蜜桃交友

Homília Svätého Otca

?A slávu, ktorú si ty dal mne, ja som dal im“ (Jn 17, 22). Tieto slová Je?i?ovej modlitby pred umu?ením sa dajú významne vz?ahova? na mu?eníkov, oslávených za ich svedectvo o Kristovi. Na tomto mieste si pripomíname prvých mu?eníkov Cirkvi v Ríme: na ich krvi bola postavená táto bazilika, 

na ich krvi bola postavená Cirkev. Nech títo mu?eníci posilnia na?u istotu, ?e ke? sa pribli?ujeme ku Kristovi, pribli?ujeme sa aj k sebe navzájom, podporovaní modlitbou v?etkých svätých na?ich cirkví, u? dokonale zjednotených ú?as?ou na ve?kono?nom tajomstve. Ako uvádza dekrét , ktorého 60. výro?ie oslavujeme, ?ím bli??ie sú kres?ania ku Kristovi, tým bli??ie sú si navzájom (porov. ?. 7).

V tento deň, ke? si pripomíname otvorenie , ktorý znamenal oficiálny vstup Katolíckej cirkvi do ekumenického hnutia, sme sa zi?li spolu s bratskými delegátmi, na?imi bratmi a sestrami z iných cirkví. Za svoje preto pova?ujem slová, ktoré adresoval pozorovate?om pri otvorení : ?Va?a vá?ená prítomnos? tu, cit, ktorý objíma moje srdce ako kňaza, ako biskupa Bo?ej cirkvi [...] ma pozývajú, aby som vám zveril tú?bu svojho srdca, ktoré horí tú?bou pracova? a trpie? pre blí?iacu sa hodinu, v ktorej sa pre v?etkých naplní Kristova modlitba pri Poslednej ve?eri“ (13. októbra 1962). Vstúpme do tejto Je?i?ovej modlitby, zjedno?me ju v Duchu Svätom s modlitbou mu?eníkov.

Jednota kres?anov a synodalita sú prepojené. V skuto?nosti, ak ?cesta synodality je cestou, ktorú Boh o?akáva od Cirkvi tretieho tisícro?ia“ (, 17. októbra 2015), musíme po nej krá?a? spolu so v?etkými kres?anmi. ?Cesta synodality [...] je a musí by? ekumenická, tak ako je synodálna cesta ekumenická“ (, 19. novembra 2022). V oboch procesoch nejde ani tak o to, aby sme nie?o vybudovali, ako skôr o to, aby sme prijali a urobili plodným dar, ktorý sme u? dostali. A ako vyzerá dar jednoty? Synodálna skúsenos? nám pomáha objavi? niektoré jeho aspekty.

Jednota je milos?, je to nepredvídate?ný dar. Skuto?ným protagonistom nie sme my, ale Duch Svätý, ktorý nás vedie k vä??iemu spolo?enstvu. Tak ako vopred nevieme, aký bude výsledok synody, nevieme presne, aká bude jednota, ku ktorej sme povolaní. Evanjelium nám hovorí, ?e Je?i? vo svojej ve?kej modlitbe ?pozdvihol o?i k nebu“: jednota nie je v prvom rade ovocím zeme, ale neba. Je to dar, ktorého na?asovanie a spôsob nemô?eme predvída?, musíme ho prija? ?bez toho, aby sme Prozrete?nosti kládli do cesty nejakú preká?ku a aby sme predvídali budúce podnety Ducha Svätého“, ako sa ?alej hovorí v koncilovom dekréte (, 24). Otec Paul Couturier hovorieval, ?e o jednotu kres?anov treba prosi? ?tak, ako si to ?elá Kristus“ a ?prostriedkami, ktoré si ?elá on“.

?al?ím pou?ením, ktoré vyplýva zo synodálneho procesu, je, ?e jednota je cesta: dozrieva v pohybe, na ceste. Rastie vo vzájomnej slu?be, v dialógu ?ivota, v spolupráci v?etkých kres?anov, ktorá ?jasnej?ie ukazuje tvár Krista slu?obníka“ (, 12). Musíme v?ak krá?a? pod?a Ducha (porov. Gal 5, 16 - 25); alebo, ako hovorí svätý Irenej, ako tôn adelphôn synodía, ?karavána bratov“. Jednota medzi kres?anmi rastie a dozrieva na spolo?nej púti ?v Bo?om rytme“, podobne ako pútnici z Emauz, ktorých sprevádzal zm?tvychvstalý Je?i?.

Tretím u?ením je, ?e jednota je harmónia. Synoda nám pomáha znovu objavi? krásu Cirkvi v rozmanitosti jej tvárí. Jednota teda nie je uniformita, ani výsledok kompromisu ?i vyva?ovania. Jednota kres?anov je harmónia v rozmanitosti chariziem, ktoré Duch vzbudil pre budovanie v?etkých kres?anov (porov. , 4). Harmonia je cesta Ducha, preto?e on sám, ako hovorí svätý Bazil, je harmónia (porov. O ?alme 29, 1). Musíme krá?a? cestou jednoty z lásky ku Kristovi a ku v?etkým ?u?om, ktorým sme povolaní slú?i?. Na tejto ceste sa nikdy nenechajme zastavi? ?a?kos?ami! Dôverujme Duchu Svätému, ktorý presadzuje jednotu v harmónii mnohofarebnej rozmanitosti.

Napokon, podobne ako synodalita, aj jednota kres?anov je potrebná pre ich svedectvo: jednota je pre misiu. ?Aby v?etci boli jedno... aby svet uveril“ (Jn 17, 21). O tom boli presved?ení konciloví otcovia, ke? potvrdili, ?e na?e rozdelenie ?je pohor?ením pre svet a ?kodí najsvätej?ej veci: hlásaniu evanjelia ka?dému stvoreniu“ (, 1). Ekumenické hnutie sa zrodilo z tú?by sved?i? spolo?ne, s inými, a nie ?aleko od seba, alebo e?te hor?ie, proti sebe. Tu nám prví mu?eníci pripomínajú, ?e dnes v mnohých ?astiach sveta kres?ania rôznych tradícií spolo?ne dávajú svoje ?ivoty za vieru v Je?i?a Krista, pri?om ?ijú ekumenizmus krvi. Ich svedectvo je silnej?ie ako akéko?vek slová, preto?e jednota pochádza z Pánovho krí?a.

Pred za?iatkom tohto zhroma?denia sme mali kajúcu pobo?nos?. Aj dnes vyjadrujeme svoje zahanbenie nad ?kandálom rozdelenia kres?anov, pohor?ením nad tým, ?e spolo?ne nevydávame svedectvo o Pánovi Je?i?ovi. Táto synoda je príle?itos?ou na to, aby sme sa polep?ili, aby sme prekonali múry, ktoré medzi nami stále existujú. Zamerajme sa na spolo?ný základ ná?ho spolo?ného krstu, ktorý nás pobáda sta? sa misionárskymi Kristovými u?eníkmi so spolo?ným poslaním. Svet potrebuje spolo?né svedectvo, svet potrebuje, aby sme boli verní ná?mu spolo?nému poslaniu.

Drahí bratia a sestry, svätý Franti?ek z Assisi pred krí?om prijal výzvu obnovi? Cirkev. Nech aj nás Kristov krí? vedie ka?dý deň na na?ej ceste k úplnej jednote, k harmónii medzi nami a s celým stvorením, ?lebo Bohu sa zapá?ilo, aby v ňom prebývalo v?etko a aby skrze neho v?etko zmieril so sebou krvou svojho krí?a, to znamená, aby skrze neho zmieril to, ?o je na zemi, i to, ?o je na nebi“ (Kol 1, 19 - 20).

Preklad Martin Jarábek