蜜桃交友

HOMÍLIA SVÄTÉHO OTCA

Svätá om?a a blahore?enie ctihodnej Bo?ej slu?obnice Anny Je?i?ovej, Brusel, ?tadión krá?a Baudouina, 29. septembra 2024

?Kto by pohor?il jedného z týchto mali?kých, ktorí veria vo mňa, pre toho je ove?a lep?ie, aby mu zavesili mlynský kameň na krk a hodili ho do mora“ (Mk 9, 42). Týmito slovami, adresovanými u?eníkom, Je?i? varuje pred nebezpe?enstvom pohor?ovania, teda preká?a? na ceste zraňova? ?ivot ?mali?kých“. Je to dôrazné varovanie, prísne varovanie, nad ktorým sa musíme zastavi? a zamyslie?. A rád by som tak spolu s vami urobil aj vo svetle iných posvätných textov prostredníctvom troch k?ú?ových slov: otvorenos?, spolo?enstvo a svedectvo.

Na za?iatku otvorenos?. Hovorí nám o nej prvé ?ítanie a evanjelium, ktoré nám ukazujú slobodné pôsobenie Ducha Svätého, ktorý v rozprávaní o exode nap?ňa svojím darom proroctva nielen star?ích, ktorí i?li s Moj?i?om do stanu stretnutia, ale aj dvoch mu?ov, ktorí zostali v tábore.

A to nás núti zamyslie? sa, preto?e ak na za?iatku bolo pohor?ujúce, ?e chýbali v skupine vyvolených, po dare Ducha je pohor?ujúce zakáza? im vykonáva? poslanie, ktoré dostali. Dobre to chápe Moj?i?, pokorný a múdry mu?, ktorý s otvorenou mys?ou a srdcom hovorí: ?Nech sú v?etci prorokmi v Pánovom ?ude a nech na nich Pán vlo?í svojho ducha!“ (Nm 11, 29). Krásne znamenie!

A sú to múdre slová, ktoré predznamenávajú to, ?o hovorí Je?i? v evanjeliu (porov. Mk 9, 38 - 43. 45. 47 - 48). Tu sa scéna odohráva v Kafarnaume a u?eníci by chceli zabráni? istému mu?ovi, aby v mene Majstra vyháňal démonov, preto?e - ako hovoria - ?ne?iel za nami“ (Mk 9, 38), chcel poveda?, ?e ?nepatrí do na?ej skupiny“. Myslia si: ?Kto nás nenasleduje, kto nie je ?z nás‘, nemô?e robi? zázraky, nemá na to právo“. Je?i? ich v?ak - ako v?dy - prekvapí a pokarhá, vyzve ich, aby prekro?ili svoje plány, aby sa ?nepohor?ovali“ nad Bo?ou slobodou. Hovorí im: ?Nebráňte im [...] kto nie je proti nám, je s nami“ (Mk 9, 39 - 40).

Dobre si v?imnime tieto dve scény, Moj?i?ovu a Je?i?ovu, preto?e sa týkajú aj nás a ná?ho kres?anského ?ivota. Skuto?ne, v?etci sme krstom dostali poslanie v Cirkvi. Je to v?ak dar, nie honosný titul. Spolo?enstvo veriacich nie je krú?kom privilegovaných, je to rodina zachránených a my nie sme poslaní priná?a? evanjelium svetu vlastnými zásluhami, ale Bo?ou milos?ou, jeho milosrdenstvom a dôverou, ?e napriek v?etkým na?im obmedzeniam a hriechom do nás na?alej vkladá otcovskú lásku a vidí v nás to, ?o my sami nevidíme. Preto nás volá, posiela a trpezlivo nás sprevádza deň ?o deň.

A tak, ak chceme s otvorenou a starostlivou láskou spolupracova? na slobodnom pôsobení Ducha bez toho, aby sme svojou opová?livos?ou a svojou strnulos?ou niekomu pohor?ovali, preká?ali, musíme svoje poslanie vykonáva? s pokorou, v?a?nos?ou a rados?ou. Nesmieme sa hneva?, ale radova? sa, ?e aj iní mô?u robi? to, ?o my, aby Bo?ie krá?ovstvo rástlo a aby sme sa raz v?etci zjednotili v Otcovom náru?í.

A to nás privádza k druhému slovu: spolo?enstvo. Svätý Jakub nám o ňom hovorí v druhom ?ítaní (porov. Jn 5, 1 - 6) dvoma silnými obrazmi: bohatstvo, ktoré sa kazí (porov. v. 3), a protesty ?encov, ktoré sa dostávajú k u?iam Pána (porov. v. 4). Pripomína nám tak, ?e jedinou cestou ?ivota je cesta daru, lásky, ktorá spája v zdie?aní. Cesta sebectva vytvára len uzavretos?, múry a preká?ky - vlastne ?pohor?enia“ -, ktoré nás pripútavajú k veciam a vz?a?ujú od Boha a na?ich bratov a sestier.

Egoizmus, ako v?etko, ?o bráni láske, je ?pohor?ujúci“, preto?e drví mali?kých, poni?uje dôstojnos? ?udí a dusí krik chudobných (porov. ? 9, 13). A to platilo v dobe svätého Pavla rovnako ako pre nás dnes. Pomyslime napríklad na to, ?o sa stane, ke? sa do základu ?ivota jednotlivcov a spolo?enstiev polo?ia princípy výlu?ne vlastného záujmu a trhovej logiky (porov. apo?tolská exhortácia Evangelii gaudium, 54 - 58). Vzniká tak svet, v ktorom u? nie je miesto pre tých, ktorí sa ocitli v ?a?kostiach, ani milosrdenstvo pre tých, ktorí sa mýlia, ani súcit s tými, ktorí trpia a nevedia si poradi?.

Nie je to mo?né. Myslime na to, ?o sa stane, ke? sú malé deti pohor?ené, zranené, zneu?ité tými, ktorí by sa o ne mali stara?, pomyslime na rany bolesti a bezmocnosti predov?etkým u obetí, ale aj v ich rodinách a v spolo?enstve. V mysli a srdci sa vraciam k príbehom niektorých z týchto mali?kých, s ktorými som sa stretol predv?erom. Po?ul som ich, cítil som ich utrpenie zneu?ítých a opakujem to aj tu: v Cirkvi je miesto pre v?etkých, pre ka?dého, ale ka?dý bude súdený a nie je tu miesto pre zneu?ívanie, nie je tu miesto pre zakrývanie zneu?ívania. Prosím v?etkých: neskrývajte zneu?ívanie! Prosím biskupov: nezakrývajte zneu?ívanie! Odsú?te zneu?ívate?ov a pomô?te im vylie?i? sa z tejto choroby zneu?ívania. Zlo nemo?no skrýva?: zlo treba vynies? na svetlo, nech sa o ňom vie, ako to urobili niektorí zneu?ívatelia, a to s odvahou. Nech sa o tom vie. A nech je zneu?ívate? odsúdený. Nech je zneu?ívate? súdený, ?i u? je to laik, lai?ka, kňaz alebo biskup: nech je súdený.

Bo?ie slovo je jasné: hovorí, ?e ?protesty ?encov“ a ?krik chudobných“ nemo?no ignorova?, nemo?no ich zahladi?, akoby boli disharmonickou notou v dokonalom koncerte sveta blahobytu, ani ich nemo?no utlmi? nejakou formou predstieraného asistencionalizmu. Naopak, sú ?ivým hlasom Ducha, ktorý nám pripomína, kto sme - v?etci sme chudobní hrie?nici, v?etci! Ja prvý, a zneu?ité osoby sú nárekom, ktorý stúpa k nebu, ktorý sa dotýka du?e, ktorá nás zahanbuje - a vyzýva nás k obráteniu. Nebráňme ich prorockému hlasu tým, ?e ho uml?íme svojou ?ahostajnos?ou. Po?úvajme, ?o hovorí Je?i? v evanjeliu: Nech sa od nás vzdiali poh?davé oko, ktoré vidí chudobných a odvracia sa! Nech je od nás vzdialená ?kandalózna ruka, ktorá zovrie päs?, aby ukryla svoje poklady, a chamtivo sa stiahne do svojich vreciek! Moja stará mama hovorievala: ?Diabol vchádza cez vrecká. Je to ruka, ?o zraňuje, aby sa dopustila sexuálneho zneu?itia, zneu?itia moci, zneu?itia svedomia na tých, ktorí sú slab?í: a ko?ko prípadov zneu?itia máme v na?ej histórii, v na?ej spolo?nosti. Nech je vzdialená od nás pohor?ujúca noha, ktorá rýchlo be?í, aby sa nepriblí?ila k trpiacim, ale aby ich ?obi?la“ a udr?ala si odstup! Nech je to od nás ?aleko! Ni? dobré a pevné sa takto nestavia! A otázka, ktorú rád kladiem ?u?om: ?Dáva? almu?nu?“ - ?Áno, ot?e, áno!“ - ?A povedz mi, ke? dáva? almu?nu, dotýka? sa ruky ?loveka v núdzi alebo hád?e? mu ju len tak a pozerá? sa na druhú stranu? Pozerá? sa do o?í ?u?om, ktorí trpia?“ Zamyslime sa nad tým.

Ak chceme zasia? pre budúcnos?, a to aj na sociálnej a ekonomickej úrovni, dobre urobíme, ak sa vrátime k tomu, aby sme za základ na?ich rozhodnutí pova?ovali evanjelium milosrdenstva. Je?i? je milosrdenstvo, my v?etci sme omilostení. Inak, nech sú monumenty ná?ho bohatstva akoko?vek zdanlivo impozantné, budú to v?dy obri s hlinenými nohami (porov. Dn 2, 31 - 45). Neklamme sa: bez lásky ni? nevydr?í, v?etko sa rozplynie, rozpadne a zanechá nás väzňami pominute?ného, prázdneho a bezvýznamného ?ivota, nepodstatného sveta, ktorý za fasádami stratil v?etku dôveryhodnos?, pre?o? Preto?e pohor?il mali?kých.

A tak sa dostávame k tretiemu slovu: svedectvo. V tomto oh?ade si mô?eme vzia? príklad zo ?ivota a diela Anny Je?i?ovej v deň jej blahore?enia. Táto ?ena bola vo svojej dobe jednou z protagonistiek ve?kého reformného hnutia v Cirkvi, krá?ajúc v stopách ?velikánky ducha“ - Terézie z Avily -, ktorej ideály ?írila po celom ?panielsku, Francúzsku a dokonca aj tu, v Bruseli a vo vtedaj?om ?panielskom nizozemí.

V ?ase, ktorý bol pozna?ený bolestnými ?kandálmi v kres?anskej komunite i mimo nej, dokázala ona a jej spolo?ní?ky svojím jednoduchým a chudobným ?ivotom modlitby, práce a dobro?innosti privies? spä? k viere to?ko ?udí, ?e niekto ozna?il ich nadáciu v tomto meste za ?duchovný magnet“.

Z vlastného rozhodnutia nezanechala ?iadne spisy. Namiesto toho sa venovala praktickému uplatňovaniu toho, ?o sa nau?ila (porov. 1 Kor 15, 3), a svojím spôsobom ?ivota pomohla pozdvihnú? Cirkev v ?ase ve?kých ?a?kostí.

V?a?ne teda prijmime vzor ??enskej svätosti“, ktorý nám zanechala (porov. apo?tolská exhortácia Gaudete et exsultate, 12), jemný a silný, tvorený otvorenos?ou, spolo?enstvom a svedectvom. Odporú?ajme sa k nej v modlitbe, napodobňujme jej cnosti a obnovme s ňou na?e odhodlanie krá?a? spolo?ne v Pánových ??apajach.

Preklad Martin Jarábek