Nové archeologické objavy pri 痴补迟颈办á苍skom rozhlase
Maria Milvia Morciani, Zuzana Klimanová –Pope
Luxusná záhrada s výh?adom na breh Tiberu, ktorá bola ohrani?ená mohutným terasovým múrom z travertínu kvadratickej skladby (opus quadratum), rovnobe?ným s tokom rieky, pozd?? ktorého spo?ívajú murované základy st?pového portika - to sú nové archeologické nálezy na námestí Piazza Pia.
Po objavení ve?kej fulloniky ?i?e ?istiarne z druhej polovice 2. storo?ia n.l. ,
ktorá je ve?mi dobre zachovaná vo v?etkých svojich ?astiach - od ve?kých zrezaných d?bánov pou?ívaných ako umývadlá, a? po tri oplachovacie misy - teraz archeológovia zdokumentovali ?al?ie tri stavebné fázy, od Augustovej doby a? po Nerovu dobu.
Medzi nálezmi má zna?ný význam pozostatok oloveného vodovodného potrubia (fistuly aquaria), na ktorom mo?no pre?íta? nápis: C(ai) Caesaris Aug (usti) Germanici, ?i?e Caius Cézar Augustus syn Germanicus: ide o Caligulu, cisára z rokov 37 a? 41 n. l.
Mo?no tak ur?i? meno majite?a vodovodu, a tým aj celej oblasti, a datova? prvé stavebné práce v tomto komplexe. Nápis zároveň ukazuje, ?e táto oblas? bola tie? sú?as?ou záhrad a vily Caligulovej matky (Horti di Agrippina maggiore). Star?í objav ?al?ích olovených rúr s nápisom Iulia Augusta (teda s najvä??ou pravdepodobnos?ou Livia Drusilla, druhá man?elka Augusta) vedie k záveru, ?e vila bola dedi?stvom, ktoré sa odovzdávalo medzi ?lenmi Augustovej rodiny a? po Caligulu.
Medzi nálezmi sú obzvlá?? pekné niektoré hlinené reliéfy z prvej polovice 1. storo?ia, ktoré boli vyu?ité na zakrytie neskor?ích kanálov. Ide o ma?ované, matricou vyrobené terakotové reliéfy s heraldickými a mytologickými výjavmi, ktoré mali pôvodne zdobi? strechu.
Zmienky v literárnych spisoch
Záhrada sa spomína aj v historických spisoch. Filón Alexandrijský v knihe De legatione ad Gaium uvádza, ako bol v Ríme po?iada? o ukon?enie prenasledovania alexandrijských ?idov. Prvýkrát sa pokúsil stretnú? s Caligulom, ktorý, ako rozpráva, ?po prvom pozdrave na planine Tiberu, vychádzajúc zo záhrad, ktoré mu zanechala jeho matka, zopakoval pozdrav a mávol pravou rukou na znak blahosklonnosti...“. Filón teda hovorí o ?asti mimo Agrippininej vily (Horti Agripinae), pri vchode ne?aleko Tiberu.
Záhrady a st?poradie spomína aj Seneca. V dialógu De ira pí?e: Caligula, ?ke? sa prechádzal v tej aleji záhrad svojej matky, ktorá odde?uje portikus od rieky, dal niektorých z nich s?a? pri svetle lampá?a...“.
V spisoch Filóna a Senecu je ve?mi jasná úzka topografická súvislos? medzi záhradami Horti a Tiberom, ako to vyplýva z nových objavov na námestí Piazza Pia.
?akujeme, ?e ste si pre?ítali tento ?lánok. Ak chcete by? informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.
