蜜桃交友

Alessandro Di Bussolo – Pope

?On si nás zamiloval“, hovorí svätý Pavol s odkazom na Krista (Rim 8, 37), aby sme objavili, ?e od tejto lásky nás ?nikdy ni? nemô?e odlú?i?‘ (Rim 8, 39). Takto sa za?ína ?tvrtá encyklika pápe?a Franti?ka, nazvaná z úvodu ?Dilexit nos“ a venovaná ?udskej a bo?skej láske Srdca Je?i?a Krista: ?Jeho otvorené srdce ide pred nami a o?akáva nás bez podmienok, bez toho, aby vy?adovalo nejakú predchádzajúcu po?iadavku, aby nás mohlo milova? a ponúknu? nám svoje priate?stvo: On nás miloval prvý (porov. 1 Jn 4, 10). V?aka Je?i?ovi? sme spoznali a uverili láske, ktorú má Boh v nás‘ (1 Jn 4, 16)“ (1).

Kristova láska znázornená v jeho svätom Srdci

?V spolo?nosti,“ - pí?e pápe? – ?v ktorej sa mno?ia ?rôzne formy zbo?nosti bez odkazu na osobný vz?ah s Bohom lásky“ (87), zatia? ?o kres?anstvo ?asto zabúda na ?ne?nos? viery, rados? z oddanosti slu?be, horlivos? poslania od ?loveka k ?loveku“ (88), Svätý Otec Franti?ek navrhuje nové preh?benie na Kristovu lásku reprezentovanú v jeho svätom Srdci a pozýva nás obnovi? na?u autentickú zbo?nos?, pamätajúc, ?e v Kristovom Srdci ?mô?eme nájs? celé evanjelium“ (89): Práve v jeho Srdci ?kone?ne spoznávame seba samých a u?íme sa milova?“ (30).

Zdá sa, ?e svet stratil svoje srdce

Pápe? Franti?ek vysvet?uje, ?e stretnutím s Kristovou láskou ?sa stávame schopnými tka? bratské putá, uznáva? dôstojnos? ka?dej ?udskej bytosti a spolo?ne sa stara? o ná? spolo?ný domov“, ako nás k tomu vyzýva vo svojich sociálnych encyklikách Laudato si ' a Fratelli tutti (217). A pred Srdcom Kristovým prosí Pána, ?aby sa opä? z?utoval nad touto zranenou zemou“ a vylial na ňu ?poklady svojho svetla a lásky“, aby svet, ?pre?ívajúci uprostred vojen, sociálno-ekonomickej nerovnováhy, konzumizmu a antihumánneho vyu?ívania technológií, mohol znovu získa? to najdôle?itej?ie a najpotrebnej?ie: srdce“ (31). Pri ohlásení prípravy dokumentu na konci generálnej audiencie 5. júna pápe? jasne povedal, ?e pomô?e rozjíma? o aspektoch ?Pánovej lásky, ktoré mô?u osvetli? cestu cirkevnej obnovy, ale aj ktoré mô?u poveda? nie?o zmysluplné svetu, ktorý akoby stratil srdce“. A to v ?ase, ke? prebiehajú oslavy 350. výro?ia prvého zjavenia Najsvätej?ieho Srdca Je?i?ovho svätej Margite Márii Alacoque v roku 1673, ktoré sa skon?ia 27. júna 2025.

Význam návratu k srdcu

Encyklika o úcte k Najsvätej?iemu Srdcu Je?i?ovmu, je otvorená krátkym úvodom a rozdelená do piatich kapitol, zhroma??uje, ako bolo oznámené v júni, ?vzácne reflexie predchádzajúcich magisteriálnych textov a dlhej histórie siahajúcej a? k Svätému písmu, aby dnes celej Cirkvi znovu ponúkla tento kult nabitý duchovnou krásou“.

Prvá kapitola ?Dôle?itos? srdca“? vysvet?uje, pre?o je potrebné ?vráti? sa k srdcu“ vo svete, v ktorom sme v poku?ení ?sta? sa nenásytnými konzumentmi a otrokmi ozubených kolies trhu“ (2). Robí to tak, ?e analyzuje, ?o rozumieme pod pojmom ?srdce“: Biblia o ňom hovorí ako o jadre, ?ktoré sa skrýva za v?etkým zjavom“ (4), o mieste, kde ?nezále?í na tom, ?o sa ukazuje navonok alebo ?o je skryté, tam sme my sami“ (6). K srdcu vedú otázky, na ktorých zále?í: aký zmysel chcem, aby mal môj ?ivot, moje rozhodnutia alebo moje ?iny, kto som pred Bohom (8). Pápe? poukazuje na to, ?e sú?asná devalvácia srdca pramení z ?gréckeho a predkres?anského racionalizmu, po kres?anského idealizmu a materializmu“, tak?e vo ve?kom filozofickom myslení sa uprednostnili pojmy ako ?rozum, vô?a alebo sloboda“. A nena?lo sa miesto pre srdce, ?dokonca sa ?iroko rozvinula my?lienka osobného centra“, ktoré mô?e v?etko zjednoti?, toti? láska (10). Namiesto toho je pod?a pápe?a potrebné uzna?, ?e ?ja som moje srdce, preto?e ono je to, ?o ma odli?uje, konfiguruje v mojej duchovnej identite a dáva ma do spolo?enstva s inými ?u?mi“ (14).

Svet sa mô?e meni? po?núc srdcom

Práve srdce ?spája fragmenty“ a umo?ňuje ?akéko?vek autentické puto, preto?e vz?ah, ktorý nie je budovaný srdcom, nie je schopný prekona? roztrie?tenos? individualizmu“ (17). Spiritualita takých svätcov, ako bol Ignác z Loyoly (prija? Pánovo priate?stvo je vecou srdca) a svätý John Henry Newman (Pán nás zachraňuje tým, ?e hovorí k ná?mu srdcu zo svojho svätého Srdca), nás u?í, pí?e pápe? Franti?ek, ?e ?pred Je?i?ovým Srdcom, ?ivým a prítomným, na?a myse?, osvietená Duchom, rozumie Je?i?ovým slovám“ (27). A to má sociálne dôsledky, preto?e svet sa mô?e zmeni? ?po?núc srdcom“ (28).

?Gestá a slová lásky“

Druhá kapitola je venovaná Kristovým gestám a slovám lásky. Gestá, ktorými sa k nám správa ako k priate?om a ukazuje, ?e Boh ?je blízkos?, súcit a neha“, vidíme v jeho stretnutiach so Samaritánkou, s Nikodémom, s prostitútkou, s cudzolo?nou ?enou a so slepcom na ceste (35). Jeho poh?ad, ktorý ?skúma h?bku tvojho bytia“ (39), ukazuje, ?e Je?i? ?venuje v?etku svoju pozornos? ?u?om, ich starostiam, ich utrpeniu“ (40). Takým spôsobom, ??e obdivuje dobré veci, ktoré v nás rozpoznáva“ ako v stotníkovi, aj ke? ich ostatní ignorujú (41). Jeho najvýre?nej?ím slovom lásky je ?pribitie na krí?“ po tom, ?o oplakal svojho priate?a Lazára a trpel v Olivovej záhrade, vedomý si vlastnej násilnej smrti ?z rúk tých, ktorých tak miloval“ (46).

Tajomstvo srdca, ktoré tak ve?mi milovalo

V tretej kapitole ?Toto je Srdce, ktoré tak ve?mi milovalo“ pápe? pripomína, ako Cirkev uva?uje a v minulosti uva?ovala ?o svätom tajomstve Pánovho Srdca“. Robí tak odkazom na encykliku Pia XII. o úcte k Najsvätej?iemu Srdcu Je?i?ovmu Haurietis aquas, ktorá vy?la v roku 1956. Vysvet?uje, ?e ?úcta k Srdcu Kristovmu nie je uctievaním orgánu oddeleného od Je?i?ovej osoby“, preto?e adorujeme ?celého Je?i?a Krista, Bo?ieho Syna, ktorý sa stal ?lovekom, zobrazeného v jeho obraze, kde je zvýraznené jeho srdce“ (48). Obraz telesného srdca, zdôrazňuje pápe?, nám pomáha v zbo?nosti kontemplova?, ?e ?láska Srdca Je?i?a Krista, nezah?ňa len bo?skú lásku, ale roz?iruje sa na city ?udskej náklonnosti“ (61). Jeho Srdce, cituje ?alej pápe? Franti?ek Benedikta XVI.,  obsahuje ?trojitú lásku“: citlivú lásku jeho telesného srdca ?a jeho dvojakú duchovnú lásku, ?udskú a bo?skú“ (66), v ktorej nachádzame ?nekone?né v kone?nom“ (64).

Najsvätej?ie Srdce Je?i?ovo je syntézou evanjelia

?Videnia niektorých svätých, ktorí sú osobitne zasvätení Kristovmu Srdcu“, spresňuje pápe? Franti?ek, ?sú krásnymi podnetmi, ktoré mô?u motivova? a urobi? ve?a dobrého“, ale ?nie sú nie?ím, ?omu by veriaci museli veri?, akoby to bolo Bo?ie slovo“. Pápe? teda pripomína, ?e nemo?no poveda?, ?e tento kult ?v?a?í za svoj pôvod súkromným zjaveniam“ Pia XII. Naopak, ?úcta ku Kristovmu Srdcu je pre ná? kres?anský ?ivot nevyhnutná, nako?ko znamená úplnú otvorenos? viery a adorácie vo?i tajomstvu Pánovej bo?skej a ?udskej lásky, a to a? do takej miery, ?e mô?eme znovu potvrdi?, ?e Najsvätej?ie Srdce je syntézou evanjelia“ (83). Pápe? nás potom vyzýva obnovi? úctu ku Kristovmu Srdcu aj preto, aby sme ?elili ?novým prejavom ?duchovnosti bez tela‘, ktoré sa v spolo?nosti mno?ia“ (87). Je potrebné vráti? sa k ?vtelenej syntéze evanjelia“ (90) ?eliac ?spolo?enstvám a pastierom zameraným len na vonkaj?ie aktivity, na reformy ?truktúr bez ducha evanjelia, ktoré sú posadnuté organizáciáciami, svetskými projektami, ?i sekularizovaným myslením, sústre?ujú sa na rôzne návrhy, ktoré sú predkladané ako po?iadavky, kde sa ob?as ktosi tvári, ?e ich vnucuje v?etkým“ (88).

Skúsenos? lásky, ?ktorá dáva pi?"

V posledných dvoch kapitolách pápe? Franti?ek vyzdvihuje dva aspekty, ktoré ?úcta k Najsvätej?iemu Srdcu má dr?a? pohromade, aby nás na?alej ?ivila a pribli?ovala k evanjeliu: osobnú duchovnú skúsenos? a komunitné a misijné nasadenie“ (91). Vo ?tvrtej ?asti s názvom ?Láska, ktorá dáva pi?“ znovu cituje Sväté písmo a spolu s prvými kres?anmi spoznáva Krista a jeho otvorený bok v ?tom, ktorého prebodli“ a ktorého Boh ozna?uje za seba v proroctve knihy Zachariá?. Otvorený prameň pre ?udí, aby uhasil ich smäd po Bo?ej láske, ?zmyl hriech a ne?istotu“ (95). Viacerí cirkevní otcovia spomínali ?ranu v Je?i?ovom boku ako prameň vody Ducha“, predov?etkým svätý Augustín, ktorý ?otvoril cestu úcte k ?Najsvätej?iemu Srdcu ako miestu osobného stretnutia s Pánom“ (103). Postupne tento zranený bok, pripomína pápe?, ?za?al nadobúda? podobu srdca“ (109) a uvádza nieko?ko svätých ?ien, ktoré ?rozprávali o skúsenostiach svojho stretnutia s Kristom, charakterizovaného spo?inutím v Pánovom Srdci“ (110). Spomedzi ctite?ov modernej doby encyklika hovorí predov?etkým o svätom Franti?kovi Saleskom, ktorý svoj návrh duchovného ?ivota znázorňuje ?srdcom prebodnutým dvoma ?ípmi, uzavretým v t?ňovej korune“ (118).

Zjavenia svätej Margite Márii Alacoque

Pod vplyvom tejto spirituality rozpráva svätá Margita Mária Alacoque o zjaveniach Je?i?a v Paray-le-Monial od konca decembra 1673 do júna 1675. Jadro posolstva, ktoré nám odovzdáva, mo?no zhrnú? do týchto slov, ktoré svätá Margita po?ula: ?H?a, to Srdce, ktoré tak milovalo ?udí a ktoré sa ne?títilo ni?oho a? do vy?erpania a strávenia seba samého, aby im vydalo svedectvo o svojej láske“ (121).

Terézia z Lisieux, Ignác z Loyoly a Faustína Kowalská

O svätej Terézii z Lisieux dokument pripomína, ?e Je?i?a nazýva ?tým, ktorého srdce bije v jednote s mojím“ (134), a jej listy sestre Márii, ktoré pomáhajú nesústre?ova? úctu k Najsvätej?iemu Srdcu ?na bolestný aspekt“, ktorý mali tí, ?o chápali pokánie ako ?primát obety“, ale na dôveru ?ako najlep?iu obetu, milú Kristovmu Srdcu“ (138). Jezuitský pápe? venuje nieko?ko pasá?í encykliky aj miestu Najsvätej?ieho Srdca v dejinách Spolo?nosti Je?i?ovej, pri?om zdôrazňuje, ?e svätý Ignác z Loyoly vo svojich Duchovných cvi?eniach navrhuje exercitantovi ?vstúpi? do Kristovho Srdca“ v dialógu srdca so srdcom. V decembri 1871 zasvätil páter Beckx Spolo?nos? Najsvätej?iemu Srdcu Je?i?ovmu a páter Arrupe tak urobil opä? v roku 1972 (146). Pripomína sa, ?e skúsenosti svätej Faustíny Kowalskej znovu predkladajú pobo?nos? ?so silným dôrazom na slávny ?ivot Zm?tvychvstalého a na Bo?ie milosrdenstvo“ a nimi motivovaný aj svätý Ján Pavol II. ?úzko spojil svoje uva?ovanie o milosrdenstve s úctou ku Kristovmu Srdcu“ (149). Ke? hovorí o ?úte?nej pobo?nosti“, encyklika vysvet?uje, ?e pred znakmi umu?enia, ktoré uchováva Srdce Zm?tvychvstalého, je nevyhnutné, ?aby veriaci tú?il odpoveda?“ aj ?na boles?, ktorú Kristus prijal z ve?kej lásky“ (151). A ?iada, ?aby sa nikto nevysmieval prejavom zápalu veriaceho Bo?ieho ?udu, ktorý sa vo svojej ?udovej zbo?nosti sna?í ute?i? Krista“ (160). Aby sme potom ?tú?iac ho pote?i?, vy?li pote?ení“ a ?aby sme aj my pote?ili tých, ?o sa nachádzajú v ka?dom druhu sú?enia“ (162).

Oddanos? Kristovmu Srdcu nás posiela k bratom

Piata a závere?ná kapitola ?Láska pre lásku “ prehlbuje komunitný, sociálny a misijný rozmer ka?dej autentickej oddanosti Kristovmu Srdcu, ktorá, ke??e nás ?vedie k Otcovi, posiela nás k bratom“ (163). V skuto?nosti je láska k bratom ?najvä??ím gestom, ktoré mu mô?eme ponúknu? na oplátku za lásku“ (167). Pri poh?ade na dejiny spirituality pápe? pripomína, ?e misionárske nasadenie svätého Charlesa de Foucauld z neho urobilo ?univerzálneho brata“: ?nechal sa formova? Kristovým Srdcom a chcel prija? do svojho bratského srdca celé trpiace ?udstvo“ (179). Pápe? Franti?ek potom hovorí o ?zados?u?inení“, ako to vysvetlil svätý Ján Pavol II: ?tým, ?e sa spolo?ne obetujeme Kristovmu Srdcu, ?nad troskami‘ nahromadených nenávis?ou a násilím mo?no vybudova? civilizáciu lásky, po ktorej sa tak tú?ilo, krá?ovstvo Kristovho Srdca“ (182).

Poslanie zamilova? si svet

Encyklika opä? pripomína spolu so svätým Jánom Pavlom II. ?e ?zasvätenie sa Srdcu Kristovmu ?treba prirovna? k misijnej ?innosti samotnej Cirkvi, preto?e odpovedá na tú?bu Je?i?ovho Srdca ?íri? vo svete prostredníctvom údov jeho tela jeho úplnú oddanos? krá?ovstvu“. Následne sa prostredníctvom kres?anov ?láska vlieva do s?dc ?udí, aby sa budovalo Kristovo Telo, ktorým je Cirkev, a aby sa budovala aj spolo?nos? spravodlivosti, pokoja a bratstva“ (206). Aby sme sa vyhli ve?kému riziku, ktoré zdôraznil svätý Pavol VI. a ktoré spo?íva v tom, ?e v misii ?sa ve?a hovorí a ve?a robí, ale ??astné stretnutie s Kristovou láskou sa nedá vyprovokova?“ (208), potrebujeme ?misionárov v láske, ktorí sa stále nechávajú dobýja? Kristom“ (209).

Modlitba pápe?a Franti?ka

Text sa kon?í touto modlitbou pápe?a Franti?ka: ?Prosím Pána Je?i?a, aby z jeho svätého Srdca pre nás v?etkých vytekali rieky ?ivej vody, aby uzdravili rany, ktoré si sami spôsobujeme, aby posilnili na?u schopnos? milova? a slú?i?, aby nás podnietili nau?i? sa spolo?ne krá?a? k spravodlivému, zjednotenému a bratskému svetu. A to a? dovtedy, kým nebudeme spolo?ne ??astne slávi? hostinu nebeského krá?ovstva. Tam bude vzkriesený Kristus, ktorý v?etky na?e rozdiely zharmonizuje svetlom, ktoré neprestajne prúdi z jeho otvoreného Srdca. Nech je v?dy po?ehnaný!“ (220).

Preklad Martin Jarábek