蜜桃交友

Homília pápe?a Franti?ka

Boh v?dy vzbudzoval prorokov uprostred svojho ?udu, aby prebudil nádej v utrápených srdciach a podporoval ho pri námahách putovania. Ako v?ak hovorí dne?né prvé ?ítanie v príbehu o Ezechielovi, ?asto boli odmietaní a nachádzali odbojný ?ud, ?synovia majú st?pnutú tvár a zatvrdnuté srdce“ (Ez 2, 4).

Aj Je?i? má rovnakú skúsenos? ako proroci. Vracia sa do Nazareta, do svojej vlasti, medzi ?udí, s ktorými vyrastal, no napriek tomu ho neprijali, dokonca ho odmietli: ?Pri?iel medzi svojich, a vlastní ho neprijali“ (Jn 1, 11). Evanjelium nám hovorí, ?e Je?i? ?bol pre nich prí?inou pohor?enia“ (Mk 6, 3), ale slovo ?pohor?enie“ neznamená nie?o neslu?né alebo nemravné, ako to pou?ívame dnes; pohor?enie znamená ?preká?ku“, teda bariéru, zábranu, nie?o, ?o ?a blokuje a bráni ti ís? ?alej. Polo?me si otázku: ?o je preká?kou, ktorá nám bráni uveri? Je?i?ovi?

Ke? po?úvame slová jeho krajanov, vidíme, ?e sa zastavujú len pri jeho pozemskej skúsenosti, pri jeho rodinnom zázemí, a preto si nevedia vysvetli?, ako mohlo zo syna tesára Jozefa, teda z oby?ajného ?loveka, vzís? to?ko múdrosti a dokonca schopnos? kona? zázraky. Pohor?ením je teda Je?i?ova ?udskos?. Preká?kou, ktorá týmto ?u?om bráni rozpozna? Bo?iu prítomnos? v Je?i?ovi, je skuto?nos?, ?e je ?lovekom, Je jednoducho synom tesára Jozefa: ako sa mô?e Boh, v?emohúci, zjavi? v krehkosti ?udského tela? Ako sa mô?e v?emohúci a silný Boh, ktorý stvoril zem a oslobodil svoj ?ud z otroctva, ako sa mô?e urobi? slabým a? do tej miery, ?e príde v tele a zní?i sa, aby umyl nohy u?eníkom? A toto je pohor?ením.

Bratia a sestry, viera zalo?ená na ?udskom Bohu, ktorý sa skláňa k ?udskosti, stará sa o ňu, dojímajú ho na?e rany, berie na seba na?u únavu, láme sa za nás ako chlieb. Silný a mocný Boh, ktorý je na mojej strane a vyhovie vo v?etkom, je prí?a?livý; slabý Boh, ktorý z lásky zomiera na krí?i a ?iada aj mňa, aby som prekonal v?etko sebectvo a obetoval svoj ?ivot za spásu sveta a toto, bratia a sestry, je pohor?ením.

A predsa, ke? sa postavíme pred Pána Je?i?a a vrhneme svoj poh?ad na výzvy, ktoré sú pred nami, na mnohé sociálne a politické otázky, o ktorých sa diskutuje aj po?as tohto Sociálneho tý?dňa, o konkrétnom ?ivote ?udí a o ich zápasoch, mô?eme poveda?, ?e dnes potrebujeme práve toto roz?arovanie: Potrebujeme rozhor?enie viery. Nepotrebujeme nábo?nos?, ktorá je uzavretá do seba, ktorá dvíha svoj poh?ad k nebesiam bez toho, aby sa zaujímala o to, ?o sa deje na zemi, a slávi liturgie v chráme, pri?om zabúda na prach, ktorý sa pova?uje na na?ich uliciach.

Namiesto toho potrebujeme rozhor?enú vieru zakorenenú v Bohu, ktorý sa stal ?lovekom, a teda ?udskej viery, viery z tela, ktorá vstupuje do dejín, ktorá pohládza ?ivoty ?udí, ktorá lie?i zlomené srdcia, ktorá sa stáva kvasom nádeje a semenom nového sveta. Je to viera, ktorá prebúdza svedomie z letargie, ktorá kladie prst do rán spolo?nosti, ktorá kladie otázky o budúcnosti ?loveka a dejín; je to nepokojná viera, a musíme ?i? nepokojným ?ivotom, je to viera, ktorá sa pohybuje od srdca k srdcu, viera, ktorá prijíma problémy spolo?nosti zvonku, je to nepokojná vierá, ktorá nám pomáha prekona? priemernos? a lenivos? srdca, ktorá sa stáva t?ňom v oku spolo?nosti, ?asto znecitlivenej a omrá?enej konzumizmom.

A pri tom sa trochu pozastavím... Hovorí sa, ?e na?a spolo?nos? je trochu znecitlivená a omrá?ená konzumizmom, zamysleli ste sa vy, ?i konzumizmus vstúpil do vá?ho srdca? Tá úzkos? ma?, ma? veci, ma? viac, tá úzkos? plytva? peniazmi. Konzumizmus je mor, je to rakovina: nakazí va?e srdce, robí vás sebeckými, núti vás pozera? sa len na seba. Bratia a sestry, predov?etkým potrebujeme vieru, ktorá rozpty?uje kalkulácie ?udského sebectva, ktorá odsudzuje zlo, ukazuje prstom na nespravodlivos?, narú?a úklady tých, ktorí v tieni moci ohrozujú ?ivoty slab?ích. A ko?kí, ko?kí, - dobre vieme -, vyu?ívajú vieru na zneu?ívanie ?udí. Toto nie je viera.

Istý básnik z tohto mesta, opisujúci v jednej z básni svoj zvy?ajný ve?erný návrat domov, uvádza, ?e raz prechádzal trochu tmavou ulicou, miestom rozkladu, kde ?udia a tovar v prístave sú ?odpadky“, ?i?e zvy?ky ?udstva; a predsa práve tu ?nachádzam, ke? prechádzam, nekone?no v pokore“, pí?e básnik, preto?e prostitútka a námorník, ha?terivá ?ena a vojak, ?v?etci sú tvormi ?ivota a bolesti; Pán sa v nich búri, ako vo mne“ (U. Saba, ?Staré mesto“, in Pesni?kár (1900-1954), Turín, Einaudi, 1961).

Nezabúdajme na to: Boh sa skrýva v temných zákutiach ?ivota a na?ich miest, uvedomili ste si to? Jeho prítomnos? sa prejavuje práve v tvárach pozna?ených utrpením a tam, kde sa zdá, ?e triumfuje rozklad. Bo?ia nekone?nos? sa skrýva v ?udskej biede, Pán sa vzmáha a priate?sky sprítomňuje práve v zranenom tele posledných, zabudnutých a odvrhnutých. A my, ktorí sa niekedy zbyto?ne pohor?ujeme nad mnohými mali?kos?ami, by sme si mali rad?ej polo?i? otázku: pre?o sa tvárou v tvár zlu, ktoré sa rozmáha, ?ivotu, ktorý je poni?ovaný, problémom práce, utrpeniu migrantov nepohor?ujeme? Pre?o zostávame apatickí a ?ahostajní vo?i nespravodlivosti sveta? Pre?o si nevezmeme k srdcu situáciu väzňov, ktorá sa aj z tohto mesta Terst dvíha ako výkrik úzkosti? Pre?o sa nezamý??ame nad utrpením, boles?ou a odvrhnutím mnohých ?udí v meste? Bojíme sa, bojíme sa tam nájs? Krista.

Drahí, Je?i? na vlastnom tele pre?íval proroctvo v?ednosti, vstupoval do ka?dodenného ?ivota a príbehov ?udí, vo svojom ?ivote prejavoval súcit a zjavil sa ako Boh, ktorý je súcitný. A preto sa nad ním niektorí pohor?ovali, stal sa preká?kou, bol odmietaný a? po súd a odsúdenie; zostal v?ak verný svojmu poslaniu, neskrýval sa za dvojzna?nos?, nezmieril sa s logikou politickej a nábo?enskej moci. Zo svojho ?ivota urobil obetu lásky Otcovi. Aj my kres?ania sme povolaní by? prorokmi a svedkami Bo?ieho krá?ovstva v ka?dej situácii, v ktorej ?ijeme, na ka?dom mieste, ktoré obývame.

Bratia a sestry, z tohto mesta Terstu, z ktorého sa otvára výh?ad na Európu, kri?ovatku národov a kultúr, hrani?nú krajinu, ?ivme sen o novej civilizácii zalo?enej na mieri a bratstve; prosím vás, nepohor?ujme sa nad Je?i?om, ale naopak, rozhor?ujme sa nad v?etkými situáciami, v ktorých je ?ivot poni?ovaný, zraňovaný a zabíjaný; priná?ajme proroctvo evanjelia v na?om tele, na?imi rozhodnutiami viac ako iba slovami. Tento súlad medzi rozhodnutiami a slovami. A tejto Terstskej cirkvi by som chcel poveda?: Smelo vpred! Na?alej sa anga?ujte v prvej línii pri ?írení evanjelia nádeje, najmä tým, ktorí prichádzajú z balkánskej cesty, a v?etkým, ktorí na tele alebo na duchu potrebujú povzbudenie a útechu. Zavia?me sa spolo?ne: aby sme znovuobjavením lásky Otca ?ili ako bratia a sestry. V?etci sme bratia a sestry, s prívetivým úsmevom a pokojom v du?i. ?akujem.

Preklad Martin Jarábek