蜜桃交友

Romano Pelosi a Francesco Bartolini

Didier Grandjean sa narodil a vyrastal v nábo?enskej rodine vo Fribourgu vo ?vaj?iarsku a jeho motivácia slú?i? Cirkvi bola prirodzená. Po absolvovaní výcvikovej ?koly ?vaj?iarskej armády slú?il v rokoch 2011 a? 2019 v Pápe?skej ?vaj?iarskej garde.

Vo veku 21 rokov sa vydal na cestu ako oficiálny náborár a po?as svojej slu?by ??asto prichádzal do kontaktu s pútnikmi“ a bol ohromený ich hlbokou vierou. Ukázalo sa, ?e to bol katalyzátor jeho vlastného ?osvietenia“, ako povedal pre Pope, a to a? do takej miery, ?e si po?as svojich slu?ieb na?iel ?as na modlitbu a premý??anie. Jeho slu?ba sa ukázala ako nevyhnutná pre jeho duchovnú zrelos?, základnú charakteristiku potrebnú pre oficiálny prechod na cestu kňazského povolania. Bola to cesta, na ktorú cítil, ?e patrí.

Podpora vstupu do seminára

Napriek nábo?enskej oddanosti jeho rodiny sa dalo o?akáva? ich prvotné prekvapenie z tejto zmeny cesty. Následná pozitívna odozva a podpora zo strany jeho blízkych v?ak e?te viac posilnila jeho odhodlanie a dôveru v jeho nábo?enský osud. ?Cho?, toto je tvoja cesta,“ znel odkaz Grandjeanovho otca pred jeho odchodom. 

Didier Grandjean v ?túdui Radio Vaticana

Spojenie medzi Vatikánom a ?vaj?iarskou gardou

Mladý Grandjean za?il k?ú?ový moment po?as konkláve v roku 2013, ke? bol svedkom ve?koleposti a symboliky Cirkvi, ako aj zasvätenia pápe?a Franti?ka. Hodnoty, ktoré v tejto chvíli pochopil, sa podobali hodnotám tradície a inovácie, bezpe?nosti a ?estnej slu?by, teda hodnotám, ktoré sú základom Mestského ?tátu Vatikán aj Pápe?skej ?vaj?iarskej gardy ako in?titúcií.

Medzi hodnoty slu?by, ktoré spájajú podstatu ?vaj?iarskej gardy a kňazstva, patrí disciplína a spolupatri?nos?. Didier Grandjean si uvedomuje, ?e neochvejná oddanos? druhým alebo nejakej zále?itosti, si vy?aduje vytrvalos?, a hovorí, ?e ?modlitba je ako boj“.

Vo ?vaj?iarskej garde a aj ako seminarista sa Didier in?piroval titulom Servus servorum Dei, teda Sluha Bo?ích slu?obníkov. Tento starobylý pápe?ský titul si vysvet?uje ako tú?bu nezi?tne sa anga?ova? s ve?kou pokorou bez toho, aby za to nevyhnutne nie?o o?akával. 

Kríza záväzkov

Seminarista z Fribourgu si v?imol sociálny aspekt toho, ?e by? Servus servorum Dei, priná?a pocit osamelosti, ke? sa nemô?e o?eni?. Povedal v?ak, ?e sa sna?il nájs? tento rodinný pocit lásky v slu?be spolu veriacim. Preto vyzval ?udí, aby mali odvahu ís? cestou viery a na?li v tom rados?, preto?e ?Kristus bude v?dy po va?om boku“.

Posolstvo nádeje

Bez oh?adu na klesajúci po?et kňazských a reho?ných povolaní ?udia stále vyh?adávajú rady skúsených kňazov a ich prítomnos? im priná?a rados? a usmernenie. Didier Grandjean na záver predniesol posolstvo, ktoré v sebe zah?ňa emócie, ktoré poci?oval pred v?etkými tými rokmi v zbore strá?e: ?Cirkev a jej slu?obníci, musia by? v?dy k dispozícii ?u?om, preto?e to, ?oho sa mo?no vzdáte zo svojho predchádzajúceho ?ivota, sa vám stonásobne vráti.“

Preklad Tímea Saboslajová