蜜桃交友

Martin Jarábek - Pope

Po diecéznej a rímskej fáze procesu schválil pápe? Franti?ek v decembri 2023 dekrét o mu?eníctve Jána Havlíka. Dátum liturgického slávenia sviatku nového blahoslaveného stanovil Svätý Otec na 12. februára.

Slávnostný obrad blahore?enia sa konal na úvod svätej om?e. Po prednesení ?iadosti o blahore?enie a ?ivotopisu, pre?ítali apo?tolský list pápe?a Franti?ka a odhalili oficiálny obraz nového blahoslaveného. Potom priniesli mladí a ?estná strá? Kancelárie prezidenta SR k oltáru relikviár s pozostatkami blahoslaveného Jána Havlíka.

Krátky ?ivotopis nového blahoslaveného

Ján Havlík sa narodil 12. februára 1928 v obci Dubovce. Koncom augusta 1949 vstúpil do noviciátu v rámci Misijnej spolo?nosti sv. Vincenta de Paul. Ke? sa o rok neskôr komunistická politická moc rozhodla zlikvidova? in?titúty zasväteného ?ivota, so spolubratmi bol na tri mesiace deportovaný na stavbu priehrady pri Púchove. Tajne ?tudoval popri zamestnaní teológiu a pokra?oval v seminárnej formácii u vincentínov.

V októbri 1951 ho spolu s ostatnými novicmi zatkla ?tB. Strávil 15 mesiacov vo vy?etrovacej väzbe, kde sa ?astým mu?ením sna?ili od neho získa? ?priznanie“ k proti?tátnej ?innosti. Najskôr ho odsúdili na desa? rokov väzenia za vlastizradu, trest mu potom sprísnili o jeden rok za misijnú slu?bu medzi spoluväzňami.

Pracoval v Jáchymovských uránových baniach, potom bol väznený v Ruzyni, kde sa stal ter?om psychického týrania. Po odpykaní trestu ho s vá?ne podlomeným zdravím prepustili v októbri 1962 na slobodu. Zomrel 27. decembra 1965 ako 37-ro?ný na následky psychickej a fyzickej tyranie v komunistických väzniciach.

Slovensko za?ilo slávnos? blahore?enia po ?iestich rokoch. V Ko?iciach v septembri 2018 blahore?ili Annu Kolesárovú z Vysokej nad Uhom. V Bratislave v roku 2017 blahore?ili saleziána, kňaza Titusa Zemana.

Predtým boli na Slovensku v roku 2003 blahore?ení ako mu?eníci z obdobia komunizmu reho?ná sestra Zdenka Schelingová a gréckokatolícky biskup Vasi? Hopko.

(Zdroj: TkKBS)

Homília kard. Marcella Semerara

Po?as obradu blahore?enia, ktorý sa slávil na za?iatku tejto svätej liturgie, a potom pri po?úvaní Bo?ieho slova, mi v pamäti zarezonovali slová z Prefácie o mu?eníkoch, ktorá hovorí: ?To ty, Ot?e, zjavuje? svoju moc v slabých a bezmocným dáva? silu mu?eníctva.” Toto, ?o platí pre v?etkých mu?eníkov, je zvlá?? zjavné u blahoslaveného Jána. Isté svedectvo o ňom hovorí, ?e bol vyrovnaným, radostným ?lovekom, veselým v spolo?nosti, otvoreným a pozorným vo?i potrebám druhých; po zatknutí sa v?ak jeho zdravie postupne zhor?ovalo. Bolo to spôsobené ?a?kou a namáhavou prácou, ktorej bol vystavený, ako aj trvalou izoláciou, krutým týraním a mnohým utrpením, ktoré zná?al. Zomrel tri roky po prepustení, úplne odovzdaný do Bo?ej vôle a odpustiac svojim prenasledovate?om. ?To ty, Ot?e, zjavuje? svoju moc v slabých a bezmocným dáva? silu mu?eníctva.”

V prvom ?ítaní sme po?uli slová apo?tola Pavla: ?Kto nás oddelí od Kristovej lásky? Azda sú?enie, úzkos?, prenasledovanie, hlad, nahota, nebezpe?enstvo, me??“ (Rim 8, 35). Práve Kristova láska je silou, v?aka ktorej premáhame slabos?, je vitalitou, v?aka ktorej prekonávame strach, je svetlom, v?aka ktorému zví?azíme nad temnotou. Svätý Augustín zvolával: ?H?a, v?aka tomu, kvôli ktorému si bojoval, h?a, v?aka tomu, kvôli ktorému si sa namáhal, h?a, v?aka tomu, kvôli ktorému si neomdlel, h?a, v?aka tomu, kvôli ktorému si zví?azil.” (Serm. 297, 4, 6: PL 38, 1362). A pri inej príle?itosti sv. Augustín povedal: ?V nádeji mô?e mu?eník opakova? slová svätého Pavla. Práve nádej poskytuje útechu na ceste. Pútnik, ke? sa namáha po?as krá?ania, zná?a únavu preto, lebo dúfa v dosiahnutie cie?a. Vezmi mu nádej, ?e ho dosiahne, a ihne? sa zrútia jeho ?ance na to, aby pokra?oval v krá?aní.“ (Serm. 158, 8: PL 38, 866).

Chcel by som zdôrazni?, drahé sestry a bratia, to, ?e blahoslavený Ján Havlík bol ?lovekom nádeje, a bol ním od za?iatku. Práve cnos? nádeje spôsobila, ?e jeho povolanie rástlo. Bola to nádej, ktorá ?ivila jeho povolanie. Znakom nádeje bolo vlastne u? jeho rozhodnutie by? nasledovníkom svätého Vincenta de Paul. Tento svätec je v skuto?nosti znamením nádeje pre chudobných, trpiacich a opustených. Hovorieval, ?e je potrebné ?napodobňova? svetlo slnka, ktoré osvecuje a zohrieva a hoci prechádza cez ne?isté veci, napriek tomu sa neza?piní“ (Pravidlá pre misionárov, IX, 2). Ná? blahoslavený ur?ite poznal tieto slová a pre tých, ktorí sa s ním stretli, bol naozaj slne?ným lú?om. ?Bol mimoriadne priate?ský,“ uviedol jeden svedok. Mal v sebe tichú rados?... Bolo vidie?, ?e vy?aruje hlboký duchovný ?ivot.“ V inom svedectve ?ítame: ?Láska k blí?nemu je ?rta, ktorú by som ozna?il za charakteristickú v jeho osobnosti. Ján prejavoval svoju duchovnú h?bku najintenzívnej?ím mo?ným spôsobom, ke? pre?íval utrpenie, ke? motivoval iných k nádeji napriek tomu, ?e sám pre?íval ve?a ?a?kostí.“

Sú známe dôvody, pre ktoré bol väznený, bol vystavený ne?udskej práci, krutým výsluchom, fyzickému a psychickému mu?eniu. Nebol jediný. V Positio pripravenom pre kauzu o mu?eníctve sa pripomína, ?e ná? blahoslavený sa po?as svojho väznenia stretol so saleziánskym kňazom Titusom Zemanom, ktorý bol blahore?ený v roku 2017. Bol obe?ou re?imu, ktorý chcel zni?i? nábo?enstvo a najmä Katolícku cirkev a jej slu?obníkov. V svedectvách sa tie? uvádza, ?e ná? blahoslavený po?as svojho väznenia po nociach pre ostatných ceruzkou prepisoval dielo Integrálny humanizmus Jacquesa Maritaina, francúzskeho filozofa, ktorého Pavol VI. ozna?il za ?majstra v umení myslie?, ?i? a modli? sa“. Toto dielo má pribli?ne 350 strán! Uva?oval som nad tým, pre?o sa podujal na takú namáhavú a dokonca riskantnú prácu. Na?iel som teda v tejto knihe stránky, ktoré opisujú situáciu, ktorú pre?íval Ján Havlík. ?Pravda je taká,“ ?ítame tam, ??e ide o zamaskované prenasledovanie, ale v skuto?nosti je to zápas proti Bohu, ide o vyhubenie nábo?enského diela, o duchovnú de?trukciu. Podstatné je uväzni? Bo?ie slovo.” (porov. ed. it. Borla, Turín 1963, s. 129). Tomu v?etkému ná? blahoslavený kládol odpor tak, ?e zostal verný Bohu, vlastnému povolaniu a svojmu rozhodnutiu milova? blí?neho. ?Vytrval na ceste povolania aj po?as krutého väzenia“, uviedol pápe? Franti?ek v apo?tolskom liste o blahore?ení.

Dnes sa tento vzor vernosti oficiálne predkladá zaru?ene nielen Cirkvi na Slovensku, ale aj v?etkým kres?anom a chcel by som doda?, v?etkým tým, ktorí pracujú v prospech ?udskej dôstojnosti a slobody svedomia. Práve v tom spo?íva aktuálnos? tohto blahore?enia, preto?e v mnohých prípadoch a aj v rôznych kontextoch je ?a?ké, a? hrdinské, zosta? verný Kristovi. Stále platia Je?i?ove slová, ktoré zazneli v dne?nom evanjeliu: ?Kto si chce zachráni? svoj ?ivot, stratí ho, ale kto stratí svoj ?ivot pre mňa, zachráni si ho.“ (Lk 9, 24). Svätý Gregor Ve?ký to vysvet?oval takto: ?Je to, akoby niekto povedal ro?níkovi: ak si nechá? zrno pre seba, stratí? ho, ale ak ho naopak zaseje?, obnoví? ho a vyrastie. Ve? kto nevie, ?e ke? sa zasieva, zrno odumiera pred o?ami a padá do zeme? Ale na mieste, kde sa rozkladá, tam vyrastie a obnoví sa. Tak sa to deje aj v ?asoch Cirkvi: je ?as prenasledovania a ?as pokoja. ?as prenasledovania je ?asom, ke? sa stráca ?ivot.“ (porov. Homiliae in Evangelia, 32, 4: PL 76, 1235).

Je?i? to v?ak zavr?uje hovoriac: ?Kto stratí svoj ?ivot pre mňa, zachráni si ho“. O tom boli ve?mi skoro presved?ení v?etci, ktorí Jána Havlíka poznali, a poves? o jeho mu?eníctve sa ?oskoro roz?írila aj za hranice. Dnes to uznáva Cirkev a potvrdila to pred chví?ou slovami pápe?a: Ján Havlík ?bol verným u?eníkom Pána Je?i?a, ktorému ve?kodu?ne obetoval svoj ?ivot a odpustil svojim prenasledovate?om“. Aj v skutkoch darovania a odpustenia, sa ?isto podobá Je?i?ovi Kristovi, zvelebenému naveky.  Amen.

(Preklad Sergej Pavli? CM a Martin Jarábek)