笔á辫别? mlad?m Papuáncom: ?ahostajnos? je hor?ia ako nenávis?
PRÍHOVOR SVÄTÉHO OTCA
Stretnutie s mladými ?u?mi, Port Moresby, ?tadión Sira Johna Guiseho,
9. septembra
Drahí mladí, dobré ráno!
Poviem vám jednu vec: som ??astný z týchto dní strávených vo va?ej krajine, kde spoluna?ívajú more, hory a tropické pralesy, ale predov?etkým je to mladá krajina obývaná mnohými mladými ?u?mi! A mladú tvár krajiny sme mohli v?etci kontemplova? aj prostredníctvom krásneho predstavenia, ktoré sme tu videli. ?akujeme vám! ?akujem vám za va?u rados?, za spôsob, akým ste rozprávali o kráse Papuy, ?kde sa oceán stretáva s nebom, kde sa rodia sny a vznikajú výzvy“ a predov?etkým vám ?akujem, preto?e ste v?etkým vyslovili dôle?ité ?elanie: ??eli? budúcnosti s úsmevmi nádeje!“ S úsmevmi radosti.
Drahí mladí, nechcel som odtia?to odís? bez stretnutia s vami, preto?e vy ste nádejou pre budúcnos?.
A ako sa tvorí budúcnos?? Aký zmysel chceme da? svojmu ?ivotu? Chcel by som sa necha? in?pirova? týmito otázkami a za?a? príbehom, ktorý sa nachádza na za?iatku Biblie: príbehom o Babylonskej ve?i. Tam vidíme, ?e sa stretávajú dva modely, dva protikladné spôsoby ?ivota a budovania spolo?nosti: jeden vedie k zmätku a rozptýleniu, druhý k harmónii stretnutia s Bohom a so svojimi bratmi a sestrami. Na jednej strane zmätok a na druhej strane harmónia. To je dôle?ité.
A ja sa vás teraz pýtam, ?o si vyberiete? Model zmätku alebo model harmónie? ?o si vyberiete? [odpove?: harmóniu!] Výborne! Písmo rozpráva jeden príbeh: po potope sveta sa Noemovi potomkovia rozptýlili na rôzne ostrovy, ka?dý ?pod?a svojich krajín, jazykov, kmeňov a obyvate?stva“ (Gn 10, 5). Boh bez toho, aby zru?il ich rozdiely, poskytol im spôsob komunikácie a zjednotenia. ?Vtedy bol na celej zemi jeden jazyk a rovnaké slová“ (Gn 11, 1). A to znamená, ?e Pán nás stvoril, aby sme mali dobré vz?ahy s druhými. Pozor: nestvoril nás pre zmätok, ale aby sme mali dobré vz?ahy. A to je ve?mi dôle?ité.
A oproti týmto rozdielom jazykov, ktoré rozde?ujú, ktoré rozhárajú, potrebujeme jeden jazyk, ktorý nám pomô?e by? jednotnými. Pýtam sa vás preto: aký jazyk je ten, ktorý podporuje priate?stvo, ktorý búra múry rozdelenia a otvára nám v?etkým cestu do bratského objatia? Aký je to jazyk? Chcel by som po?u? od niektorých z vás, ktorí máte odvahu... Kto mi mô?e poveda?, ?o je to za jazyk? Kto je najodvá?nej?í, nech zdvihne ruku a prihlási sa. [Chlapec odpovedá: láska]. Ste o tom presved?ení? [Mladí odpovedajú: áno!] Trochu sa zamyslite. A ?o je proti láske? Nenávis?. Ale je tu aj nie?o mo?no hor?ie ako nenávis?: ?ahostajnos? vo?i druhým. Pochopili ste, ?o je nenávis? a ?o je ?ahostajnos?? Rozumiete? [Mladí odpovedajú: áno!] Viete, ?e ?ahostajnos? je ve?mi zlá vec, preto?e nechávate druhých na ulici, nestaráte sa o pomoc druhým. ?ahostajnos? má svoje korene v sebectve.
Po?ujte, v ?ivote vy, ktorí ste mladí, musíte ma? nepokojné srdce, aby ste sa starali o druhých. Musíte ma? nepokoj, aby ste si medzi sebou na?li priate?ov. A musí vám zále?a? na nie?om, ?o vám teraz poviem a ?o sa mo?no zdá trochu zvlá?tne. V ?ivote mladého ?loveka je ve?mi dôle?itý vz?ah: je tu blízkos? k starým rodi?om. Súhlasíte s tým? [Mladí odpovedajú: áno!] Teraz v?etci spolo?ne povieme: ?Nech ?ijú starí rodi?ia!“ [Mladí odpovedajú: Nech ?ijú starí rodi?ia!] ?akujeme vám ve?mi pekne.
Vrá?me sa k biblickému rozprávaniu o Noemových potomkoch. Ka?dý hovoril iným jazykom, dokonca mnohými náre?iami. Pýtam sa vás: Ko?ko je tu náre?í? Jedno? Dve? Tri? A vy, máte spolo?ný jazyk? Dobre sa zamyslite: máte spolo?ný jazyk? [Mladí odpovedajú: áno!]. Jazyk srdca! Jazyk lásky! Jazyk blízkosti! A tie? jazyk slu?by.
?akujem vám za va?u prítomnos?. A dúfam, ?e v?etci hovoríte hlb?ím jazykom: ?e v?etci ste ?wantok“ (blí?ni, pozn. prekl.) lásky!
Drahí mladí, te?í ma va?e nad?enie a te?í ma v?etko, ?o robíte, v?etko, ?o si myslíte. Ale pýtam sa - sústre?te sa na túto otázku! - Mô?e mladý ?lovek robi? chyby? [Mladí odpovedajú: áno!]. A dospelý, mô?e urobi? chybu? [Mladí odpovedajú: áno!]. A starý ?lovek ako ja, mô?e sa pomýli?? [Mladí odpovedajú: áno!]. V?etci mô?eme urobi? chybu. Ka?dý. Ale dôle?ité je uvedomi? si chybu. To je dôle?ité. Nie sme supermani. Mô?eme robi? chyby. A to nám dáva aj istotu: ?e sa v?dy musíme opravi?. V ?ivote mô?eme v?etci padnú?, v?etci.
Je jedna ve?mi krásna pieseň, chcel by som, aby ste sa ju nau?ili, je to pieseň, ktorú spievajú mladí ?udia, ke? lezú v Alpách, v horách. Pieseň znie takto: ?Umenie výstupu na horu nespo?íva v tom, ?e nespadnete, ale v tom, ?e nezostanete le?a?“. Rozumiete tomu? [Mladí odpovedajú: áno!] V ?ivote mô?eme spadnú? v?etci, ka?dý! Je dôle?ité nespadnú?? Je dôle?ité nespadnú?? Pýtam sa vás. [Áno, ale ?o je dôle?itej?ie? [Mladí odpovedajú: Vsta?!] Nespadnú?. A ak uvidíte priate?a, kamaráta, spolo?níka vo va?om veku, ktorý spadol, ktorý spadol, ?o by ste mali urobi?? Smia? sa tomu? [Mladí odpovedajú: nie!] Musíte sa naňho pozrie? a pomôc? mu vsta?. Mysli na to, ?e len v jednej ?ivotnej situácii sa mô?eme pozrie? na druhého ?loveka: pomôc? mu vsta?. Pomôc? mu hore. Súhlasíte alebo nesúhlasíte? [Mladí odpovedajú: áno!] Ak niekto z vás padol, je trochu na dne v morálnom ?ivote, ak padol na dno, vy, vy, musíte mu da? facku, takto? [Mladí odpovedajú: nie!] Bravo.
Teraz si to spolu zopakujeme, aby sme to dokon?ili. V ?ivote nie je dôle?ité nepadnú?, ale nezosta? padnutý. Opakujte. ?akujem vám ve?mi pekne.
Milí mladí, ?akujem vám za va?u rados?, za va?u prítomnos?, za va?e tú?by. Modlím sa za vás. Modlím sa za vás. A vy sa nezabudnite modli? za mňa, preto?e toto poslanie nie je ?ahké. Ve?mi vám ?akujem za va?u prítomnos?. Ve?mi vám ?akujem za va?u nádej.
A teraz sa v?etci spolo?ne modlite. Modlite sa za nás v?etkých.
[Recitácia modlitby Pána v angli?tine]
?akujem vám ve?mi pekne. Ale, zabudol som: ak niekto spadne, musí zosta? aj na?alej na zemi? [Mladí odpovedajú: nie!] Bravo. A ak vidíme priate?a, kamaráta, spolo?níka, ktorý padá, musíme ho tam necha? alebo mu da? ranu? [Mladí odpovedajú: nie!] ?o máme robi?? [Mláde? odpovedá: Vstaňte!]
?akujem ve?mi pekne. Boh vám ?ehnaj. Modlite sa za mňa, nezabudnite.
****
Slová po po?ehnaní:
Pred závere?ným chválospevom som na nie?o zabudol. Chcel by som sa vás opýta?, nepamätám si: Ke? nájdete niekoho, kto padol na ceste, kto padol kvôli to?kým problémom, ?o máte urobi?, da? mu ranu? [Mláde? odpovedá: Nie!] Aké gesto by ste mali urobi? pri niekom, kto padol? [Mláde? odpovedá: Zdvihnú? ho!] Urobme to spolo?ne!
?akujem ve?mi pekne.
Slová ruka v ruke po závere?nom chválospeve:
Chcel by som po?akova? v?etkým, ktorí pripravili toto krásne stretnutie. Upozornil ma na to tento saleziánsky biskup, ktorý k vám pri?iel oble?ený ako skuto?ný robotník! A teraz v?etci spolo?ne potlesk v?etkým, ktorí pripravili toto stretnutie. Na jednu vec som zabudol: ako sa to má robi?? Takto? [zdvíhanie padlého ?loveka]
Preklad Martin Jarábek
?akujeme, ?e ste si pre?ítali tento ?lánok. Ak chcete by? informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.