roku 1956 sa aktívne podie木al na zalo啪ení Slovenského vydavate木stva sv. Cyrila a Metoda, v ktorom vydal a zredigoval desiatky prác slovenských exilových autorov. V roku 1957 sa stal vedúcim Slovenského katolíckeho ústredia. Svätá stolica ho poverila stara钮 sa o duchovnú slu啪bu slovenským emigrantom a mal zorganizova钮 duchovnú správu medzi Slovákmi v zahrani膷í. Pri膷inil sa o zalo啪enie slovenských katolíckych misií v Anglicku (Londýn) a v Brazílii (Rio de Janeiro a São Paulo). Bol menovaný za delegáta pre duchovnú slu啪bu slovenským emigrantom. Zalo啪il slovenské katolícke misie v austrálskom Sydney, vo 拧vaj膷iarskom Morges, Bazileji a Zürichu, vo 拧védskom 艩tokholme a v nemeckom Mannheime. Na medzinárodných kongresoch o migrantoch referoval o slovenskej emigrácii. V roku 1958 z jeho iniciatívy vznikla kni啪ná séria Series Cyrillomethodiana na vydávanie slovakistických prác vo svetových jazykoch a vedecká ro膷enka Slovak Studies.

Mons. Náhalka bol spoluzakladate木om Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme a jeho prvým rektorom. Bol tie啪 mimoriadne publika膷ne 膷inný, hojne prispieval svojimi nábo啪enskými a filozofickými úvahami do viacerých 膷asopisov. Ideovo bol stúpencom kres钮anského realizmu. Vydal Rímsky misál latinsko-slovenský, 膷ím sa umo啪nilo uvies钮 do 啪ivota liturgickú obnovu Druhého vatikánskeho koncilu. Zredigoval preklad Nového zákona, ktorý spracoval 艩tefan Porúb膷an (1968). Svojou mimoriadnou aktivitou zaujíma jedno z najpoprednej拧ích miest v dejinách slovenského katolicizmu. Pápe啪 Pavol VI. ho v roku 1963 vymenoval za monsignora a v roku 1967 za pápe啪ského preláta.