Budúci blahoslaven? mu?eník Ján Havlík – misionár vo v?zení
Pope
Ján Havlík (1928 – 1965) - seminarista Misijnej spolo?nosti sv. Vincenta de Paul, strávil nieko?ko rokov vo väzení a na nútených prácach v uránových baniach. Po jedenástich rokoch utrpenia bol ako smrte?ne chorý pacient prepustený na slobodu. Jeho snom bolo sta? sa kňazom misionárom. Zomrel vo veku 37 rokov na následky ne?udského zaobchádzania.
?ivotopis Jána Havlíka CM
Ján Havlík sa narodil vo Vl?kovanoch pri Skalici– dne?né Dubovce – 12. februára 1928 ako najstar?í zo ?tyroch detí vo ve?mi chudobnej veriacej rodine. Do ?koly v Holí?i chodieval denne pe?o osem kilometrov.
V roku1943 sa v Banskej Bystrici stal ?iakom apo?tolskej ?koly (?malého seminára“) Misijnej spolo?nosti sv. Vincenta de Paul. V ?ase Slovenského národného povstania bolo na ?as ?túdium preru?ené, po vojne sa Janko do Banskej Bystrice vrátil, aby ?túdium dokon?il a v roku 1949 zlo?il maturitu. Od roku 1948 nastupuje totalitný komunistický re?im a otvorený boj proti Cirkvi. Janko chcel vstúpi? do vincentínskeho seminára v Bratislave, aby mohol ?tudova? na teologickej fakulte a sta? sa kňazom. Vincentínsky seminár bol v auguste 1949 zlikvidovaný; vysoko?kolský internát Svoradov, kde seminár sídlil, bol obsadený exponentami re?imu; internátny kostol bol premenený na byty... Janko v?ak nerezignuje, koncom leta 1949 vstúpil do noviciátu Misijnej spolo?nosti v Ladcoch.
Po?as povestnej ?barbarskej noci vincentínov“ z 3. na 4. mája 1950 bol Janko Havlík spolu s ostatnými násilne vytrhnutý z noviciátu a zavle?ený do ?pre?kolovacieho ústavu“ v Kostolnej. Nasledovali nútené práce pri stavbe Priehrady mláde?e v Nosiciach pri Púchove, kde musel zosta? do augusta 1950. Ke??e v?ak drvivá vä??ina reho?nej mláde?e spolu s Jankom Havlíkom ?túdium na zreformovanej fakulte rozhodne odmietla, ?tátne úrady koncom augusta pre?kolovací ústav rozpustili.
Spolu s ?al?ími novicmi si potom na?li podnájom v Nitre a pri zamestnaní pokra?ovali v ?túdiu teológie. Takto spontánne vznikol v podmienkach prenasledovanej ?tajnej“ Cirkvi bohoslovecký seminár, ktorému sa v naju??ích kruhoch zvyklo hovori? ?Nitrianska skupina“.
Dňa 29. októbra 1951 vtrhli do podnájmu ozbrojené sily ?tB, Havlík a jeho spolubývajúci boli zatknutí. Vo vy?etrovacej väzbe, kde bol podrobený mu?eniu, zostal 15 mesiacov a schudol 20 kíl. Kardinál J. Ch. Korec vo svojich pamätiach ?Od barbarskej noci“ napísal: ?Otec Kri?tín, lazarista, sa staral o mladých bohoslovcov. Boli súdení ako prvá obe? prenasledovania...Boli to najhor?ie roky väzenia a vy?etrovania.“
Vo februári 1953 bol Janko Havlík v Nitre v rámci procesu ?tefan Kri?tín a spol. odsúdený za vlastizradu na 10 rokov väzenia. V súdnej sieni Janko pod?a svedkov povedal: ?Prosím slávny súd, aby trest, ktorý chce ulo?i? tým, ?o trpia pre nás, rozdelil medzi nás a mne dal najviac.“
Janko bol prevezený do pracovného tábora Rovnos? u Jáchymova, kde pracoval v uránových baniach. Po vynesení rozsudku svojej mamke povedal: ?Nepla?te, mamka. Mali sme priná?a? obetu Bohu na oltári, teraz mu dvíhame namiesto hostií svoje utrpenia a ?ivoty.“ Vo väzenskej agende bol vedený ako ?bývalý reho?ný bohoslovec – agent Vatikánu“, ktorý ?zneu?íval nábo?enské cítenie ?udu na reak?né a proti?udové ciele Vatikánu“. Svojmu blízkemu priate?ovi, krajanovi a spoluväzňovi Antonovi Srholcovi raz o práci v uránových baniach povedal: ?Pripadám si tu ako na misiách. Ve? lep?ie a náro?nej?ie pôsobisko by si nemohol ?ela? ?iaden misionár.“
Na konci leta 1958 bol ob?alovaný druhýkrát kvôli misijnej slu?be spoluväzňom. ?akala ho vy?etrovacia väzba v Prahe-Ruzyni, kde boli vy?etrovaní mu?ení ?v bielych rukavi?kách“ tzv. vymývaním mozgu. Pri súdnom procese mu bol trest navý?ený o ?al?í rok.
V máji 1959 bol Janko Havlík eskortovaný do Valdíc na ?Kartouzy“, do povestnej ?väznice vo väzení“ , a to na najprísnej?ie strá?ené oddelenie, kde vtedy boli P. ?tefan Kri?tín, Jankov niekdaj?í spirituál, ako aj ich provinciál P. Ján Hutyra; ba i vtedy u? 83-ro?ný otec biskup Ján Vojta??ák.
Za?iatkom októbra 1960 bol Janko Havlík eskortovaný do pevnej väznice v Prahe na Pankráci. Zároveň bol pracovne ?nasadený“ ako ?betonár“ v panelárni do podniku, ktorý spadal pod ministerstvo vnútra. A nato ako ??eleziar“ na fyzicky extrémne náro?né a ?ivotu nebezpe?né ?elezné kon?trukcie. Po tom, ako raz odpadol, ho v ?ivotnom ohrození kone?ne prijali do Ústrednej väzenskej nemocnice MV Praha.
Jeho zdravotný stav bol v?ak u? v roku 1960 nato?ko zlý, ?e musel by? prevezený do väzenskej nemocnice vo Valdiciach. Po nieko?kých mesiacoch bol premiestnený do väzenskej nemocnice v Ilave. V októbri 1962 bol síce prepustený na slobodu, ale v zlom zdravotnom stave, v dôsledku fyzického trápenia i psychických stresov.
Ján Havlík zomrel 27. decembra 1965 vo veku 37 rokov náhle v doobedňaj?ích hodinách na ulici a bez svedkov. Na?li ho pri vyná?aní popola v jednej zo skalických uli?iek, poloopretého o domové popolnice.
Pod?a Misijnej spolo?nosti sv. Vincenta de Paul spracovala Zuzana Klimanová
?akujeme, ?e ste si pre?ítali tento ?lánok. Ak chcete by? informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.