蜜桃交友

Daniele Pantoni

Paralympijského ?portovca Amelia Castra Gruesa trénujem od septembra 2022 v ?portovom centre talianskej ?tátnej polície Fiamme Oro v Tor di Quinto. Amelio okrem svojich ?ermiarskych zru?ností sved?í o ve?kých ?udských hodnotách, pevných v?aka jeho viere, a sved?í aj o pozitivite, ktorá mu umo?ňuje ?eli? ?ivotným ?a?kostiam s úsmevom.

Amelio sa narodil v roku 1992 v problematickej oblasti Kolumbie. V tomto kontexte mu zabili matku, ktorá bola pre neho a jeho ?iestich súrodencov skuto?nou oporou. Amelio nepod?ahol logike pomsty. Neskôr ako dvadsa?ro?ný pri autonehode pri?iel o schopnos? pou?íva? nohy. ?tyri roky zostal v nemocnici vo vá?nom stave, opustený rodinou, ktorá mu nemohla pomôc?. Amelio, ktorý necíti ?iadnu zá??, to v?ak opisuje ako ?najlep?ie obdobie môjho ?ivota“, preto?e sa priblí?il k Bohu. Jeho silou je práve jeho viera. Hovorí: ?Nikdy nie som sám, preto?e Boh je v?dy so mnou a robí ma ??astným“.

V roku 2017 za?al s paralympijským ?ermom. V roku 2018 som bol v Cali s talianskym národným tímom na Svetovom pohári: Amelio ma po?iadal o lekciu ?ermu a zrodilo sa medzi nami priate?stvo. Cie?om bolo pomôc? mu prís? do Talianska, aby mohol trénova? s na?ím paralympijským tímom. Covid v?ak tento projekt zablokoval.

V septembri 2022 sa aj tak rozhodol prís? do Talianska (s trojmesa?ným vízom) a trénova? ako profesionál. Bez toho, aby mi to povedal. Ke? mi zavolal, bol u? v Madride, kde mal medzipristátie, zatia? ?o ja som bol v Sydney s Talianskym národným tímom. Rezervoval si lacný hotel pri rímskej stanici Termini: bohu?ia?, nebol tam vý?ah.  Prvú podporu dostal od kolumbijskej komunity v Ríme a od Katolíckej charity, ktorá ho prijala do ubytovne na Via Marsala.

Povedal som mu, ?e bolo ?ahkomyse?né odís? bez podpory a len s trochou peňazí vo vrecku. Jeho odpove? ma ohromila: ?Profe (tak ma nazýva), pochádzam z oblasti, kde vás mô?u zastreli?, aby vám ukradli invalidný vozík. Pán ma nikdy neopustil, ani ke? som bol sám a ochrnutý v nemocnici, pre?o by to mal urobi? teraz, ke? mám silné ruky a vozík, ktorý ma mô?e dopravi? kamko?vek... a hlavne, akú budúcnos? som mal doma?“

Od tej chvíle som sa rozhodol pomôc? tomuto odvá?nemu a ?ahkomyse?nému chlapcovi splni? si jeho paralympijský sen. Rozhodol sa po?iada? o ?medzinárodnú ochranu“ a v júli 2023 mu bol udelený ?tatút ute?enca. Jeden rok býval v Charite. Teraz ?ije v Centre prijímacieho a integra?ného systému 2. stupňa v Centocelle. Av?ak telocvi?ňa Fiamme Oro, kde trénuje, je ?aleko: autobusy a metro nemajú plo?inu pre zdravotne postihnutých ani vý?ah. Musí po?iada? o pomoc alebo si vysta?i? sám, a to mu trvá dve hodiny, tla?iac sa na vozíku. U? sa mu stalo, ?e spadol uprostred ulice a - ako trpko priznáva - nikto sa nezastavil, aby mu pomohol.

Nikdy sme ho nepo?uli s?a?ova? sa na problémy ute?enca s postihnutím a nikdy nevynechal tréning. Má ve?kú dôstojnos? a istotu, ?e jeho cestu osvet?uje Pán. Vo Fiamme Oro sme v?etci zasiahnutí jeho úsmevom - Amelio sved?í o tom, ?e s vierou sa nedá inak, len usmieva?.

Preklad: Zuzana Klimanová