蜜桃交友

Pope

Závere?ný dokument bol odovzdaný pápe?ovi a cirkvám ako ?dedi?stvo v?etkých doteraz vykonaných krokov“ (10) po?as synodálneho procesu. Ako sa v?ak poznamenáva, proces ?nekon?í ukon?ením zhroma?denia - ktoré sa za?alo 2. októbra a zajtra sa ukon?í svätou om?ou, ktorej bude predseda? pápe? Franti?ek -, ale zah?ňa e?te realiza?nú fázu“ (9). Je to výzva v?etkým veriacim, aby ?prostredníctvom synodálnej metodológie konzultácií a rozli?ovania denne napredovali, identifikovali konkrétne metódy a forma?né cesty na dosiahnutie skuto?ného synodálneho obrátenia v rôznych realitách Cirkvi“ (9). 

Z textu, ktorý venuje ve?a priestoru perspektíve obrátenia a pozvaniu k nemu, vyplývajú dve k?ú?ové slová: ?vz?ahy“ - ktoré sú spôsobom bytia Cirkvi - a ?zväzky“, dynamicky pre?ívané ako ?výmena darov“ medzi cirkvami a v slu?be obrátenia. Miestne cirkvi sú v centre misijnej perspektívy, ktorá umo?ňuje zakúsi?, ?e synodalita je mimoriadne komplexnou realitou. Jej rôzne aspekty slú?ia na uskuto?ňovanie poslania Cirkvi, na ktorom sa podie?ajú aj laici, ktorí sa ?oraz viac zapájajú. V tomto kontexte v závere?nom dokumente silne rezonuje potreba zakoreni? sa v dobe, v ktorej sú veriaci mimoriadne mobilní a ?oraz menej trvalo viazaní na jednu kultúrnu alebo geografickú oblas?. Mimoriadne dôle?itým sa javí aj návrh predlo?ený v dokumente, aby dikastériá Rímskej kúrie mali mo?nos? vzájomne konzultova? ?pred vydaním dôle?itých normatívnych dokumentov“ (135).

Podoba dokumentu

Závere?ný dokument sa skladá z piatich ?astí (11), z ktorých prvá má názov Srdce synodality. Druhá s názvom Spolo?ne na Petrovej lodi, sa venuje potrebe obrátenia v oblasti vz?ahov, ?ktoré budujú kres?anské spolo?enstvo a formujú jeho poslanie, v ktorom sa prelínajú povolania, charizmy a slu?by“. Tretia ?as? publikácie Na tvoje slovo,,identifikuje tri úzko prepojené postupy: cirkevné rozli?ovanie, rozhodovacie procesy a kultúru transparentnosti, podávania správ a hodnotenia“. ?tvrtá ?as? s názvom Bohatý úlovok?na?rtáva, ako pestova? nové formy výmeny darov a prelínanie väzieb, ktoré spájajú ?lenov cirkvi, v ?ase, ke? sa skúsenos? zakorenenia na konkrétnom mieste hlboko mení“. Napokon piata ?as? - A ja vás posielam - ?nám umo?ňuje pozrie? sa na prvý krok, ktorý treba urobi?: starostlivos? o univerzálnu formáciu pre misijnú synodalitu“.

Rany Zm?tvychvstalého na?alej krvácajú

V úvode dokumentu (1 - 12) sa jasne uvádza, ?e podstatou synody bolo ?obnovi? skúsenos? stretnutia so Zm?tvychvstalým, ktorého u?eníci videli vo Ve?eradle na Paschu“ (1). Ako sa v dokumente zdôrazňuje, ?pri kontemplácii Zm?tvychvstalého... sme videli aj znamenia jeho rán..., ktoré na?alej krvácajú v telách mnohých bratov a sestier, a to aj pre na?e vlastné chyby. Ná? poh?ad na Pána nás neod?a?uje od drám dejín, ale otvára nám o?i, aby sme videli utrpenie, ktoré nás obklopuje a preniká: tváre detí terorizovaných vojnou, pla? matiek, zni?ené sny to?kých mladých ?udí, ute?encov, ktorí ?elia desivému presídleniu, obete klimatických zmien a sociálnej nespravodlivosti“ (2).

Ú?astníci synody sa s poukazom na ?príli? ve?a prebiehajúcich vojen“ pripojili k ?opakovaným výzvam pápe?a Franti?ka na mier, odsudzujúc logiku násilia, nenávisti a pomsty“ (2). Upozornili tie? na ekumenický charakter synodálnej cesty, ktorá ?smeruje k plnej a vidite?nej jednote kres?anov“ (4). Zdôraznilo sa tie?, ?e táto cesta ?predstavuje skuto?ný akt ?al?ej recepcie“ Druhého vatikánskeho koncilu, pokra?uje ?v jeho in?pirácii“ a obnovuje ?v sú?asnom svete jeho prorockú silu“ (5). V dokumente sa ozývajú aj ?a?kosti, ktoré sa po?as tohto procesu vyskytli. ??Netajili sme sa tým, ?e sme za?ili únavu, odpor vo?i zmenám a poku?enie da? prednos? na?im predstavám pred po?úvaním Bo?ieho slova a praxou rozli?ovania“ (6),“ pí?e sa v ňom.

Srdce synodality

Prvá ?as? dokumentu (13-48) sa za?ína úvahami o ?Cirkvi Bo?ieho ?udu, sviatosti jednoty“ (15-20) a o ?sviatostných koreňoch Bo?ieho ?udu“ (21-27). Zdôrazňuje sa, ?e práve ?v?aka skúsenostiam posledných rokov“ sa význam pojmov ?synodalita“ a ?synodálny“ ??oraz viac chápe a pre?íva, ... ?oraz viac sa spája s tú?bou po Cirkvi bli??ej ?udu a vz?ahovej?ej, ktorá je Bo?ím domom a rodinou“ (28).

Dôle?itá je stru?ná definícia synodality, ktorú ponúka dokument a ktorá ju opisuje ako ?cestu duchovnej obnovy a ?trukturálnej reformy, aby sa Cirkev stala anga?ovanej?ou a misionárskej?ou, teda aby bola schopnej?ia krá?a? s ka?dým mu?om a ?enou a vy?arova? Kristovo svetlo“ (28). Zdôrazňuje tie? vedomie, ?e jednota Cirkvi neznamená jej homogénnos?, vzh?adom na ?o je ?ocenenie kontextov, kultúr a rozmanitosti a ich vzájomnej prepojenosti k?ú?om k rastu ako synodálnej a misijnej Cirkvi“ (40).

Obrátenie v oblasti vz?ahov

Druhá ?as? dokumentu (49 - 77) sa otvára výzvou budova? Cirkev ?schopnej?iu pestova? vz?ahy: s Bohom, medzi mu?mi a ?enami, v rodinách, v spolo?enstvách, medzi v?etkými kres?anmi, medzi sociálnymi skupinami, medzi nábo?enstvami a so stvorením“ (50). Nechýba ani priznanie, ?e ?nechýbali ani svedectvá o utrpení z pocitu vylú?enia alebo odsúdenia“ (50).

Jeho autori zdôrazňujú potrebu ?premeny vz?ahov“. ?Musíme sa znovu u?i? z evanjelia, ?e starostlivos? o vz?ahy a spojenia nie je stratégiou alebo nástrojom na zvý?enie organiza?nej efektívnosti, ale je spôsobom, akým sa Boh Otec zjavil v Je?i?ovi a Duchu Svätom“ (50), pí?e sa v ňom . Zdôrazňujú tie?, ?e táto ?výzva k obnove vz?ahov v Pánovi Je?i?ovi“ je dôle?itá aj kvôli víziám ?udských vz?ahov, ktoré sa dnes presadzujú a ktoré sú v rozpore s evanjeliom. V tejto súvislosti dokument jasne hovorí, ?e uzavretos? vo?i vz?ahom alebo ich skreslené chápanie je zdrojom zla vo svete, pri?om ?najradikálnej?ia a najdramatickej?ia je uzavretos? vo?i samotnému ?udskému ?ivotu, ktorá vedie k vyháňaniu detí z lona a odmietaniu starých ?udí“ (54).

Táto kapitola sa zamý??a nad rôznymi ?charizmami, povolaniami a slu?bami pre misiu“ (57-67), a to aj v kontexte laickej anga?ovanosti. Text okrem iného poukazuje na to, ?e sviatos? birmovania je ?slu?bou harmónie“ (68), a kon?tatuje, ?e ?kon?titutívne puto biskupa s miestnou cirkvou nie je dnes dostato?ne jasné v prípade titulárnych biskupov, ako sú pápe?skí zástupcovia a tí, ktorí pôsobia v Rímskej kúrii“.

Dôle?itá je aj skúsenos? ?synodálnej spirituality“ (43-48) a presved?enie dokumentu, ?e ?ak chýba osobná a komunitná duchovná h?bka, synodalita sa redukuje na organiza?nú zále?itos?“ (44). Preto sa kon?tatuje, ?e ?praktizovaný s pokorou mô?e synodálny ?týl urobi? z Cirkvi prorocký hlas v dne?nom svete“ (47).

Obrátenie v oblasti procesov

V tretej ?asti dokumentu (79 - 108) autori zdôrazňujú, ?e ?v modlitbe a bratskom dialógu sme uznali, ?e cirkevné rozli?ovanie, starostlivos? o rozhodovacie procesy a záväzok k zodpovednosti a hodnoteniu dôsledkov prijatých rozhodnutí sú postupy, ktorými odpovedáme na slovo, ktoré nás uvádza na misijné cesty“ (79).

?Tieto tri praktiky sú úzko prepojené. Rozhodovacie procesy si vy?adujú cirkevné rozli?ovanie, ktoré si vy?aduje po?úvanie v atmosfére dôvery podporovanej transparentnos?ou a zodpovednos?ou. Dôvera musí by? obojstranná: tí, ?o robia rozhodnutia, musia by? schopní dôverova? Bo?iemu ?udu a po?úva? ho, a ten zasa musí by? schopný dôverova? tým, ?o vykonávajú autoritu“ (80), pí?e sa na stránkach dokumentu.

Ako sa zdôrazňuje, ?cirkevné rozli?ovanie pre misiu“ (81 - 86), nemá by? ?organiza?nou technikou, ale duchovnou praxou, ktorú treba ?i? s vierou“. S odvolaním sa na pápe?ovo vysvetlenie, ?e synodalita nie je demokracia, dokument pripomína, ?e toto rozli?ovanie ?nikdy nie je potvrdením osobného alebo skupinového názoru, ani sa nerie?i len súhrnom individuálnych názorov“ (82). Namiesto toho navrhuje, aby tieto rozhodovacie procesy synodálneho typu sprevádzala ?transparentnos?, podávanie správ a hodnotenie“ (95 - 102).

Konverzia v oblasti vz?ahov

?tvrtá ?as? dokumentu (109 - 139) je venovaná skúsenosti Cirkvi ?zakorenenej a na púti“ (110 - 119), preto?e ?Cirkev nemo?no chápa? bez zakorenenia v konkrétnom území, v priestore a ?ase, kde sa formuje spolo?ná skúsenos? stretnutia s Bohom, ktorý zachraňuje“ (110). Táto ?as? dokumentu sa okrem iného venuje aj otázke mobility ako opaku trvalého zakorenenia na jednom mieste (112) a digitálnej kultúre (113).

Autori dokumentu zdôrazňujú, ?e väzby medzi cirkvami by mali by? postavené na vzájomnej výmene darov slú?iacej spolo?enstvu (124). Ako príklad takýchto väzieb sa okrem iného uvádzajú biskupské konferencie (124-129) a samostatné miesto je venované aj úvahám o ?slu?be rímskeho biskupa“ (130-139). Poukázalo sa tie? na to, ?e práve v tomto duchu spolupráce a na?úvania sa ?pred vydaním dôle?itých normatívnych dokumentov sa dikastériá vyzývajú, aby za?ali konzultácie s biskupskými konferenciami a príslu?nými orgánmi katolíckych východných cirkví“ (135).

Potreba misionárov - u?eníkov

?Aby svätý Bo?í ?ud mohol vydáva? svedectvo o radosti evanjelia pre v?etkých a rás? v synodalite, potrebuje primeranú formáciu: predov?etkým k slobode Bo?ích synov a dcér v nasledovaní Je?i?a Krista, kontemplovaného v modlitbe a uznávaného v chudobných,“ uvádza sa v piatej ?asti dokumentu (140 - 151).

?Jednou z po?iadaviek, ktoré sa po?as synodálneho procesu objavili najvýraznej?ie a zo v?etkých strán, je, aby formácia bola integrálna, kontinuálna a komunitná“ (143), pí?u jeho autori. Aj v tejto oblasti je naliehavo potrebná ?výmena darov medzi rôznymi povolaniami (spolo?enstvo), v perspektíve slu?by, ktorá sa má naplni? (poslanie), a v ?týle anga?ovanosti a výchovy k diferencovanej spoluzodpovednosti (participácia)“. (147). Zdôraznila sa aj potreba vä??ieho spolo?ného záväzku k ochrane a bezpe?nosti ?lenov spolo?enstva, najmä tých, ktorí sú najviac zranite?ní (porov. 150), ako aj spolo?ného záujmu o mier a spravodlivos?, presadzovania sociálnej náuky Cirkvi a okrem iného aj starostlivosti o stvorenie (porov. 151).

?Pri pre?ívaní synodálneho procesu,“ uvádza sa v závere dokumentu, ?sme si nanovo uvedomili, ?e spása, ktorú treba prija? a ohlasova?, sa uskuto?ňuje prostredníctvom vz?ahov. Pre?íva sa spolo?ne a spolo?ne sa o nej sved?í. Dejiny sa nám javia ako tragicky pozna?ené vojnami, súperením o moc, tisíckami nespravodlivostí a zneu?ívaní. Vieme v?ak, ?e Duch Svätý vlo?il do srdca ka?dého ?loveka hlbokú a tichú tú?bu po autentických vz?ahoch a skuto?ných zväzkoch. Samotné stvorenie hovorí o jednote a zdie?aní, o rozmanitosti a prelínaní rôznych foriem ?ivota.“ (154)

V závere dokumentu sa Panne Márii zverujú plody synody a úsilie spolo?ne napredova? ako u?eníci a misionári, ?lenovia synodálnej Cirkvi (155).

Preklad Martin Jarábek