蜜桃交友

PRÍHOVOR PÁPE?A FRANTI?KA

Drahí bratia a sestry,

?akujem vám, ?e ste pri?li, aby sme sa spolo?ne zú?astnili na oslavách tohto významného okamihu pre Rímsku diecézu. Pozdravujem prítomných verejných predstavite?ov a v?etkých vás, ktorí zastupujete svoje farské spolo?enstvá a zdru?enia, ktorým slú?ite. A ?akujem aj v?etkým tým, ktorí sa usilovali o to, aby sme si v?etci znovu pripomenuli konferenciu, ktorá sa konala pred 50 rokmi a ktorá sa zapísala do dejín ako ?Konferencia o rímskych neduhoch“. Bola to udalos?, ktorá pozna?ila cirkevnú a sociálnu cestu mesta a pri tej príle?itosti cirkev v Ríme na?úvala mnohým utrpeniam, ktoré ju pozna?ili, a pozvala v?etkých, aby sa zamysleli nad zodpovednos?ou kres?anov vo?i neduhom cirkvi, neduhom mesta, aby s ním vstúpili do dialógu a otriasli ob?ianskym, politickým a kres?anským svedomím mnohých.

Sledoval som rôzne pasá?e práce vykonanej v priebehu tohto roka a so záujmom som po?úval zhrnutia a svedectvá, ktoré nás, ?ia?, opä? stavajú pred smutnú skuto?nos?: aj dnes, a to e?te stále, existuje mnoho nerovností a chudoby, ktoré postihujú mnohých obyvate?ov mesta. Hoci nás to bolí, zároveň nás to núti uvedomi? si, ako ?aleko e?te musíme zájs?. Vieme, ?e na ulici ?ijú ?udia, sú to mladí ?udia, ktorí si nemô?u nájs? prácu alebo domov, chorí a star?í, ktorí nemajú prístup k starostlivosti, mladí ?udia, ktorí sa utápajú v drogovej závislosti a mnohých iných ?moderných“ závislostiach, ?i ?udia pozna?ení psychickým utrpením, ktorí ?ijú v stave opustenosti alebo zúfalstva. A toto nemô?e by? len ?tatistika, majú tváre, toto sú príbehy na?ich bratov a sestier, ktoré sa nás dotýkajú a kladú nám otázku: ?o mô?eme urobi?? Vidíme v zranených príbehoch týchto ?udí tvár trpiaceho Krista? Sme schopní ju vidie?? Vnímame problém, aby sme sa ho ujali? ?o mô?eme spolo?ne urobi??

Vychádzajúc z týchto otázok a z Bo?ieho slova, ktoré sme po?uli, by som sa chcel spolu s vami zamyslie? nad tromi aspektmi: priná?a? dobrú zves? chudobným, napráva? trhliny a zasieva? nádej.

Predov?etkým priná?a? dobrú správu chudobným. Chudobní budú v?dy s nami. Chudobní sú telom Krista a ako sviatos? ho zvidite?ňujú na?im o?iam. Ke? spovedám a je na to príle?itos?, pýtam sa: ?Povedz mi, dáva? almu?nu?“ ?Áno, dávam“. - ?A povedz mi, ke? dáva? almu?nu, pozerá? sa do o?í chudobnému, ktorému dáva? almu?nu? Dotýka? sa jeho ruky?“ A oni odpovedajú: ?Nie.“ Hodia mu mincu a idú ?alej. Nezaujímajú sa o ?udské utrpenie, ktorým je chudobný ?lovek. Je?i? nám neponúka zázra?né rie?enie na vyrie?enie chudoby, ale ?iada nás, aby sme im priná?ali ?dobrú zves?“.

A dobrá správa, ktorú treba chudobným oznámi?, je predov?etkým poveda? im, ?e sú milovaní Pánom a ?e v Bo?ích o?iach sú vzácni, ?e ich dôstojnos?, ?asto po?liapaná svetom, je pred Bohom posvätná. My kres?ania to v?ak mnohokrát hovoríme slovami a potom nerobíme gestá, ktoré by to urobili dôveryhodným. Prosím: chudobní nemô?u by? ?íslom, nemô?u by? problémom, alebo e?te hor?ie, nesmú by? zavrhnutí. Je to ná? brat, je to telo z ná?ho tela. Som rád, ?e v tejto diecéze sa ve?a ?udí ka?dý deň venuje chudobným: mám na mysli dobrovo?níkov, pracovníkov Caritas a iných hnutí a zdru?ení prítomných v tejto oblasti, mnoho ob?anov, ktorí sú v tichosti a konajú dobré skutky. Zároveň v?ak musíme otázku chudoby poci?ova? ako naliehavú cirkevnú potrebu, ktorá sa stáva záväzkom a zodpovednos?ou ka?dého a v?dy.

Cirkev je povolaná prija? ?týl, ktorý do centra pozornosti postaví tých, ktorí sú pozna?ení rôznymi formami chudoby - je ich ve?a! - chudobných na jedlo a nádej, hladných po spravodlivosti, smädných po budúcnosti, tých, ktorí potrebujú pravé vz?ahy, aby mohli ?eli? ?ivotu. Bu?me prítomní s chudobnými a staňme sa pre nich znamením Bo?ej nehy! Boh je prítomný tromi postojmi: blízkos?ou, súcitom a nehou. A kres?an, ktorý sa nerobí blízkym, ktorý nie je súcitný a ktorý nie je ne?ný, nie je kres?anom. Blízkos?, súcit a neha. Takto napodobňujeme Boha.

Po druhé, napravi? trhliny. Je to obraz, ktorý som prevzal z názvu dne?ného stretnutia. Je to pravda, nie?o sa roztrhlo! Ve?ká sociálna tkanina kvôli nerovnostiam denne za?íva trhliny, ktoré bolia. Ako sa mô?eme zmieri? s tým, ?e v na?om meste sa vyhadzujú tony jedla a zároveň existujú rodiny, ktoré nemajú ?o jes?? Chudobní chodia ka?dý ve?er h?ada? jedlo, ktoré re?taurácie vyhadzujú. Ako mô?eme akceptova?, ?e v meste sú tisíce prázdnych miest a tisíce ?udí spia na chodníku? ?e niektorí bohatí ?udia majú prístup k v?etkej starostlivosti, ktorú potrebujú, a tí, ktorí sú chudobní, ke? sú chorí, nemô?u dosta? dôstojnú starostlivos??

Mesto, ktoré je bezmocným svedkom týchto protire?ení, je rozorvané mesto, rovnako ako celá na?a planéta. Preto je potrebné napravi? túto trhlinu tým, ?e sa zavia?eme budova? zdru?enia, ktoré do centra pozornosti postavia ?loveka a jeho dôstojnos?. Aby sme to dokázali, musíme spolupracova?, harmonizova? rozdiely, navzájom sa deli? o svoje dary a poslanie, ktoré sme dostali. A to znamená aj rozvíja? dialóg: dialóg s in?titúciami a zdru?eniami, dialóg so ?kolami a rodinami, dialóg medzi generáciami, dialóg so v?etkými, dokonca aj s tými, ktorí zmý??ajú inak. Na to, aby sme napravili rozkol, potrebujeme trpezlivos? dialógu bez predsudkov, vá?nivé rozhovory o nápadoch, projektoch a návrhoch na obnovu ?truktúry mesta. Spolo?ne mô?eme riskova? nové cesty, prekona? vírus ?ahostajnosti, ktorý nás v?etkých infikuje, akoby sa nás to, ?o sa deje, v kútoch ná?ho mesta a planéty netýkalo. ?Nie je to moja vec“. Aby sme sa mohli napravi?, musíme najprv vyjs? z ?ahostajnosti a necha? sa osobne anga?ova?!

Bolo by pekné, keby sme z dne?ného stretnutia vy?li s konkrétnymi, overite?nými záväzkami v línii spolo?ného úsilia zameraného na kroky, ktoré nám pomô?u prekona? nerovnosti. Zatia? by som vás v?ak chcel po?iada? o toto: posilňujte viac v be?nej pastora?nej práci a katechéze sociálne myslenie Cirkvi. V skuto?nosti je dôle?ité formova? svedomie k sociálnej náuke Cirkvi, aby sa evanjelium premietlo do rôznych situácií dne?ka a urobilo z nás svedkov spravodlivosti, pokoja a bratstva. A tká?mi novej sociálnej a solidárnej siete v meste, aby sme zacelili trhliny, ktoré ho rozde?ujú.

A nakoniec, zasieva? nádej. Je to záväzok, ktorý sme povolaní prija? aj vzh?adom na blí?iace sa Jubileum, ktoré som chcel, aby bolo pozna?ené kres?anskou nádejou. V bule o vyhlásení Jubilea som v?etkých vyzval, aby mysleli na znamenia nádeje v prospech pokoja, ?udského ?ivota, chorých, väzňov, migrantov, starých ?udí, chudobných. Dôrazne vás v?etkých vyzývam, aby ste konali konkrétne skutky nádeje. Mno?stvo sociálnych problémov, ktoré sme skúmali a ktoré boli predstavené aj tento ve?er, by nás mohlo odradi? nato?ko, ?e by sme si povedali ?nemô?eme ni? urobi?“. Ale kres?anská nádej je na druhej strane v?dy aktívna, preto?e ju o?ivuje istota, ?e je to Pán, kto vedie dejiny, a ?e v ňom mô?eme vybudova? to, ?o sa ?udsky zdá nemo?né. Sestry, bratia, nádej nesklame! Nikdy nesklame. Vydajme sa po ceste nádeje.

V tomto meste boli mu?i a ?eny, ktorí, ke? ?elili problémom, nestáli ne?inne, ani sa neobmedzili len na rozprávanie ?i písanie. Mám na mysli najmä niektorých kňazov, skuto?ných mu?ov nádeje, ako bol don Luigi Di Liegro; myslím aj na mnohých laikov, ktorí sa pustili do práce a reagovali na potrebu zasia? semienko dobra, aktivizova? procesy v nádeji, ?e sa o toto malé semienko postará niekto iný, kým sa z neho nestane ve?ký strom. Ak dnes napríklad existuje silná potreba dobrovo?níctva, je to preto, ?e niekto v to veril a za?al s malými krokmi. Toto dobro nakazilo mnoho ?al?ích, a? sa z neho stal spolo?ný ?týl.

Dnes musíme iniciova? nové procesy, nové procesy nádeje: snívanie o nádeji a budovanie nádeje prostredníctvom ná?ho záväzku, ktorý je záväzkom zodpovednosti a solidarity! Bu?te odvá?ni! Bu?te odvá?ni v charite, nebojte sa sníva? o ve?kých záväzkoch, aj ke? sa za?ínajú malými záväzkami. Básnik Charles Peguy to hovorí a v tejto súvislosti uzatváram tým, ?o povedal o nádeji: ?Viera je verná nevesta. Láska je matka. Nádej je die?a z ni?oho. A práve toto die?a prejde svetom“. S nádejou krá?ajme vpred.

Drahí bratia, drahé sestry, aj my mô?eme prekonáva? svet chudoby, nesúc nádej evanjelia! ?akujem vám za v?etko, ?o robíte v Cirkvi a v meste Rím. Modlím sa za vás, aby ste boli odvá?nymi svedkami evanjelia, schopnými priná?a? radostnú zves? chudobným, zace?ova? rozpory a rozsieva? nádej!

A vy sa tie?, prosím, nezabudnite modli? za mňa. ?akujem vám.

Preklad Martin Jarábek