蜜桃交友

Johana Bronková – Pope

Baldachýn

Pri vstupe do hlavnej lode Baziliky svätého Petra ?loveka ohromí nesmierna ve?kos? tohto priestoru. Zrazu sa v?etko akoby zmen?í, veci okolo nás vnímame inak, akoby sme stáli pred majestátnym dielom prírody. Architektúra má v?ak svoj vlastný poriadok a ná? poh?ad okam?ite upútajú dva úbe?níky vnútorného priestoru: pápe?ský oltár s baldachýnom nad hrobom svätého Petra a oltár Katedry na konci baziliky.

Oba odkazujú na patrocínium baziliky a pozornému divákovi ponúkajú k?ú? k výkladu. Nielen?e sú dielom toho istého umelca, Gian Lorenza Berniniho, ale je to práve ich autor, ktorý ich navzájom spája. U? pri vstupe do baziliky je zrejmé, ?e monumentálny bronzový baldachýn perspektívne rámuje aj oltár Katedry svätého Petra, ktorý sa nachádza v apside. A nie je to náhoda: kým pápe?ský oltár nad hrobom apo?tola, na ktorom - ako na skale - Kristus pris?úbil zalo?i? svoju Cirkev (Mt 16, 18), odkazuje na po?iatky, na prvotnú Cirkev, ktorá vznikla zo svedectva mu?eníkov - a preto sa nazýva aj oltárom vyznania -, katedra odkazuje na prvú úlohu Petrových nástupcov: ohlasova? evanjelium a vyu?ova? Bo?í ?ud. 

Pozrime sa v?ak na to bli??ie.

Baldachýn, starobylý znak autority a prestí?e, navrhol Bernini v roku 1624 a bol jeho prvou architektonickou zákazkou; dokon?ený bol - zrejme s pomocou in?inierskych schopností jeho budúceho konkurenta, geniálneho architekta Francesca Borrominiho - v roku 1633. Náro?nos? úlohy, ktorú mu zveril pápe? Urban VIII. a ktorého heraldické symboly - v?ely - sa nachádzajú v mno?stve variantov vo výzdobe baldachýnu, spo?ívala predov?etkým v tom, ?e jeho architektúra musela zodpoveda? monumentálnej mierke kostola. Aby stavba nepôsobila svojimi rozmermi príli? ?a?kopádne, Bernini sa rozhodol pre to?ené st?py. Ich tvar a výzdoba navy?e súvisia s takzvaným Svätým st?pom - dnes sa uchováva v Múzeu Svätopeterskej pokladnice - tordovaný st?p (to?ený, pozn. prekl.), o ktorom sa po stáro?ia verilo, ?e bol svedkom Je?i?ovho kázania v jeruzalemskom chráme a ktorý spolu s ?al?ími podobnými st?pmi, z ktorých niektoré mô?eme dodnes vidie? v Loggii relikvií nad balkónmi v st?poch, predtým zdobili pergolu nad Petrovým hrobom v starobylej bazilike zo 4. storo?ia. Berniniho dômyselná kompozícia v?ak spája my?lienku cibória ako pevnej architektonickej kon?trukcie s pôvodným významom baldachýnu ako draperie nad významným miestom alebo postavou, pri?om bronzové závesy spája priamo so st?pmi a vyu?íva od?ah?enú kon?trukciu zakrivených rebier doplnenú ikonografickým motívom palmových ratolestí, ktoré akoby podopierajú dynamické anjelské postavy. Zvlnené línie barokovej architektúry sa zastavujú pri krí?i nad zlatým glóbusom na vrchole baldachýnu, akoby potvrdzovali staré príslovie: Stat Crux dum vulvitur urbis - Krí? stojí pevne, kým sa svet to?í.

Oltár katedry

Obdobie baroka bolo v istom zmysle ve?mi podobné ná?mu. Moderným jazykom by sme ho mohli nazva? multimediálnym v jeho snahe vyu?i? rôzne umelecké techniky na oslovenie v?etkých zmyslov ?loveka, zapoji? diváka do takej miery, aby sa prelomili bariéry medzi subjektívnym a objektívnym a aby sa stal ú?astníkom novej skuto?nosti, ?ivým prvkom ?bel composto“ (dielo vyu?ívajúce mnoho výrazových prostriedkov a umeleckých techník, pozn. prekl.), vízie vesmíru o?ivenej Bo?ím duchom. Príkladom alebo takmer prototypom tejto premenenej skuto?nosti, ktorá s vedomím Bo?ej prítomnosti vtrhne do ná?ho priestoru a spojí nebo a zem, je apsida Baziliky svätého Petra.

Celá zadná stena Baziliky svätého Petra je skuto?nou scénografiou, v ktorej Bernini pred na?imi o?ami rozvíja ú?asnú víziu. U? v ?ase prác na baldachýne nad hrobom apo?tola Petra sú?asníci nazvali architekta ?Michelangelom ná?ho storo?ia“ a teraz, na objednávku Alexandra VII. dokazuje, ?e tieto slová neboli len lichôtkou. Ak v Michelangelovej koncepcii apsidy novej vatikánskej baziliky zohrávalo zásadnú úlohu svetlo ako rovnocenný protipól modelovanej hmoty stien, Bernini tento sochársky princíp rozvíja do dokonalosti a komponuje víziu otvoreného neba, z ktorého vystupuje holubica Ducha Svätého zaliata svetlom, okolo ktorej sa v oblakoch vzná?ajú anjeli. A z tejto vízie zostupuje obrovský bronzový trón, ktorý v?ak skrýva iný, ove?a men?í trón, na ktorom pod?a tradície údajne kázal svätý Peter. Starobylý trón, zdobený slonovinovými doskami s vyobrazením Herkulových prác, sa dostal do Ríma v 9. storo?í ako dar franského krá?a Karola II. Holého pápe?ovi Jánovi VIII, ale niektoré prvky mo?no pravdepodobne datova? do skor?ieho obdobia.

Niekto by preto mohol Berniniho kompozíciu pova?ova? za akýsi obrovský relikviár, ale mo?no práve o to nejde. Monumentálna scéna, ktorá vznikla v rokoch 1657 a? 1666, v skuto?nosti pripomína nezmenenú úlohu Petrových nástupcov, teda ohlasovanie Krista, výklad a u?enie Bo?ieho slova. Preto sa nad Petrovým trónom vzná?a symbol Ducha Svätého, Ducha, ktorý uvádza do v?etkej pravdy, Ducha, ktorý je Ute?ite?om a Príhovorcom (Jn 14, 17; 14, 26; 16, 13), ale aj nazna?uje správne slová vo chví?ach krízy (porov. Lk 12, 12).

Po oboch stranách trónu sú ?tyri postavy významných teológov, svätého Ambróza a svätého Augustína, otcov západnej Cirkvi, a svätého Atanáza a svätého Jána Zlatoústeho, otcov východnej Cirkvi, ktorí ?ahkým kývnutím, takmer kon?ekmi prstov, akoby dvíhali trón.

Bronzovú katedru zdobia reliéfy troch evanjeliových perikop, ktoré znázorňujú charakter úlohy pápe?a ako Kristovho zástupcu na zemi: Pas moje ovce (Jn 21, 17) - teda zverenie ?udského stáda Petrovi, Umývanie nôh (Jn 13, 14) - ktoré poukazuje na charakter jeho slu?by, a napokon Odovzdanie k?ú?ov od nebeského krá?ovstva (Mt 16, 19).

Obrovský trón, príli? ve?ký pre ka?dého ?loveka, ukazuje, ?e nie je na ?loveku, aby rozhodoval o tom, kto na ňom bude sedie?...

Preklad Martin Jarábek