蜜桃交友

Pope

Vojna v Gaze je u? pridlhá! Po?as letu zo Singapuru spä? do Ríma sa pápe? Franti?ek stretáva s novinármi na palube a hovorí o dramatickej situácii vo Svätej zemi. Po?et obetí v Gaze je viac ako 41 000. Jedna z otázok sa dotkla témy amerických volieb a ?a?kostí pri výbere pre katolíka. Úvodné slová o ?íne, ktorú pápe? Franti?ek nazýva ?prís?ubom a nádejou pre Cirkev“. 

Matteo Bruni

Dobrý deň, Va?a Svätos?. ?akujem vám za tieto dni - mnoho dní - cesty. ?akujem vám aj za to, ?e sme na tejto ceste viac ako na?u únavu pocítili rados? ?udí. A teraz nieko?ko otázok od novinárov, ktorí cestovali s vami. Prvá, ako u? tradi?ne...

V prvom rade sa vám chcem v?etkým po?akova? za túto prácu, za túto spolo?nos? na ceste, ktorá je pre mňa ve?mi dôle?itá. ?alej by som chcel zablaho?ela? vedúcej, preto?e Valentina [Alazraki] robí 160. cestu, s touto! Nepoviem jej, ?e musí odís? do dôchodku, ale nech pokra?uje!
No a teraz polo?te svoje otázky. A ve?mi pekne vám ?akujem.

Pei Ting Wong (The Streits Times, Singapur)

Pápe? Franti?ek, som rád, ?e ste v poriadku a vraciate sa do Ríma. Dúfam, ?e sa vám náv?teva Singapuru pá?ila a tie? miestne jedlo. Máme ?erstvé skúsenosti zo Singapuru a mô?eme na nich stava?. ?o si vo v?eobecnosti najviac ceníte na Singapure: kultúru, ?udí? Prekvapilo vás to, ?o ste videli? A ?o sa mô?e Singapur nau?i? od ostatných troch krajín, ktoré sme [s vami] nav?tívili, konkrétne mám na mysli va?e posolstvo o spravodlivej kompenzácii pre migrujúcich pracovníkov s nízkymi príjmami: ?o in?pirovalo toto posolstvo, ?o za ním stálo? A ?al?ia otázka - prepá?te, mám e?te jednu: Povedali ste, ?e Singapur má na medzinárodnej scéne zohráva? ve?mi osobitnú úlohu. ?o mô?e Singapur urobi? v tomto konfliktnom svete a ako mô?e Vatikán ako diplomatický spojenec prispie?? ?akujem.

?akujem vám. V prvom rade som ne?akal, ?e Singapur bude takýto. Nazývajú ho New Yorkom východu: rozvinutá krajina, ?istota, vzdelaní ?udia, mesto s ve?kými mrakodrapmi a tie? ve?ká medzinábo?enská kultúra. Medzinábo?enské stretnutie, ktoré som na záver absolvoval, bolo vzorové, bolo vzorom bratstva. Potom som tie? videl, u? ke? sme hovorili o migrantoch, mrakodrapy pre robotníkov: luxusné mrakodrapy a ostatné sú dobre urobené a ?isté, a to sa mi ve?mi pá?ilo. Nemal som pocit, ?e by tam bola diskriminácia: necítil som ju. Zasiahla ma kultúra. Napríklad so ?tudentmi v posledný deň: tá kultúra na mňa urobila dojem. Medzinárodná úloha: videl som, ?e budúci tý?deň sa tu koná ?Formula 1“, myslím, ?e nie?o... medzinárodná úloha hlavného mesta, ktoré pri?ahuje kultúry, a to je dôle?ité. Je to ve?ké hlavné mesto. Ne?akal som, ?e nájdem nie?o také.

Pei Ting Wong

Je tu e?te jedna otázka: mô?e sa Singapur pou?i? od troch krajín - Papuy-Novej Guiney, Indonézie a Východného Timoru?

Viete, v?dy sa mô?ete nie?o nau?i?, preto?e ka?dý ?lovek a ka?dá krajina má iné bohatstvo. Preto je dôle?ité bratstvo v komunikácii. Ak si napríklad spomeniem na Východný Timor, tak jedna vec je, ?e som videl to?ko detí a v Singapure som ich to?ko nevidel. To je mo?no nie?o, ?o sa treba nau?i?.

Pei Ting Wong

Áno, máme nízku pôrodnos?...

... majú strach? Aká je va?a pôrodnos??

Pei Ting Wong

Pokia? viem, ni??ia ako 1,2 %, ni??ia ako v Japonsku.

Budúcnos? je v de?och! Premý??ajte o tom. ?akujem. E?te jedna vec: vy Singapur?ania ste ve?mi sympatickí. Usmievate sa, usmievate...

Delfim De Oliveira, GMN TV (Grupo Média Nacional, Východný Timor)
Svätý Otec, ?akujem vám za túto príle?itos?. Va?e závere?né posolstvo pri svätej om?i v Taci Tolu je teraz na Timore najpopulárnej?ou správou. Pou?ili ste výraz ?krokodíly“, aby ste Timor?anov upozornili na prítomnos? krokodílov vo Východnom Timore. ?o ste tým mysleli?

Prevzal som obraz krokodílov prichádzajúcich na plá?. Východný Timor má jednoduchú, rodinnú, radostnú kultúru, má kultúru ?ivota, má ve?a detí, ve?a a ja, ke? som hovoril o krokodíloch, som hovoril o my?lienkach, ktoré mô?u prís? zvonku a zni?i? túto harmóniu, ktorú máte. Poviem vám jednu vec: zostal som zamilovaný do Východného Timoru. ?al?ia vec?

Delfim De Oliveira

Timor?ania sú preva?ne katolíci; v sú?asnosti sú na Východnom Timore silne zastúpené sekty: mohol sa výraz ?krokodíly“ vz?ahova? aj na sekty na Timore?

Mo?no. Ja o tom nehovorím, nemô?em, ale mô?e to by?. Preto?e v?etky nábo?enstvá treba re?pektova?, ale rozli?uje sa medzi nábo?enstvom a sektou. Nábo?enstvo je univerzálne, nech je akéko?vek. Sekta je obmedzujúca, je to malá skupina, ktorá má v?dy iný zámer. ?akujem - a blaho?elám k va?ej krajine.

Francisca Christy Rosana (Tempo Media Group, Indonézia)

?akujem, pápe? Franti?ek: Som Francisca, z ?asopisu Tempo. Dúfam, ?e ste v Indonézii pre?ili nezabudnute?né chvíle, preto?e ?udia v krajine, a nielen katolíci, na vás u? dlho ?akali. Moje otázky sú tieto: Uvedomili sme si, ?e krajina stále bojuje o demokraciu. Aký je vá? dojem a aký je vá? odkaz pre nás? A posledná otázka: Papua a Indonézia majú ob?as rovnaký problém ako Papua-Nová Guinea: investície do banského sektora sú vyhradené pre oligarchov a medzitým miestni obyvatelia a domorodci nemajú z tejto ?innosti ?iadne výhody. ?o si myslíte a ?o sa s tým dá robi?? V?aka, pápe? Franti?ek.

Toto je problém - poviem to - spolo?ný pre rozvojové krajiny. Preto je dôle?ité to, ?o hovorí sociálna náuka Cirkvi: ?e musí existova? komunikácia medzi rôznymi sektormi spolo?nosti. Povedali ste, ?e Indonézia je rozvojová krajina, a mo?no jednou z vecí, ktoré treba rozvíja?, je práve toto: sociálne vz?ahy. Náv?teva va?ej krajiny ma v?ak pote?ila. Ve?mi dobre. Ve?mi pekné.

Matteo Bruni

Va?a Svätos?, tla? v Papue-Novej Guinei sledovala va?u cestu s ve?kým záujmom, ale ?ia?, nebolo mo?né, aby ste mali na tomto lete novinára. Rád by som sa vás preto pri tejto príle?itosti opýtal, ?i by ste nám chceli poveda? nie?o o Papue-Novej Guinei, najmä o Vanime, ?o je miesto, kam ste sa, myslím, chceli osobne vybra?...

Krajina sa mi pá?ila a videl som v nej silne sa rozvíjajúcu krajinu. Potom som chcel ís? do Vanimo, aby som na?iel skupinu argentínskych kňazov a mní?ok, ktorí tam pracujú, a videl som tam ve?mi peknú, ve?mi milú organizáciu. Vo v?etkých krajinách je umenie ve?mi rozvinuté: tance, iné poetické prejavy... Ale v Papue-Novej Guinei pôsobivý a vo Vanime pôsobivý rozvoj umenia. A to na mňa dos? zapôsobilo. Misionári, ktorých som nav?tívil, sú v pralese, chodia do pralesa pracova?. Vanimo sa mi pá?ilo - a krajina tie?. ?akujem.

Stefania Falasca (Tianou Zhiku)

Dobrý ve?er, Svätý Otec: Nie, bohu?ia?, nehovorím po ?ínsky, tak?e... Pri?li sme zo Singapuru, ?o je krajina s vä??inovým ?ínskym obyvate?stvom a je to vzor harmonického a pokojného spolu?itia. A len k pokoju: chcel som vedie?, ?o si myslíte, vzh?adom na blízkos? aj s pevninskou ?ínou, o úsilí ?íny dosiahnu? prímerie v konfliktných regiónoch, ako je napríklad pásmo Gazy: v júli bola v Pekingu podpísaná ?Pekinská deklarácia“, ktorá má ukon?i? rozpory medzi Palestín?anmi. A potom, ?i existuje priestor na spoluprácu v oblasti mieru medzi ?ínou a Svätou stolicou. A e?te jedna vec: sme blízko k obnoveniu dohody medzi ?ínou a Svätou stolicou o menovaní biskupov. Ste spokojný alebo nie s doteraj?ími výsledkami dialógu?

Vezmem to posledné: som spokojný s dialógom s ?ínou, výsledok je dobrý, aj pri menovaní biskupov pracujeme s dobrou vô?ou. A to som po?ul od ?tátneho sekretariátu, to, ako sa veci vyvíjajú: som spokojný. ?al?ia vec je ?ína: ?ína je pre mňa ?ilusión“ (tú?ba, pozn. red.) v tom zmysle, ?e by som chcel nav?tívi? ?ínu, preto?e je to ve?ká krajina; obdivujem ?ínu, vá?im si ju. Je to krajina s tisícro?nou kultúrou, so schopnos?ou dialógu, vzájomného porozumenia, ktoré presahuje rôzne vládne systémy, ktoré mala. Myslím si, ?e ?ína je prís?ubom a nádejou pre Cirkev. Spolupráca [pre mier] sa dá uskuto?ni? a pre konflikty ur?ite. Práve teraz sa v tomto hnutí pohybuje kardinál Zuppi, ktorý má tie? vz?ahy s ?ínou.

Anna Matranga (CBS News)

Dobrý ve?er, Va?a Svätos?. V?dy ste hovorili na obranu dôstojnosti ?ivota. Vo Východnom Timore, krajine s ve?mi vysokou pôrodnos?ou, ste povedali, ?e cítite, ako ?ivot pulzuje a exploduje kvôli mno?stvu detí. V Singapure ste hovorili na obranu migrujúcich pracovníkov. Vzh?adom na blí?iace sa vo?by v Spojených ?tátoch by som sa vás chcel spýta?: ?o mô?ete poradi? katolíckemu voli?ovi, ktorý sa má rozhodnú? medzi kandidátom, ktorý je za preru?enie tehotenstva, a iným, ktorý by chcel deportova? 11 miliónov migrantov?

Obaja sú proti ?ivotu, aj ten, kto vyhadzuje migrantov, aj ten, kto zabíja deti. Obaja sú proti ?ivotu. Nemô?ete sa rozhodnú?, nemô?em to poveda?, nie som z USA, nepôjdem tam voli?, ale poviem to jasne: obidvaja posielajú migrantov pre? a nedávajú migrantom mo?nos? pracova?, nedávajú migrantom prijatie, to je hriech, to je vá?ne. V Starom zákone je refrén: sirota, vdova a cudzinec, teda migrant. Sú to traja, ktorých si izraelský ?ud musí strá?i?. Kto nestrá?i migranta, ujde, je to hriech, hriech aj proti ?ivotu týchto ?udí. Bol som slávi? svätú om?u na hraniciach, ne?aleko diecézy El Paso, a bolo tam ve?a topánok migrantov, ktorí skon?ili zle, tam. Dnes je v rámci Strednej Ameriky migra?ný prúd, s ktorým sa mnohokrát zaobchádza ako s otrokmi, preto?e ho vyu?ívajú. Migrácia je právo, právo, ktoré existovalo u? vo Svätom písme, v Starom zákone. Cudzinec, sirota a vdova: nezabúdajte na to. [To je] to, ?o si myslím o migrantoch. Potom potraty. Veda hovorí, ?e v mesiaci po?atia sú v?etky orgány ?udskej bytosti, v?etky. Podstúpi? potrat znamená zabi? ?udskú bytos?. ?i sa vám to slovo pá?i, ?i sa vám nepá?i, ale je to zabíjanie. Toto... Cirkev nie je uzavretá, preto?e nepovo?uje potraty: Cirkev nepovo?uje potraty, preto?e, je to vra?da: je to vra?da. A toto si musíme ujasni?. Posiela? migrantov pre?, nenecha? ich vyvíja? sa, nenecha? ich ?i? je zlá vec, je to zlé. Posla? die?a pre? z matkinho vnútra je vra?da, preto?e tam je ?ivot. A v týchto veciach musíme hovori? jasne. ?Nie, ale, ...": ?iadne ?ale‘. Obe veci sú jasné. Sirota, cudzinec a vdova: nezabudnite na to.

Anna Matranga

Mô?u existova? okolnosti, za ktorých je morálne prípustné, aby katolík hlasoval za kandidáta, ktorý je za ukon?enie ?ivota?

Pápe? Franti?ek

V politickej morálke sa v?eobecne hovorí, ?e nevoli? je zlé, nie je to dobré: treba voli?. A treba si vybra? men?ie zlo. Kto je men?ie zlo, tá pani alebo ten pán? Neviem, ka?dý si to vo svedomí myslí a robí.

Mimmo Muolo (Avvenire)

Dobrý ve?er, Va?a Svätos?, a ?akujem vám za tieto dni. V mene talianskych novinárov by som sa vás chcel opýta?: existuje nebezpe?enstvo, ?e konflikt v Gaze sa roz?íri aj na Západný breh Jordánu a pred nieko?kými hodinami tam do?lo k výbuchu, pri ktorom zahynulo 18 ?udí vrátane nieko?kých pracovníkov OSN. Aké sú va?e pocity v tejto chvíli? A ?o chcete poveda? bojujúcim stranám? Existuje nejaká mo?nos? sprostredkovania zo strany Svätej stolice, aby sa dosiahlo prímerie a o?akávaný mier? ?akujem.

Svätá stolica sa o to usiluje. Poviem vám jednu vec: ka?dý deň volám do farnosti v Gaze. Tam, vo farnosti a v kolégiu, ?ije 600 ?udí: kres?ania a moslimovia, ale ?ijú ako bratia. Ale hovoria mi zlé veci, ?a?ké veci. Nemô?em kvalifikova?, ?i je táto vojnová akcia príli? krvavá alebo nie, ale prosím vás, ke? vidíte telá zabitých detí, ke? vidíte, ?e z domnienky, ?e sú tam nejakí partizáni, zbombardujete ?kolu: to je ohavné, to je ohavné. Je to hrozné. Niekedy ?udia hovoria, ?e je to bu? obranná vojna, alebo nie, ale niekedy si myslím, ?e je to príli?, príli? ve?a vojny a ?e - ospravedlňujem sa, ?e to hovorím - ale nezdá sa mi, ?e by sa podnikali kroky na dosiahnutie mieru. Napríklad vo Verone som mal ve?mi pekný zá?itok: ?id, ktorého man?elka zahynula pri bombardovaní, a jeden z Gazy, ktorému zomrela dcéra. Obaja hovorili o mieri, objali sa a vydali svedectvo o bratstve. Poviem to takto: bratstvo je dôle?itej?ie ako zabitie brata. Bratstvo, podanie rúk. Nakoniec ten, kto vyhrá vojnu, nájde ve?kú porá?ku. Vojna je v?dy porá?kou, v?dy. Bez výnimky. A na to nesmieme zabúda?. Preto je dôle?ité v?etko, ?o sa robí pre mier. Chcem tie? nie?o poveda?. Je to trochu zasahovanie do politiky, ale chcem to poveda?: som ve?mi, ve?mi v?a?ný za to, ?o robí jordánsky krá?. Je to ?lovek mieru a sna?í sa o mier, krá? Abdulláh je dobrý, dobrý ?lovek.

Lisa Weissová (ARD)

Svätý Otec, ?akujem vám za tieto dni. Po?as tejto cesty ste ve?mi otvorene, ve?mi priamo hovorili o problémoch ka?dej krajiny, nielen o jej krásach. A práve preto nás zaujímalo, pre?o ste nehovorili o probléme, ?e v Singapure stále existuje trest smrti...

Je pravda, ?e áno, to mi nenapadlo. Ale trest smrti nefunguje: pomaly sa ho musíme sna?i? zbavi?, pomaly. To?ko krajín má tento zákon, ale nevykonáva trest. V Spojených ?tátoch je to v mnohých [?tátoch] rovnaké. Ale trest smrti sa musí zastavi?. Nepôjde to, nepôjde to.

Simon Leplâtre (Le Monde)

Svätý Otec, v prvom rade vám ve?mi pekne ?akujem za túto fascinujúcu cestu. Vo Východnom Timore ste hovorili o mladých obetiach sexuálneho zneu?ívania. Samozrejme, ?e mi pri?iel na um biskup [Carlos Felipe Ximenes] Belo. Vo Francúzsku máme podobný prípad, prípad abbého Pierra, zakladate?a charitatívnej organizácie Emauzy, ktorý bol dlhé roky ob?úbenou postavou Francúzov. V oboch prípadoch bolo v?aka charizme týchto dvoch ?udí ove?a ?a??ie uveri? tomu, ?o sa stalo. Chcel by som sa vás opýta?: ?o vedel Vatikán o abbé Pierrovi a ?o by ste mohli poveda? v?etkým tým ?u?om, pre ktorých je ?a?ké uveri?, ?e ?lovek, ktorý vykonal to?ko dobra, mohol spácha? aj zlo?iny? Ke? u? hovoríme o Francúzsku, rád by som to vedel: Budete v Parí?i pri príle?itosti znovuotvorenia katedrály Notre-Dame? ?akujem ve?mi pekne.

Najprv odpoviem na poslednú otázku: do Parí?a nepôjdem. Do Parí?a nepôjdem. Potom na prvú otázku. Dotkli ste sa ve?mi bo?avého bodu, ve?mi citlivého bodu. Dobrí ?udia, ?udia, ktorí robia dobro - spomenuli ste abbého Pierra -, ktorí potom, ke? urobili tak ve?a dobra, vidíte, ?e tento ?lovek je o?klivý hrie?nik. A to je ná? ?udský stav. Nesmieme poveda? ? zakryme to, zakryjeme to, aby to nebolo vidie?“. Verejné hriechy sú verejné a musia by? odsúdené. Napríklad abbé Pierre je ?lovek, ktorý urobil to?ko dobrého, ale je to aj hrie?nik. A o týchto veciach musíme jasne hovori?, nie ich skrýva?. Práca proti zneu?ívaniu je nie?o, ?o musíme robi? v?etci: ale nielen proti sexuálnemu zneu?ívaniu, proti v?etkým druhom zneu?ívania. Sociálne zneu?ívanie, zneu?ívanie vo výchove, zmena mentality ?udí, odoberanie slobody... Zneu?ívanie je pod?a mňa démonická vec, preto?e v?etky druhy zneu?ívania ni?ia dôstojnos? ?loveka, v?etky druhy zneu?ívania sa sna?ia zni?i? to, ?ím v?etci sme: Bo?ím obrazom. Som rád, ke? sa tieto prípady objavujú. A poviem vám nie?o, ?o som mo?no povedal inokedy. Pred tromi rokmi sme mali stretnutie s predsedami biskupských konferencií o prípadoch sexuálneho a iného zneu?ívania. A mali sme ve?mi dobre spracovanú ?tatistiku, myslím, ?e od Organizácie Spojených národov. ?tyridsa?dva a? ?tyridsa??es? percent prípadov zneu?ívania sa odohráva v rodine alebo v susedstve (preru?enie pre oznámenie velite?a: ?aká nás turbulencia) Va?a otázka spôsobila turbulenciu. Na záver: sexuálne zneu?ívanie detí, maloletých, je zlo?in, je to hanba.

Elisabetta Piqué (La Naciòn)

V prvom rade vám ?akujem za túto krásnu cestu na kraj sveta: bola najdlh?ia za pontifikátu a ke? u? hovoríme o dlhých cestách, mnohí kolegovia sa ma pýtali: ?Ale idete do Argentíny?“ Mnohokrát ste povedali, ?e mo?no na konci roka... teda toto je prvá otázka: ?i pôjdeme do Argentíny alebo nie. A druhá, o Venezuele: ako viete, je tam dramatická situácia; v týchto dňoch, ke? ste cestovali, sa teoreticky zvolený prezident musel vys?ahova? do ?panielska. ?o by ste odkázali ?u?om vo Venezuele? ?akujem.

Situáciu vo Venezuele som nesledoval, ale vládcom by som odkázal: nadvia?te dialóg a uzavrite mier. Diktatúry sú na ni? a skôr ?i neskôr sa skon?ia zle. Pre?ítajte si dejiny Cirkvi. Poviem, ?e vláda a ?udia robia v?etko pre to, aby na?li cestu mieru, pre Venezuelu. Nemô?em vyjadri? politický názor, preto?e nepoznám tamoj?ie podrobnosti. Viem, ?e biskupi sa vyjadrili a posolstvo biskupov musí by? e?te lep?ie. A potom, ?i pôjdem do Argentíny: o tom sa e?te nerozhodlo. Rád by som i?iel, nie?, sú to moji ?udia, rád by som i?iel; ale e?te nie je rozhodnuté, preto?e je potrebné vyrie?i? nieko?ko vecí, predtým. To je v?etko?

Elisabetta Piqué

O ?panielskej skupine: v prípade, ?e pôjdete, mohla by by? zastávka na Kanárskych ostrovoch?

Eh... ?ítate mi my?lienky... Trochu o tom premý??am: ís? na Kanárske ostrovy, preto?e tam sú situácie migrantov, ktorí prichádzajú z mora, a ja by som chcela by? blízko vládcom a ?u?om na Kanárskych ostrovoch. Takto.

Bonifasius Josie Susilo Hardianto (Kompas.Id)

?akujem vám, Svätý Otec. Niektoré krajiny odstupujú od svojho záväzku prijatého v Parí?skej dohode kvôli ekonomickým ?a?kostiam, najmä po pandémii. Mnohé krajiny váhajú s prechodom na ?istú a menej fosílnu energiu. ?o si o tom myslíte?

Myslím si, ?e klimatický problém je vá?ny, je ve?mi vá?ny. Od parí?skeho stretnutia (Cop21 v roku 2015, pozn. red.), ktoré bolo vyvrcholením (...), potom to ide so stretnutiami o klíme z kopca. Hovorí sa, hovorí sa, ale nekoná sa. To je môj dojem. Hovoril som o tom vo svojich dvoch textoch Laudato si' a Laudate Deum.

Matteo Bruni

Medzitým ?akujme, Va?a Svätos?...

?akujem vám. ?akujem vám. A po?te, povzbu?te sa. Dúfajme, ?e nás nak?mia, teraz (smiech)... Nie, na jednu vec som neodpovedal...

Matteo Bruni

Aby som doplnil odpove? Simonovi Leplâtreovi ...

?o vedel Vatikán o abbé Pierrovi: Neviem, kedy sa to Vatikán dozvedel, neviem. Neviem, preto?e som tu nebol a nikdy som nedostal podnet na to, aby som to skúmal. Ale ur?ite po smrti [abbé Pierra], ur?ite; ale predtým, to neviem.

Matteo Bruni

E?te raz vám ?akujem, Va?a Svätos?, za toto objasnenie. ??astný záver va?ej cesty.

Preklad Martin Jarábek