蜜桃交友

V nádeji sa radujte! (Rim 12, 12)

Drahí mladí!

V auguste tohto roka som sa stretol so stovkami tisícok va?ich rovesníkov z celého sveta, ktorí sa zi?li v Lisabone na Svetových dňoch mláde?e. V ?ase pandémie, uprostred

 to?kých neistôt, sme ?ivili nádej, ?e sa táto ve?ká oslava stretnutia s Kristom a s ostatnými mladými ?u?mi uskuto?ní. Táto nádej sa naplnila a pre mnohých z nás, ktorí sme tam boli – vrátane mňa – prekonala v?etky o?akávania! Aké krásne bolo na?e stretnutie v Lisabone! Skuto?ný zá?itok premenenia, explózia svetla a radosti!

Na konci závere?nej svätej om?e na Campo da Graça (Pole milosti, pozn. prekl.) som nazna?il ?al?iu etapu na?ej medzikontinentálnej púte v roku 2027: Soul v Kórei. E?te predtým som vás v?ak pozval na stretnutie v Ríme v roku 2025, na Jubileum mladých, kde aj vy budete ?pútnikmi nádeje“.

Vy mladí ?udia ste v skuto?nosti radostnou nádejou Cirkvi a ?udstva, ktoré je stále na ceste. Rád by som vás vzal za ruku a krá?al s vami po ceste nádeje. Chcel by som s vami hovori? o na?ich radostiach a nádejach, ale aj o smútku a úzkosti na?ich s?dc a trpiaceho ?udstva. V nastávajúcich dvoch rokoch prípravy na jubilejný rok budeme najprv meditova? nad Pavlovým výrazom ?v nádeji sa radujte“ (Rim 12, 12) a potom sa hlb?ie zamyslíme nad výrokom proroka Izaiá?a: ?Tí, ?o dúfajú v Pána, budú putova? a neomdlejú“ (porov. Iz 40, 31).

Odkia? pochádza táto rados??

?V nádeji sa radujte“ (Rim 12, 12) vyzýva svätý Pavol spolo?enstvo v Ríme, ktoré sa nachádza v období ve?kého prenasledovania. V skuto?nosti ?rados? v nádeji“, ktorú apo?tol hlása, pramení z ve?kono?ného tajomstva Krista, z moci jeho zm?tvychvstania. Nie je ovocím ?udského úsilia, vynaliezavosti alebo umenia. Je to rados?, ktorá pochádza zo stretnutia s Kristom. Kres?anská rados? pochádza od samotného Boha, z vedomia, ?e sme ním milovaní.

Uva?ujúc nad svojou skúsenos?ou zo Svetových dní mláde?e v Madride v roku 2011, sa Benedikt XVI. pýta: Rados?, ?odkia? pochádza? Ako ju vysvetli?? Ur?ite je tu mnoho faktorov, ktoré pôsobia spolo?ne. Ale tým rozhodujúcim je (...) istota, ktorá pochádza z viery: som chcený. Mám v dejinách úlohu. Som prijatý, som milovaný“. A spresnil: ?Napokon potrebujeme bezpodmiene?né prijatie. Len ak ma Boh prijme a ja si tým budem istý, budem definitívne vedie?: je dobré, ?e som tu. (...) Je dobré existova? ako ?udská osoba, a to aj v ?a?kých ?asoch. Viera robí ?loveka ??astným zvnútra.“

Kde je moja nádej?

Mlados? je ?as plný nádejí a snov, ?ivený krásnymi skuto?nos?ami, ktoré obohacujú ná? ?ivot: nádherou stvorenia, vz?ahmi s blízkymi a priate?mi, umeleckými a kultúrnymi zá?itkami, vedeckými a technickými poznatkami, iniciatívami na podporu mieru, spravodlivosti a bratstva a tak ?alej. ?ijeme v?ak v ?ase, ke? sa zdá, ?e mnohým ?u?om, vrátane mladých, nádej ve?mi chýba. ?ia?, mnohých va?ich rovesníkov, ktorí za?ívajú vojnu, násilie, ?ikanovanie a rôzne formy ?a?kostí, trápi zúfalstvo, strach a depresia. Cítia sa ako zavretí v tmavom väzení, neschopní zazrie? lú?e slnka. Dôkazom toho je tragicky vysoký po?et samovrá?d medzi mladými ?u?mi vo viacerých krajinách. Ako mo?no v takomto kontexte pre?íva? rados? a nádej, o ktorých hovorí svätý Pavol? Nehrozí skôr, ?e sa nás zmocní zúfalstvo, my?lienka, ?e je zbyto?né kona? dobro, preto?e by ho nikto neocenil a neuznal, ako ?ítame v Knihe Jób: ?V ?om nádej moja mô?e e?te spo?íva?? A moje ??astie, kto ho pobadá?“ (Jób 17, 15)

Tvárou v tvár ?udským drámam, najmä utrpeniu nevinných, sa aj my, podobne ako sa modlíme v niektorých ?almoch, pýtame Pána: ?Pre?o?“ No mô?eme by? aj sú?as?ou Bo?ej odpovede. My, ktorých stvoril na svoj obraz a podobu, mô?eme by? prejavom jeho lásky, ktorá plodí rados? a nádej aj tam, kde sa to zdá nemo?né. Pripomína mi to hlavného hrdinu filmu ?ivot je krásny: mladého otca, ktorý jemne a s fantáziou doká?e premeni? krutú realitu na akési dobrodru?stvo a hru, a tak dá svojmu synovi ?o?i nádeje“, chráni ho pred hrôzami koncentra?ného tábora, chráni jeho nevinnos? a zabraňuje ?udskej zlobe, aby mu ukradla budúcnos?. Tu v?ak nejde len o vymyslené príbehy! Nachádzame ich v ?ivote mnohých svätých, ktorí boli svedkami nádeje aj uprostred tej najkrutej?ej ?udskej zloby. Spomeňme si na svätého Maximiliána Máriu Kolbeho, svätú Jozefínu Bakhitu alebo na blahoslavených man?elov Jozefa a Viktóriu Ulmovcov s ich siedmimi de?mi.

To, ?e je na základe kres?anského svedectva mo?né zapáli? v ?udských srdciach nádej, majstrovsky opísal svätý Pavol VI., ke? pripomenul: ?Kres?an alebo skupina kres?anov sa sna?í chápa? druhých ?udí, v spolo?nosti ktorých ?ije (...) Okrem toho má z nich vy?arova? prostým a nevtieravým spôsobom ich viera v duchovné hodnoty, ktoré presahujú ostatné be?né hodnoty, a nádej v nie?o, ?o sa nevidí a ?o si ?udia neodva?ujú predstavi?.“

Mali?ká nádej

Francúzsky básnik Charles Péguy na za?iatku svojej básne o nádeji hovorí o troch teologických ?nostiach – viere, nádeji a láske – ako o troch sestrách, ktoré krá?ajú spolu:

?Mali?ká nádej krá?a medzi svojimi dvoma ve?kými sestrami, nedávame na ňu pozor (...)

Ona, mali?ká v?etko uchváti.

Preto?e viera vidí len to, ?o je.

Ona, ona vidí, ?o bude.

Láska miluje iba to, ?o je.

Ona, ona miluje, ?o bude. (...)

V skuto?nosti je to práve ona, ktorá tie dve dá do pohybu;

ktorá ich ?ahá za sebou a ktorá hýbe celým svetom.“

Aj ja som presved?ený o tomto pokornom, ?skromnom“, ale zásadnom charaktere nádeje. Skúste sa zamyslie?: ako by sme mohli ?i? bez nádeje? Aké by boli na?e dni? Nádej je so?ou ka?dodenného ?ivota.

Nádej je svetlo svietiace do noci

V kres?anskej tradícii Ve?kono?ného trojdnia je Biela sobota dňom nádeje. Medzi Ve?kým piatkom a Ve?kono?nou nede?ou je akoby medzistupňom medzi zúfalstvom u?eníkov a ich ve?kono?nou rados?ou. Je miestom, kde sa rodí nádej. Cirkev si v tento deň v tichosti pripomína Kristovo zostúpenie do podsvetia. Mô?eme to vidie? zobrazené na mnohých ikonách. Ukazujú nám Krista ?iariaceho svetlom, ako zostupuje do najhlb?ej temnoty a prechádza ňou. Tak to aj je: Boh sa na na?e ?zákutia smrti“ nielen súcitne pozerá, ani na nás nevolá z dia?ky, ale vstupuje do na?ej skúsenosti s podsvetím ako svetlo, ktoré svieti do tmy a premáha ju (porov. Jn 1, 5). Dobre to vyjadruje báseň v juhoafrickom jazyku xhosa: ?Hoci nádeje sa minuli, touto básňou prebúdzam nádej. Moja nádej sa prebúdza, preto?e dúfam v Pána. Dúfam, ?e sa zjednotíme! Zostaňte silní v nádeji, lebo dobrý koniec je blízko.“

Ak sa nad tým zamyslíme, bola to nádej Panny Márie, ktorá stála pevne pod Je?i?ovým krí?om a bola si istá, ?e ?dobrý koniec“ je blízko. Mária je ?ena nádeje, Matka nádeje. Na Kalvárii, ?proti nádeji v nádeji uverila“ (Rim 4, 18), nedovolila, aby v jej srdci vyhasla istota vzkriesenia, ktoré ohlásil jej Syn. To ona naplnila ticho Bielej soboty o?akávaním plným lásky a nádeje a vnukla u?eníkom istotu, ?e Je?i? zví?azí nad smr?ou a ?e zlo nebude ma? posledné slovo.

Kres?anská nádej nie je ?ahková?ny optimizmus a nie je to placebo pre dôver?ivých: je to istota zakorenená v láske a viere, ?e Boh nás nikdy nenechá samých a svoj s?ub dodr?í: ?I keby som mal ís? tmavou dolinou, nebudem sa bá? zlého, lebo ty si so mnou.“ (? 23, 4) Kres?anská nádej nie je popieraním bolesti a smrti, je oslavou lásky zm?tvychvstalého Krista, ktorý je v?dy s nami, aj ke? sa zdá by? ?aleko. ?Kristus sám je pre nás ve?kým svetlom nádeje a sprievodcom v na?ej noci, preto?e on je tá ,?iarivá ranná hviezda?.“

?ivi? nádej

Ke? sa v nás zapáli iskra nádeje, niekedy hrozí, ?e ju udusia starosti, obavy a bremená ka?dodenného ?ivota. Iskra v?ak potrebuje vzduch, aby mohla ?iari? ?alej a rozhorie? sa do ve?kého ohňa nádeje. A jemný vánok Ducha Svätého je tým, ?o posilňuje nádej. Aj my sa mô?eme na tom podie?a? a ?ivi? ju rôznymi spôsobmi.

Nádej sa ?iví modlitbou. Modlitbou si uchovávame a obnovujeme nádej. Modlitbou udr?iavame horiacu iskru nádeje. ?Modlitba je prvou silou nádeje. Modlí? sa a nádej rastie, ide vpred.“ (Katechéza, 20. mája 2020) Modlitba je ako výstup do vý?ky: ke? sme na zemi, ?asto nevidíme slnko, preto?e obloha je zakrytá mrakmi. Ak v?ak vystúpime nad mraky, obklopí nás svetlo a teplo slnka; a v tejto skúsenosti nachádzame istotu, ?e slnko je v?dy prítomné, aj ke? sa v?etko zdá by? sivé.

Drahí mladí, ke? vás obklopí hustá hmla strachu, pochybností a tiesne a vy u? nevidíte slnko, vyberte sa na cestu modlitby. Lebo ?i ke? ma u? nikto nepo?úva, Boh ma e?te po?úva“. Ka?dý deň si nájdime ?as na to, aby sme si tvárou v tvár úzkostiam, ktoré na nás doliehajú, oddýchli v Bohu: ?Iba v Bohu spo?iň, du?a moja, lebo len on mi dáva nádej.“ (? 62, 6)

Nádej sa ?iví na?imi ka?dodennými rozhodnutiami. Výzva radova? sa v nádeji, ktorú svätý Pavol adresuje kres?anom v Ríme (porov. Rim 12, 12), si vy?aduje ve?mi konkrétne rozhodnutia v ka?dodennom ?ivote. Preto vás pozývam, aby ste si zvolili ?ivotný ?týl zalo?ený na nádeji. Uvediem príklad: Zdá sa, ?e na sociálnych sie?ach je ?ah?ie komunikova? zlé správy ako správy o nádeji. Preto vám dávam konkrétny návrh: skúste sa ka?dý deň podeli? o slovo nádeje. Staňte sa rozsieva?mi nádeje v ?ivotoch svojich priate?ov a v?etkých ?udí okolo seba. Vskutku, ?nádej je pokorná a je to ?nos?, na ktorej sa pracuje takpovediac dennodenne (...). Ka?dý deň je potrebné pamäta?, ?e máme závdavok, ktorým je Duch Svätý, ktorý v nás pracuje prostredníctvom mali?kostí“.

Zapá?te pochodeň nádeje

Niekedy si ve?er vyjdete von s priate?mi, a ak je tma, vytiahnete smartfón a zapnete baterku, aby ste si posvietili. Na ve?kých koncertoch tisíce z vás pohybujú týmito modernými baterkami v rytme hudby, ?o vytvára sugestívnu scénu. V noci nám svetlo umo?ňuje vidie? veci novým spôsobom a aj v tme sa objavuje rozmer krásy. Tak je to aj so svetlom nádeje, ktorým je Kristus. V?aka nemu, v?aka jeho zm?tvychvstaniu, je ná? ?ivot osvetlený. S ním vidíme v?etko v novom svetle.

Hovorí sa, ?e ke? sa ?udia obracali na svätého Jána Pavla II. a chceli sa s ním porozpráva? o nejakom probléme, jeho prvá otázka znela: ?Ako to vyzerá vo svetle viery?“ Rovnako poh?ad osvetlený nádejou spôsobuje, ?e veci sa javia v inom svetle. Pozývam vás preto, aby ste tento poh?ad preniesli do svojho ka?dodenného ?ivota. Kres?an o?ivený bo?skou nádejou je naplnený rados?ou, ktorá vychádza zvnútra. Výzvy a ?a?kosti tu sú a v?dy budú, ale ak sme obdarení nádejou ?plnou viery“, ?elíme im s vedomím, ?e nemajú posledné slovo, a sami sa stávame malou pochodňou nádeje pre iných.

Ka?dý z vás sa mô?e sta? takou pochodňou do tej miery, do akej sa va?a viera stane konkrétnou, primeranou realite a príbehom va?ich bratov a sestier. Spomeňme si na Je?i?ových u?eníkov, ktorí ho jedného dňa na vysokom vrchu uvideli ?iari? nádherným svetlom. Keby boli zostali tam hore, bol by to pre nich krásny okamih, ale ostatní by zostali mimo. Bolo potrebné, aby zi?li dolu. Nesmieme uteka? pred svetom, ale máme milova? na?u dobu, do ktorej nás Boh neumiestnil bezdôvodne. ??astní mô?eme by? len vtedy, ke? sa s bratmi a sestrami podelíme o prijatú milos?, ktorú nám Pán deň ?o deň dáva.

Drahí mladí, nebojte sa podeli? s ka?dým o nádej a rados? zo zm?tvychvstalého Krista! Iskru, ktorá sa vo vás zapálila, si chráňte, ale zároveň ju rozdávajte: uvidíte, ?e porastie! Kres?anskú nádej si nemô?eme necha? pre seba ako krásny cit, preto?e je ur?ená pre v?etkých. Bu?te zvlá?? blízko tým svojim priate?om, ktorí sa mo?no na povrchu usmievajú, ale vo vnútri pla?ú, lebo im chýba nádej. Nedajte sa nakazi? ?ahostajnos?ou a individualizmom: zostaňte otvorení ako kanály, cez ktoré mô?e prúdi? Je?i?ova nádej a ?íri? sa v prostredí, kde ?ijete.

?Kristus ?ije. On je na?a nádej a najkraj?ia mlados? tohto sveta.“ Toto som vám napísal pred takmer piatimi rokmi po synode o mláde?i. Pozývam vás v?etkých, najmä tých, ktorí sa venujú slu?be mláde?i, aby ste si osvojili závere?ný dokument z tejto synody z roku 2018 a apo?tolskú exhortáciu Christus vivit. Nastal ?as, aby sme spolo?ne zhodnotili teraj?iu situáciu a s nádejou pracovali na plnej realizácii tejto nezabudnute?nej synody.

Celý svoj ?ivot zverme Márii, Matke nádeje. Ona nás u?í nosi? v sebe Je?i?a, na?u rados? a nádej, a dáva? ho iným. ??astnú cestu, drahí mladí! ?ehnám vám a sprevádzam vás v modlitbe. A vy sa tie? modlite za mňa!

Rím, pri sv. Jánovi v Lateráne, 9. novembra 2023, sviatok posvätenia Lateránskej baziliky.

FRANTI?EK


_____
1 Porov. DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL: pastorálna kon?titúcia Gaudium et spes, 1.
2 BENEDIKT XVI.: Príhovor k Rímskej kúrii, 22. decembra 2011.
3 PAVOL VI.: apo?tolská exhortácia Evangelii nuntiandi, 21.
4 Charles PÉGUY: Il portico del mistero della seconda virtù, Miláno 1978, 17 – 19. ( V slovenskom preklade Predsieň tajomstva druhej ?nosti, prel. Monika ?trbková-Javorková, odznelo na Rádiu Devín v relácii Litera Devínu 12.1.2020.)
5 FRANTI?EK: apo?tolská exhortácia Christus vivit, 33.
6 BENEDIKT XVI.: encyklika Spe salvi, 32.
7 FRANTI?EK: Ranná homília v Dome sv. Marty, 29. októbra 2019.
8 FRANTI?EK: apo?tolská exhortácia Christus vivit, 1.