蜜桃交友

Salvatore Cernuzio – Pope

Pápe? vzýva nádej ako dar v Jubilejnom roku 2025 pre svet pozna?ený stretom zbraní, smr?ou, ni?ením, nenávis?ou vo?i blí?nemu, hladom, ?ekologickým dlhom“, ?i nízkou pôrodnos?ou. Nádej je balzamom, ktorý chce pápe? Franti?ek rozotrie? na rany ?udstva utlá?aného ?brutalitou násilia“ alebo v zajatí exponenciálneho rastu chudoby. , je názov buly o jubileu, ktorú dnes popoludní, 9. mája, pápe? po?as druhých ve?pier slávnosti Nanebovstúpenia Pána predniesol cirkvám v?etkých kontinentov. Bula je rozdelená do 25 bodov, obsahuje prosby, návrhy, výzvy za väzňov, chorých, starých, chudobných, mladých a oznamuje novinky Svätého roka, ktorého témou budú ?Pútnici nádeje“.

Spolo?ný dátum Ve?kej noci

Pápe? Franti?ek v dokumente pripomína dve významné výro?ia: v roku 2033 oslavu dvojtisíceho výro?ia vykúpenia a 1700. výro?ie prvého ve?kého ekumenického koncilu v Nicei, ktorý sa okrem iných tém zaoberal aj datovaním Ve?kej noci. Aj dnes ?rôzne stanoviská“ bránia sláveniu ?zakladajúcej udalosti viery“ v ten istý deň, rímsky biskup zdôrazňuje a pripomína, ?e ?v?aka prozrete?nosti sa tak stane práve v roku 2025“ (17).

Nech je to výzva pre v?etkých kres?anov Východu a Západu, aby urobili rozhodný krok k jednote okolo spolo?ného dátumu Ve?kej noci.

Otvorenie svätých brán

Uprostred týchto ?ve?kých krokov“ pápe? nariadil, aby sa Svätá brána Baziliky svätého Petra otvorila 24. decembra 2024. V nasledujúcu nede?u 29. decembra pápe? otvorí Svätú bránu v Bazilike svätého Jána Lateránskeho; 1. januára 2025, na slávnos? Panny Márie Bohorodi?ky, Svätú bránu v Bazilike Santa Maria Maggiore a 5. januára Svätú bránu v Bazilike svätého Pavla za hradbami. Tieto tri brány budú zatvorené pred nede?ou 28. decembra budúceho roku. Jubileum sa skon?í zatvorením Svätej brány v Bazilike svätého Petra 6. januára 2026. (6)

Znamenia ?asov

Svätý Otec Franti?ek dúfa, ?e ?prvé znamenie nádeje“ v Jubilejnom roku ?sa premietne do mieru pre svet, ktorý sa opä? ocitol ponorený do tragédie vojny“.

Nezabudnute?né drámy minulosti sa opakujú, ?udstvo prechádza novou a ?a?kou skú?kou, ktorá vidí mnoho populácií utlá?aných brutalitou násilia. ?o týmto národom e?te chýba, ?o e?te neutrpeli? Ako je mo?né, ?e ich zúfalé volanie o pomoc nepodnecuje vodcov národov, aby chceli ukon?i? príli? ve?a regionálnych konfliktov, vedomí si dôsledkov, ktoré mô?u nasta? na celom svete? Je príli? ve?ká vec, aby sme snívali o tom, ?e zbrane zm?knu a prestanú priná?a? ni?enie a smr?? (8)

Apel na pôrodnos?

Pápe? Franti?ek sa so znepokojením pozerá na ?pokles pôrodnosti“ v rôznych krajinách a z rôznych dôvodov: ?frenetické tempo ?ivota“, ?obavy o budúcnos?“, ?nedostatok pracovných záruk a sociálnej ochrany“, ?sociálne modely“, v ktorých prevláda honba za ziskom a nie za vz?ahmi. Pod?a pápe?a je ?naliehavo potrebná“ ?presved?ivá podpora“ zo strany veriacich a ob?ianskej spolo?nosti pre ?tú?bu“ mladých ?udí plodi? nové deti, aby budúcnos? mohla by? skrá?lená ?úsmevom to?kých malých chlapcov a diev?at, ktorí prídu zaplni? a? príli? ve?a prázdnych kolísok“. (9)

Za úctu k väzňom, dôstojné podmienky, zru?enie trestu smrti

Pápe? Franti?ek ?alej naliehavo vyzýva na ?hmatate?né znamenia nádeje“ pre väzňov. Vládam navrhuje ?formy amnestie alebo odpustenia trestu“, ako aj ?cesty opätovného za?lenenia do spolo?nosti“. Petrov nástupca predov?etkým vyzýva na ?dôstojné podmienky pre uväznených, dodr?iavanie ?udských práv“ a ?zru?enie trestu smrti“. (10) Aby ponúkol väzňom konkrétny znak blízkosti, pápe? sám otvorí Sväté dvere vo väznici.

Nádej pre chorých a podnet pre mladých ?udí: ?Nemô?eme ich sklama?".

Znamenia nádeje ponúka aj chorým, ?i u? doma alebo v nemocnici: ?Starostlivos? o nich je hymnom o ?udskej dôstojnosti“. (11) Nádej potrebujú aj mladí ?udia, ktorí ve?mi ?asto vidia, ako sa ?ich sny rúcajú“.

Ilúzia drog, riziko priestupkov a honba za pominute?nos?ou v nich vyvolávajú zmätok viac ako v iných a zakrývajú krásu a zmysel ?ivota, ?o spôsobuje, ?e sk?zavajú do temných priepastí a tla?í ich k sebade?truk?ným prejavom. (12) ?Nemô?eme ich sklama?,“ napísal pápe? Franti?ek.

Nie predsudkom a uzatváraniu sa pred migrantmi

Pápe? opä? ?iada, aby o?akávania migrantov ?neboli zmarené predsudkami a uzavretos?ou“.

Mnohým vyhnancom, ute?encom a vysídlencom, ktorých kontroverzné medzinárodné udalosti nútia uteka?, aby sa vyhli vojnám, násiliu a diskriminácii, treba zaru?i? bezpe?nos? a prístup k práci a vzdelaniu, ktoré sú nevyhnutnými nástrojmi na ich za?lenenie do nového spolo?enského kontextu. (13)

Po?et chudobných ?udí vo svete je poburujúci

Pápe? v bule nezabúda na mno?stvo star?ích ?udí, ktorí za?ívajú samotu a opustenos?. Nezabúda ani na ?miliardy“ chudobných ?udí, ktorí ?nemajú základné ?ivotné potreby“ a ?trpia vylú?ením a ?ahostajnos?ou mnohých“. Pod?a Svätého Otca je ??kandalózne“, ?e chudobní tvoria vä??inu obyvate?stva sveta, ktorá je ?obdarená obrovskými zdrojmi, a tie sú zvä??a ur?ené na zbrojenie“. (15) Následne vyzýva na prílev ?tedrosti od tých, ktorí majú bohatstvo a obnovuje svoju výzvu na zalo?enie ?Svetového fondu na kone?né odstránenie hladu“ z peňazí ur?ených na vojenské výdavky. (16)

Odpustenie dlhov chudobných krajín

?al?ia úprimná výzva je adresovaná bohat?ím krajinám, aby sa ?rozhodli odpusti? dlhy krajín, ktoré ich nikdy nebudú môc? splati?“. ?Je to otázka spravodlivosti,“ pí?e pápe? Franti?ek, ?ktorú dnes e?te zhor?uje nová forma nespravodlivosti“, akou je ?ekologický dlh“, najmä medzi Severom a Juhom. (16)

Svedectvo mu?eníkov

V bule o Jubilejnom roku pápe? pozýva pozrie? sa na svedectvo mu?eníkov, patriacich k rôznym kres?anským tradíciám, a vyjadruje ?elanie, aby po?as Svätého roka ?nechýbalo ekumenické slávenie“. (20)

Význam spovede a slu?ba misionárov milosrdenstva

Pápe? Franti?ek ?alej hovorí o sviatosti pokánia a oznamuje pokra?ovanie slu?by Misionárov milosrdenstva, ktorá bola zriadená po?as mimoriadneho jubilea. ?iada biskupov, aby ich poslali na miesta, kde ?je nádej vystavená skú?ke“ alebo kde ?je po?liapavaná dôstojnos? osoby“. (23)

Pozvanie východným a pravoslávnym cirkvám

Pápe? adresuje ?osobitné pozvanie“ veriacim východných cirkví, ktorí ?ve?a trpeli, ?asto a? po hranicu smrti, pre svoju vernos? Kristovi a Cirkvi“. Títo bratia ?sa musia cíti? osobitne vítaní v Ríme, ktorý je Matkou aj pre nich“. Myslite aj na pravoslávnych bratov a sestry, ktorí u? pre?ívajú ?pú? krí?ovej cesty“, nútení opusti? svoju vlas? kvôli násiliu a nestabilite.

Modlitebné zastavenie pri mariánskych svätyniach

Svätý Otec Franti?ek tie? pozýva pútnikov prichádzajúcich do Ríma, aby sa pomodlili v mariánskych svätyniach a vzývali ochranu Panny Márie, aby tak ?zakúsili blízkos? najláskavej?ej z matiek, ktorá nikdy neopú??a svoje deti“. (24)

Preklad Martin Jarábek