Sv?t¨¢ br¨¢na: Odpustenie a n¨¢vrat
Paolo Ondarza ¨C Pope
Pozvanie ku Kristovi, skrze ktorého je ?udstvo vykúpené, pozvanie vstúpi? do prívetivého domu, ale aj urobi? sa mali?kým tak, ?e prejdeme malým vchodom. To je to, ?o evokuje Svätá brána, charakteristický prvok Jubilejného roka. Otvorením brány vo Vatikánskej bazilike pozýva rímsky biskup cirkevné spolo?enstvo vstúpi? do Bo?ieho domu.
Bránou je Je?i?
Osobitný význam má skuto?nos?, ?e do Svätej brány mo?no len vstúpi? a nie z nej vyjs?. Prejs? cez ¨¾u toti? znamená vyjadri? vô?u vstúpi? do Kristovho srdca, vcíti? sa do jeho pocitov a prija? Otcovo milosrdné objatie. Je to sám Je?i?, ktorý v 9. ver?i 10. kapitoly Jánovho evanjelia hovorí: ?Ja som brána. Kto vojde cezo m¨¾a, bude spasený¡°.
Neoby?ajná cesta
Obrad otvorenia Svätej brány Baziliky svätého Petra je za?iatkom jubilejného roka, ktorý ponúka veriacim ?mimoriadnu cestu¡° pre ich du?e. Svätá brána je prítomná aj v ?al?ích ve?kých rímskych bazilikách a v rôznych kostoloch, ktoré sú pod?a tradície pútnickými miestami a ponúkajú na základe pápe?ovho súhlasu, mo?nos? získa? odpustky.
Prvá svätá brána
Pravdepodobne v roku 1423 pápe? Martin V. prvýkrát v histórii jubileí otvoril svätú bránu v Ríme. Bola to brána Baziliky svätého Jána Lateránskeho. Najstar?ia svätá brána existovala u? pred prvým jubileom v histórii, ktoré vyhlásil pápe? Bonifác VIII. v roku 1300: je to brána na ?avej strane baziliky Collemaggio v Akvile. Pochádza z konca 14. storo?ia a súvisí s ?Perdonanzou¡° (Odpustkami), ktorú zaviedol Celestín V. v roku 1294: dodnes je otvorená jeden de¨¾ v roku, od ve?era 28. augusta do ve?era 29. augusta.
Pôvod Svätej brány na Námestí svätého Petra
Je ?a?ké presne ur?i? po?iatky prítomnosti Svätej brány v Bazilike svätého Petra. ?Existuje u? nieko?ko storo?í,¡° vysvet?uje Pietro Zander, vedúci oddelenia nekropoly a umeleckého dedi?stva Dielne sv. Petra vo Vatikáne. ?Jej prítomnos? je zdokumentovaná u? v starovekých kon?tantínopolských a stredovekých bazilikách. S najvä??ou pravdepodobnos?ou ju objednal pápe? Sixtus IV. Della Rovere pri príle?itosti jubilea v roku 1475 a nachádzala sa presne na tom istom mieste ako sú?asná brána: bola a stále je men?ia ako tie ostatné a viedla do pravej bo?nej lode starobylej baziliky v blízkosti miesta oratória Jána VII, ktoré bolo ve?mi uctievané a zdobené starobylými mozaikami, preto?e v dávnych dobách obsahovalo relikviu Svätej tváre.¡°
Erby pápe?ov
Svätá brána Baziliky svätého Petra sa otvára výlu?ne v ?ase jubileí, spo?iatku ka?dých 50 rokov a potom od roku 1475 ka?dých 25 rokov. Tridsa? svätých rokov, ktoré sa slávili v priebehu dejín, vrátane ?iestich mimoriadnych, z ktorých posledným bolo Jubileum milosrdenstva v rokoch 2015-2016, pripomínajú erby pápe?ov, ktoré sa striedajú s výjavmi na dverách sú?asnej Svätej brány. Táto brána, vysoká 3,60 m a ?iroká 2,15 m, je pomerne nedávnym bronzovým dielom toskánskeho sochára Vica Consortiho. Vznikla pod vedením teológa Manlia Savelliho v zlievarni Marinelli vo Florencii pri príle?itosti jubilea v roku 1950. Neskôr nahradila starobylé drevené dvere, ktoré 24. decembra 1749 slávnostne otvoril pápe? Benedikt XIV.
Zhotovená len za devä? mesiacov
?Zákazka,¡° spomína Pietro Zander, ?pochádza z roku 1949. Consorti, ktorý sa narodil v Siene v roku 1902 a zomrel v roku 1949, ju zhotovil len za devä? mesiacov, teda za rovnaký ?as, aký potreboval Michelangelo na vytvorenie Piety vo Svätopeterskom chráme. Na výstavbu troch vstupných brán baziliky, ktoré mali nahradi? existujúce dvere skromného vzh?adu, bola vypísaná medzinárodná sú?a?. Táto iniciatíva vychádzala zo závetu bavorského princa Juraja, k¨¾aza a ?estného kanonika Dómu svätého Petra, ktorý zomrel v roku 1943.¡°
Consorti sa zú?astnil a úspe?ne absolvoval prvú fázu skú?ky a dostal sa medzi 12 finalistov druhého výberového konania, ktoré sa konalo 31. mája 1948. ?Týmto dvanástim,¡° pokra?oval vedúci umeleckého oddelenia Dielne sv. Petra (Fabbrica di San Pietro) vo Vatikáne, ?bola udelená zlatá medaila, ale ví?az e?te nebol vybraný. Medzi ocenenými bol aj Giacomo Manzù, ktorého Mons. Arthur Wynen a ?al?í preláti, rovnako aj ?lenovia komisie, pova?ovali za ?príli? moderného pre Baziliku svätého Petra¡°.
?V nasledujúcich rokoch a medzi týmito dvoma fázami sú?a?e o bránu sv. Petra sa uskuto?nila jej realizácia. Bol to práve Ludovic Kaas, ktorý ju zadal,¡° zdôraz¨¾uje Pietro Zander, ?bol tajomníkom a ekonómom Dielne sv. Petra a tie? tajomníkom komisie. Ludovic Kaas si zo sú?a?e vybral Vica Consortiho¡°, ktorý sa do dejín zapísal ako ?Vico dell'uscio¡°, preto?e realizoval vy?e pä? bronzových portálov ?a poveril ho realizáciou Svätej brány vo Vatikáne. Zmluva je datovaná 1. marca 1949 a obe dvere mali by? dokon?ené do 15. decembra¡°.
Výzdoba panelov
Bol to Ludovic Kaas, ktorý navrhol námety na bronzové tabule prevzaté z Biblie: zobrazujú pod?a estetických kánonov pochádzajúcich z toskánskeho umenia 14. a 15. storo?ia ?udské dejiny, ktoré potrebujú Bo?ie odpustenie. Na poslednej doske, jedinej, ktorú mo?no vybra?, preto?e pôvodne bola ur?ená na výmenu pri ka?dom jubileu, je zobrazený prelát so sviecou v ruke, ako sa 24. decembra 1949 zú?ast¨¾uje na otvorení Svätého roka pápe?om Piom XII.
Rok ve?kého odpustenia a ve?kého návratu
In?piráciou pre celý ikonografický projekt bola modlitba pápe?a Pacelliho, ktorá bola uverejnená v L'Osservatore Romano z 1. januára 1949: ?Nech je Svätý rok pre v?etkých rokom o?is?ovania a posväcovania, vnútorného ?ivota a pokánia, rokom ve?kého návratu a ve?kého odpustenia.¡°
Biblické výjavy
Na ?estnástich paneloch dvoch bronzových dverí, Consorti rozpráva prostredníctvom obrazov sprevádzaných opismi biblických epizód, ktoré sa zaoberajú témou ?udského hriechu a Bo?ieho odpustenia. Od zmäteného úteku Adama a Evy a zvierat z pozemského raja a? po intímne ticho Zvestovania, v ktorom nám Mária svojím ?áno¡° pripomína, ?e Boh nie je súper, ale skuto?ný a jediný priate? ?loveka.
Od krstu Krista, ktorý sa ponára do na?ich dejín, aby ich pozdvihol, a? po dramatické gesto pastiera, ktorý sa na?ahuje, aby získal stratenú ovcu, ktorá spadla do rokliny. Od Otcovho po?ehnávajúceho objatia, ktoré vracia dôstojnos? stratenému synovi vracajúcemu sa domov, a? po ochrnutého uzdraveného na tele, ale predov?etkým na du?i. Odpustenie, ktoré je v?dy mo?né, ak je ?lovek pripravený uzna?, ?e sa dostal na nesprávnu cestu, ako v prípade ?eny, ktorá svojimi slzami a vlasmi umýva a su?í Kristove nohy. Odpustenie bez hraníc, ktoré si vy?aduje obrátenie a pokánie: opustenie ?udského spôsobu myslenia a prijatie Bo?ej cesty. Je to skúsenos?, ktorú urobil Peter po svojom trojnásobnom zapretí v dramatických chví?ach Kristovho umu?enia, alebo dobrý lotor, ktorému je na prahu smrti oznámená spása: ?Dnes bude? so mnou v raji.¡°
Posolstvo je rovnako krásne ako neuverite?né: Je?i? sa stretáva s na?ou neschopnos?ou prija? ho a umo?¨¾uje nám dotknú? sa jeho vzkrieseného tela, ako to urobil s apo?tolom Tomá?om. Potom vylieva Ducha Svätého na apo?tolov, aby mohli odpú??a? hriechy v jeho mene ?U? ne?ijem ja, ale ?ije vo mne Kristus,¡° pí?e svätý Pavol Gala?anom, ktorý je zobrazený na pätnástej tabuli vo chvíli svojho obrátenia na ceste do Damasku.
Nikdy nerealizované výjavy
V pôvodnom návrhu boli niektoré scény, ktoré sa nikdy nezrealizovali: napríklad ?iesta a siedma doska mali oslavova? prvé jubileum roku 1300 a jubileum roku 1950. Tieto výjavy boli neskôr nahradené evanjeliovými podobenstvami o stratenej ovci a márnotratnom synovi.
Rituál prelomenia múru
?Ke? boli tieto dvere vyrobené,¡° spomína Pietro Zander, ?pou?ívali sa len po?as jubilejného obdobia na uzavretie baziliky na noc. V skuto?nosti obrad zahájenia Jubilea nezah?¨¾al otvorenie dverí, ale bol symbolom prelomenia múru. Pápe? trikrát udrie kladivom do múru a ten sa zrúti, spustí sa do akejsi le?iacej roviny a odnesú ho sanpietrini, robotníci Dielne sv. Petra (Fabbrica di San Pietro)¡°. Na konci jubilea bol múr znovu postavený a prvé tri tehly, jednu zlatú a dve strieborné, symbolicky zape?atil jemne zdobeným hladidlom a maltou sám pápe?.
Reforma Pavla VI.
V histórii ostal zachovaný obraz viano?nej noci v roku 1974, ke? po troch úderoch kladivom Pavla VI., sanpietrini spustili zariadenie a na pápe?a dopadli úlomky steny. Mo?no aj táto udalos? viedla k úprave obradu. V roku 1975, na konci Svätého roka, chcel pápe? Montini vylep?i? dvoje bronzové dvere od Vica Consortiho tým, ?e ich dal natrvalo umiestni? na pánty brány Vatikánskej baziliky.
Urobte sa malým
Odvtedy pápe? otváral jubileum tým, ?e otvoril do?iroka dvoje bronzové dvere a pre?iel ako prvý Svätou bránou. ?V?etci máme v pamäti obraz svätého Jána Pavla II. otvárajúceho dvere v Jubilejnom roku 2000 a uvádzajúceho Cirkev do nového tisícro?ia,¡° poznamenáva Pietro Zander. ?Prejs? bránou znamená urobi? sa malým, znamená to postavi? sa do stavu odovzdanosti Bo?iemu milosrdenstvu, získa? odpustenie, a tak vstúpi? do chrámu s novým zmý??aním. Dvere sú skuto?ne otvorené Urbi et Orbi, do Ríma a do sveta. Je to ve?mi krásna my?lienka, adresovaná v?etkým, veriacim i neveriacim, ktorí prichádzajú na Svätopeterské námestie, kde ich víta ve?ká náru? Matky Cirkvi, symbolizovaná Berniniho st?povými polkruhmi, a potom prichádzajú k portiku, aby vstúpili cez Svätú bránu.¡°
Brána zostáva po skon?ení Svätého roka jasne vidite?ná vo vonkaj?om átriu Baziliky svätého Petra. Vo vnútri baziliky sa naopak zachovala stena pod mozaikou svätého Petra, ktorú v 17. storo?í navrhol Ciro Ferri, ?iak Pietra da Cortona: je tvorená z tehál s erbom Dielne sv. Petra, charakterizuje ju biela stena, na ktorej vyniká zlatý krí?, a nieko?ko dní pred jubileom ju bez osobitných osláv demontujú. Pri tejto príle?itosti sa koná ?recognitio¡°, t. j. vy¨¾atie schránky, v ktorej sa nachádza dokument o predchádzajúcom zatvorení dverí, k?ú?e, mince a pápe?ské medaily.
U? stáro?ia putujú milióny pútnikov po?as ka?dého jubilejného roka do Ríma. Priná?ajú si so sebou ?ivotné strasti, radosti, bolesti a modlitby k Bohu, Pánovi dejín. Významným svedectvom tohto zástupu veriacich, ktorí opustili pohodlie svojich domovov, hnaní tú?bou po novom a vykúpenom ?ivote v Zm?tvychvstalom Pánovi, sú po?etné nápisy vyryté do mramorového rámu, ktorý lemuje Svätú bránu Vatikánskej baziliky.
Preklad Tímea Saboslajová
?akujeme, ?e ste si pre?¨ªtali tento ?l¨¢nok. Ak chcete by? informovan¨ª o novink¨¢ch, prihl¨¢ste sa na odber noviniek kliknut¨ªm sem.
