蜜桃交友

Nový zákon spomína nieko木ko historických osobností, ktoré nesú meno Herodes. 

Prvým z nich je Herodes Ve木ký. V roku 45 pred Kristom, v dvadsiatom piatom roku svojho 啪ivota sa stal najprv guvernérom Galiley. O pä钮 rokov nato bol v Ríme oficiálne korunovaný za 办谤&补补肠耻迟别;木a a územiu zahrnujúcemu Galileu i Judeu vládol tridsa钮tri rokov. Vystupuje v Matú拧ovom evanjeliu o Je啪i拧ovom narodení. Tam je predstavený ako zákerný krutovládca, ktorý s úlisnou zdvorilos钮ou prijíma mudrcov z východu, a vzápätí v chorobnom strachu o svoju pozíciu necháva vyvra啪di钮 Betlehemské deti. Hoci o tomto krvavom incidente mimobiblické pramene ml膷ia, Herodesovo paranoidné chovanie je v starovekých textoch dolo啪ené dostato膷ne.

Vie sa o 艌om, 啪e z obavy o svoju moc nechal popravi钮 i dvoch vlastných synov 鈥� Alexandra a Aristobula. Okrem krutosti a nie v啪dy úspe拧ného lavírovania medzi snahou zapá膷i钮 sa rímskej moci a získa钮 si priaze艌 啪idov sa Herodes Ve木ký do dejín zapísal hlavne 膷ulou stavite木skou aktivitou. Za jeho najvýznamnej拧ie iniciatívy sa po膷íta obnova Jeruzalemského chrámu, stavba prístavu v Cézarei Prímorskej, vybudovanie paláca Herodium nieko木ko kilometrov ju啪ne od Jeruzalema i postavenie pevnosti Masada na pahorkoch západne od M艜tveho mora.

Po smrti Herodesa Ve木kého bola vláda nad územím jeho 办谤&补补肠耻迟别;木ovstva rozdelená na 拧tyri 膷asti, Salome, sestra Herodesa Ve木kého dostala mestá Jamnia, Ashdod a Phasaelis. 膸al拧ie tri pripadli Herodesovým synom, ktorí tie啪 niesli meno svojho otca: Herodes Archelaus, Herodes Antipas a Herodes Filip II. Zatia木 膷o Archelaus a Antipas boli synovia tej istej 啪eny, Maltaky, Herodes Filip II. bol ich nevlastný brat, syn Kleopatry Jeruzalemskej.

Herodes Archelaus sa stal následníkom trónu v Jeruzaleme a panoval nad Judskom, Samáriou a Idumeou. Z evanjelistov ho pod menom Archelaus spomína iba Matú拧, ke膹 zdôvod艌uje Jozefovo rozhodnutie vráti钮 sa z Egypta nie do Jeruzalema, ale do Galiley. Práve pre svoju krutos钮 a politickú neschopnos钮 bol Archelaus rímskou mocou zosadený u啪 v roku 6 po Kristovi a moc nad jeho územím prebrali rímski prokurátori.

Herodes Filip II. bol a啪 do roku 34 ná拧ho letopo膷tu tetrarchom Iturey a Trachonitidy, ako to uvádza evanjelista Luká拧 v súvislosti so za膷iatkom pôsobenia Jána Krstite木a. Okrem tejto Luká拧ovej zmienky v拧ak u啪 Filip, plným menom Herodes Filip II. v Novom zákone nevystupuje. Nie je to Filip, ktorému Herodes Antipas prebral man啪elku Herodiadu. Tá bola pôvodne 啪enou iného Filipa, ktorého historici ozna膷ujú Herodes Filip I.

Ten istý autor, Luká拧, vo svojej druhej knihe, v Skutkoch apo拧tolov, spomína e拧te Agripu. Jeho plné meno bolo Herodes Agripa I. Bol to vnuk Herodesa Ve木kého a syn Aristobula, ktorého nechal vlastný otec popravi钮. Agripa I. bol teda tie啪 nevlastný synovec Archelaa, Antipasa i Filipa. Agripa I. vládol v Judsku a je to on, kto pod木a údajov v dvanástej kapitole Skutkov apo拧tolov nechal popravi钮 Jakuba, Jánovho brata a prenasledoval rodiacu sa Cirkev (Sk 12,1-3).

V súvislosti so súdnym procesom s apo拧tolom Pavlom v Cézareji Prímorskej sa ale v Skutkoch apo拧tolov spomína u啪 iný Agripa. Je to jeho syn, plným menom Herodes Agripa II.

Príslu拧níkmi herodesovskej dynastie sa to v Novom zákone len tak hem啪í. No zatia木 膷o Herodes Ve木ký najviac 拧okuje 膷itate木a svojou krutos钮ou, najvä膷拧iu pozornos钮 venujú evanjelisti jeho synovi, Herodesovi Antipasovi.

Ako jeden zo spomínanej trojice následníkov Herodesa Ve木kého, Herodes Antipas a啪 do svojej smrti v roku 39 vládol nad Galileou a Pereou. Práve tento Herodes pod木a Marka, Matú拧a i Luká拧a, nesie zodpovednos钮 za popravu Jána Krstite木a. V de艌 spomienky Jánovej smrti, teda 29. augusta, sa v liturgii 膷íta Markova verzia tejto udalosti a je 钮a啪ké ubráni钮 sa otázke, pre膷o inak ve木mi úsporný a stru膷ný evanjelista Marek venuje to木ko pozornosti morbídnej epizóde, z ktorej sa radostná zves钮 obvykle doluje za pomoci zlo啪itej homiletickej akrobacie.

Indície k Markovmu autorskému zámeru je treba h木ada钮 v samotnom texte. Marek v úryvku Herodesa opakovane ozna膷uje slovom 办谤&补补肠耻迟别;木. Z histórie v拧ak vieme, 啪e Antipasovi na rozdiel od jeho otca Herodesa Ve木kého u啪 tento titul nenále啪í. Bol iba tetrarcha. Herodes tancujúcej diev膷ine vehementne s木ubuje polovicu 办谤&补补肠耻迟别;木ovstva. 沤iadne 办谤&补补肠耻迟别;木ovstvo v skuto膷nosti  nemal. Z rímskej blahovôle smel spravova钮 len 膷as钮 niekdaj拧ieho 办谤&补补肠耻迟别;木ovstva, a síce Galileu a Pereu. Opakované zmienky o 办谤&补补肠耻迟别;木ovi a 办谤&补补肠耻迟别;木ovstve u mu啪a, ktorý 办谤&补补肠耻迟别;木om nie je a zjavne sa ako 办谤&补补肠耻迟别;木 nechová, sú v evanjeliovom texte jasným znamením irónie. Pomocou nej a v膹aka ostrému kontrastu medzi Herodesovým nemorálnym správaním na hostine a zázra膷ným nasýtením ve木kého zástupu hne膹 v najbli啪拧om pokra膷ovaní príbehu evanjelista upriamuje na拧u pozornos钮 na toho, kto je skuto膷ným 办谤&补补肠耻迟别;木om a kto sa ako 办谤&补补肠耻迟别;木 naozaj 办谤&补补肠耻迟别;木ovsky stará o zverený 木ud a dáva za艌 svoj vlastný 啪ivot 鈥� na Je啪i拧a.