蜜桃交友

Svitlana Dukhovych, Zuzana Klimanová – Pope

Sestra Daria bola v januári 2023 spolu s gréckokatolíckym kňazom zranená pri obci Lypci v Charkovskej oblasti, ke? delostrelecký útok ruskej armády zasiahol auto miestnej organizácie Katolíckej charity (Caritas), v ktorom cestovali spolu s dvoma pracovníkmi. Od tejto udalosti uplynuli takmer dva roky a sestra Daria na?alej vykonáva svoju slu?bu v meste spolu s ?al?ou sestrou.

?Naj?a??ie chvíle,“ hovorí reho?ná sestra, ?sú, ke? dôjde k bombovým útokom. ?asto sa to deje v noci, ke? to neo?akávate. ?a?ké je to aj vtedy, ke? sú ve?mi blízko. Samozrejme, modlím sa k Pánovi, aby nás chránil, ale som len ?lovek a v?dy je tu strach, ?e ?al?ia raketa mô?e zasiahnu? ná? dom. Jeden z naj?a??ích momentov bol, ke? som bola zranená. Mala som pocit, ?e môj ?ivot sa blí?i ku koncu. V istom zmysle som mala zmie?ané pocity. Na jednej strane cítite, ?e Boh vás neopú??a, ale na druhej strane sa ?udsky pýtate, ?i ste naozaj pripravení da? svoj ?ivot a? do konca“. Reho?ní?ka prekonáva strach a utrpenie tým, ?e ?v?etko zveruje do Bo?ích rúk a ?ije deň za dňom“. ?To je jediná vec, ktorá ma dr?í pri ?ivote a nedovo?uje mi zúfa?“, hovorí.

Kde bola viera odstránená

Po zotavení zo zranení sa sestra Daria Panast, ktorá pochádza zo západu Ukrajiny, rozhodla zosta? v Charkove, ktorý, podobne ako celý východ krajiny, mo?no istým spôsobom pova?ova? za územie prvého kres?anského ohlasovania. Mnoho rokov ateistickej propagandy zanechalo hlboké stopy, bola preru?ená re?az odovzdávania viery z generácie na generáciu. ?Cítim v?ak,“ hovorí reho?ní?ka, ??e tu zapú??am korene. Ve?mi sa mi pá?i jednoduchos? a otvorenos? miestnych ?udí. Skuto?ne h?adajú Boha, majú tú?bu ho spozna?. Potom v Caritas, kde pracujem, stretávam ve?a ?udí a vidím, ko?ko z nich trpí, preto chcem by? s nimi. Cítim, ?e Boh chce, aby som tam bola, a ur?ite je tam so mnou“.

Znamenie v nemocnici

Ke? je okolo nás to?ko utrpenia a ú?inky zla sú hmatate?né, ve?kodu?nos? a dobré skutky, ktoré v ?asoch pokoja neboli také vidite?né, sa naopak stávajú vidite?nej?ími. ?Pre mňa,“ poznamenáva sestra Diana, ?bolo jasným znamením od Boha, ke? som bola v nemocnici po bombovom útoku. Bol tam mladý lekár, ktorý sa e?te len u?il. Bol naozaj ve?mi dobrý pri o?etrovaní môjho zranenia, ktoré bolo dos? vá?ne. V?dy sa ve?a pýtal a bol ve?mi pozorný. Pomyslela som si, ?e prostredníctvom tohto mladého stá?istu mi Pán ukázal, ?e ma neopustil“.

Vojna v?etko zmenila

Od za?iatku plnej vojny uplynuli takmer tri roky. Mnohí ?udia na Ukrajine sa cítia unavení a vy?erpaní. ?Aká je atmosféra medzi ?u?mi v Charkove?“, polo?ili sme otázku reho?ní?ke, ktorá odpovedá: ??udia chcú by? slobodní, to je isté. Áno, sú vy?erpaní, ale zároveň dochádza k ve?kej zmene, ?udia prehodnocujú svoj ?ivot. Do na?ej farnosti pri?lo ve?a nových ?udí, s ktorými sme museli za?a? od nuly: vysvet?ova? im, kto je Boh, ?o znamená znamenie krí?a a podobne. Hovoria nám, ?e úplne zmenili svoj poh?ad na ?ivot: vzdali sa mnohých zbyto?ností, zmenili sa vz?ahy medzi ?u?mi, rodiny za?ali ?i? inak. Charkov sa jednoducho mení a to je pravda, ktorú nemo?no vidie? o?ami, treba ju vníma? v du?i. ?udia sa naozaj menia, chcú by? národom, ma? svoju vlastnú identitu, ukrajinskú identitu“. Sestra Daria dodáva, ?e sa zmenil aj spôsob vnímania vlastných krajanov na západe krajiny, preto?e kvôli vojne sa mnohí museli pres?ahova? aj do týchto regiónov a videli, ako sa veci naozaj majú, a oslobodili sa od predstáv a predsudkov, ktoré im v minulosti vnútil sovietsky re?im.

Práca je modlitba

??o je dnes z duchovného h?adiska najdôle?itej?ie pre zasvätené osoby na Ukrajine?“, polo?ili sme otázku na záver sestre Darie. Jej odpove? je priama: ?Zosta? primknutí k Pánovi, pestova? modlitbu, vnútornú modlitbu. Av?ak modlitba, práca ?i odpo?inok sa v zasvätenom ?ivote ve?mi prelínajú. Niekedy sa práca zasvätená Bohu stáva modlitbou“.