蜜桃交友

Homília pápe?a Franti?ka

?Mô?eme krá?a? novým ?ivotom“ (Rim 6, 4): tak pí?e apo?tol Pavol prvým kres?anom rímskej cirkvi. Ale ?o je to ten nový ?ivot, o ktorom hovorí? Je to ?ivot, ktorý sa rodí z krstu, ktorý nás ponára do Je?i?ovej smrti a zm?tvychvstania a robí nás nav?dy Bo?ími de?mi, de?mi vzkriesenia ur?enými pre ve?ný ?ivot, upriamenými na veci nadpozemské. Je to ?ivot, ktorý nás privádza do na?ej najpravdivej?ej identity, ?e sme milovanými de?mi Otca, tak?e ?iadny smútok a preká?ka, ?iadna námaha a sú?enie nemô?u zví?azi? nad touto ú?asnou skuto?nos?ou: sme de?mi dobrého Boha.

Po?uli sme, ?e svätý Pavol spája nový ?ivot so slovesom: krá?a?. Nový ?ivot, ktorý sa za?al krstom, je teda cestou. A na nej sa nedá odís? do dôchodku! Nikto na tejto ceste neodchádza do dôchodku, v?dy sa ide vpred. A po mnohých krokoch na tejto ceste sme mo?no stratili zo zrete?a svätý ?ivot, ktorý v nás prúdi: deň ?o deň sme ponorení do opakujúceho sa rytmu, zaujatí tisíckami vecí, omámení mno?stvom správ, h?adáme v?ade uspokojenie a novos?, podnety a pozitívne pocity, ale zabúdame, ?e v nás u? prúdi nový ?ivot, a ?e ako ?eravé uhlíky pod popolom ?aká, aby sa rozhorel a v?etko osvetlil. Ke? sme zaneprázdnení mnohými vecami, myslíme aj na Ducha Svätého, ktorý je v nás a vedie nás? Ve?akrát sa mi stane, ?e naňho nemyslím a to je zlé. Ke? sme takto zah?adení do mnohých strastí, zabúdame na pravú cestu, na ktorej sme v novom ?ivote.

Musíme h?ada? uhlíky pod popolom, popol, ktorý sa usadil na srdci a zakrýva krásu na?ej du?e pred zrakom, skrýva ju. Vtedy sa nám Boh, ktorý je v novom ?ivote na?ím Otcom, zjavuje ako pán; namiesto toho, aby sme sa mu zverili, uzatvárame s ním zmluvu; namiesto toho, aby sme ho milovali, bojíme sa ho. A ostatní, namiesto toho, aby boli bratmi a sestrami, ako deti toho istého Otca, sa nám zdajú by? preká?kami a protivníkmi. Existuje zlý zvyk: z na?ich spolucestujúcich robi? protivníkov. A tak ?asto to robíme. Chyby na?ich blí?nych sa nám zdajú prehnané a ich zásluhy skryté; ako ?asto sme neoblomní vo?i iným a zhovievaví vo?i sebe! Cítime nezadr?ate?nú silu pácha? zlo, ktorému by sme sa chceli vyhnú?.

Ide o problém ka?dého ?loveka, aj svätý Pavol pí?e spolo?enstvu v Ríme: ?Nerobím dobro, ktoré chcem, ale zlo, ktoré nechcem“ (7, 19). Aj on bol hrie?nik a aj my ?asto robíme zlo, ktoré nechceme. Skrátka, po zahmlievaní Bo?ej tváre, zahmlievaní tváre na?ich bratov a sestier, zahmlievaní ve?kosti, ktorú v sebe nosíme, zostávame na ceste, ale potrebujeme nový smerovník, potrebujeme zmenu tempa, cie?, ktorý nám pomô?e nájs? cestu krstu, teda obnovi? na?u pôvodnú krásu, ktorá je tam pod popolom, obnovi? zmysel ís? vpred. Ako ?asto sa unavíme krá?aním a stratíme zmysel ís? vpred? Zostávame ticho, alebo ani nie ticho, ale nehybne.

Bratia, sestry, aká je cesta k obnoveniu nového ?ivota? Aká je cesta na tento pôst a na pokra?ovanie ? Je to cesta Bo?ieho odpustenia. Zapí?te si to do svojich myslí a s?dc: Boh sa nikdy neunaví odpú??a?. Po?uli ste to? Ste schopní si to zopakova? spolu so mnou? V?etci spolo?ne: [v?etci] Boh sa nikdy neunaví odpú??a?. Pre istotu e?te raz: [v?etci] Boh sa nikdy neunavuje odpú??a?. Ale ?o je to za drámu? ?e my sme tí, ktorí sa unavia prosi? o odpustenie! Ale On sa nikdy neunaví odpú??a?. Nezabúdajme na to. A Bo?ie odpustenie robí práve to: robí nás novými, akoby ?erstvo pokrstenými. Vnútorne nás o?is?uje, vracia nás do stavu ná?ho krstného znovuzrodenia: spôsobuje, ?e do na?ich s?dc, vyprahnutých smútkom a zaprá?ených hriechmi, opä? prúdi ?erstvá voda milosti. Pán odstraňuje popol zo ?eravých uhlíkov du?e, o?is?uje tie vnútorné ?kvrny, ktoré nám bránia dôverova? Bohu, objíma? bratov a sestry, milova? samých seba. On v?etko odpú??a.

?Ó, ot?e, mám hriech, ktorý je ur?ite neodpustite?ný“. Po?úvajte: Boh odpú??a v?etko, preto?e sa nikdy neunaví odpú??a?. Bo?ie odpustenie nás vnútorne premieňa: dáva nám nový ?ivot a nový poh?ad. Nie náhodou sme v evanjeliu po?uli, ?e Je?i? vyhlasuje: ?Blahoslavení ?istého srdca, lebo oni uvidia Boha“ (Mt 5, 8). Pripravuje nám o?i, aby sme videli Boha. ?lovek vidí Boha len vtedy, ak má o?istené srdce: o?istite si srdce, aby ste videli Boha.

Kto v?ak mô?e vykona? toto o?istenie? Na?a anga?ovanos? je potrebná, ale nesta?í; sme slabí, nedoká?eme to; len Boh pozná a uzdravuje srdce. Dobre si to zapamätajte: len Boh mô?e pozna? a uzdravi? srdce, len on ho mô?e oslobodi? od zla. Aby sa tak stalo, musíme mu prinies? svoje otvorené a skrú?ené srdce; musíme napodobni? malomocného z evanjelia, ktorý sa k nemu modlí takto: ?Ak chce?, mô?e? ma o?isti?!“ (Mk 1, 40). To je krásne! ?Ak chce?, mô?e? ma vnútorne zmeni?, mô?e? ma o?isti?“. Je to krásna modlitba a mô?eme ju opakova? spolo?ne, tu, v?etci. Spolo?ne: ?Pane, ak chce?, mô?e? ma o?isti?“. E?te raz: [v?etci] ?Pane, ak chce?, mô?e? ma o?isti?“.

A teraz to v tichu v?etci povedzte Pánovi a pozrite sa na svoje hriechy. Pozrite sa na hriechy, pozrite sa na zlé veci, ktoré máte v sebe a ktoré ste urobili; v tichu povedzte Pánovi: ?Pane, ak chce?, mô?e? ma o?isti?“. A On mô?e. Niektorí ?udia si myslia: ?Ale tento hriech je príli? zlý, Pán nebude môc?...“. Pán odpú??a v?etko, Pán sa neunavuje odpú??a?. Pamätáte sa? Opakujte si: ?Pán sa neunavuje odpú??a?“. V?etci spolu: [v?etci] ?Pán sa neunavuje odpú??a?“.

Pán to chce, preto?e chce, aby sme boli obnovení, slobodní, vnútorne ?ahkí, ??astní a na ceste, nie zaparkovaní na cestách ?ivota. On vie, aké ?ahké je pre nás zakopnú?, spadnú? a by? na zemi, a chce nás opä? postavi? na nohy. Videl som krásny obraz, na ktorom je Pán, ktorý sa skláňa, aby nás zdvihol. A presne to robí Pán v?dy, ke? pristupujeme k spovedi. Nezarmucujme ho, neodkladajme stretnutie s jeho odpustením, preto?e len ak nás On zdvihne, mô?eme sa opä? postavi? na nohy a vidie? porá?ku ná?ho hriechu, ktorý je nav?dy zmazaný.

Hriech je toti? v?dy porá?kou, ale On ví?azí nad hriechom, On je ví?azstvo. Ba ?o viac, ?v tom istom okamihu, ke? je hrie?nikovi odpustené, je uchopený Bohom a obnovený milos?ou, hriech - ?uduj sa svete! - sa stáva miestom, kde Boh prichádza do kontaktu s ?lovekom. [...] Takto sa Boh dáva pozna? tým, ?e odpú??a“ (A. Louf, Pod vedením Ducha, Magnano 1990, 68-69). ?Boha spoznávam ?túdiom katechézy...“. Ale nepozná? ho len rozumom: len ke? je tvoje srdce kajúcne a ide? k nemu, ukazujúc svoje ?pinavé srdce, tam spozná? Boha, ktorý odpú??a. ?Cho? v pokoji, tvoje hriechy sú ti odpustené“. Boh sa dáva spozna? tým, ?e odpú??a. A ?hrie?nik, nazerajúc do priepasti vlastného hriechu, objavuje na svojej strane nekone?nos? milosrdenstva“ (tam?e) A toto je re?tart nového ?ivota: za?al sa v krste, re?tartuje sa z odpustenia.

Nezriekajme sa Bo?ieho odpustenia, sviatosti zmierenia: nie je to len prejav zbo?nosti, ale základ kres?anskej existencie. Nejde o to, aby sme vedeli poveda? dobre svoje hriechy, ale o to, aby sme sa uznali za hrie?nikov a vrhli sa do náru?ia ukri?ovaného Je?i?a, aby sme boli oslobodení; nie je to moralistické gesto, ale vzkriesenie srdca. Zm?tvychvstalý Pán nás vzkriesi, nás v?etkých. Po?me teda prija? Bo?ie odpustenie a my, ktorí ho ude?ujeme, pocí?me, ?e sme rozdávate?mi radosti Otca, ktorý na?iel svojho strateného syna; pocí?me, ?e na?e ruky, polo?ené na hlavy veriacich, sú rukami prebodnutými milosrdenstvom Je?i?a, ktorý premieňa rany hriechu na kanály milosrdenstva.

My, ktorí pôsobíme ako spovedníci, cí?me, ?e ?odpustenie a pokoj“, ktoré ohlasujeme, sú pohladením Ducha Svätého na srdciach veriacich. Drahí bratia, odpú??ajme! Drahí bratia kňazi, odpú??ajme, odpú??ajme v?dy ako Boh, ktorý sa neunavuje odpú??aním, a nájdeme sa. V?dy ude?ujme odpustenie tým, ktorí oň prosia, a pomáhajme tým, ktorí poci?ujú strach, aby s dôverou pristupovali k sviatosti uzdravenia a radosti. Vrá?me Bo?ie odpustenie do centra Cirkvi! A vy, drahí bratia kňazi, ne?iadajte príli? ve?a: nech povedia, a vy odpus?te v?etkým. Nerobte výsluch, to nie.

A teraz sa pripravme na prijatie nového ?ivota, vyznajme Pánovi, ?e je v nás to?ko starého, ?karedého... Malomocenstvo hriechu pozna?ilo na?u krásu, a tak hovoríme: Je?i?u, ak chce?, mô?e? ma o?isti?! V?etci spolo?ne: [v?etci] ?Je?i?u, ak chce?, mô?e? ma o?isti?“. Od myslenia, ?e ?a nepotrebujeme ka?dý deň: [v?etci] Je?i?u, ak chce?, mô?e? ma o?isti?! Od pokojného ?ivota s mojou dvojtvárnos?ou bez toho, aby som v tvojom odpustení h?adal cestu k slobode: [v?etci] Je?i?u, ak chce?, mô?e? ma o?isti?! Ke? po dobrých úmysloch nenasledujú skutky, ke? odkladám modlitbu a stretnutie s tebou: [v?etci] Je?i?u, ak chce?, mô?e? ma o?isti?!

Ke? sa zmierujem so zlom, s ne?estnos?ou, s falo?nos?ou, ke? súdim druhých, poh?dam nimi a klebetím o nich, s?a?ujem sa na v?etkých a na v?etko: [v?etci] Je?i?u, ak chce?, mô?e? ma o?isti?! A ke? sa uspokojím s tým, ?e nerobím ni? zlé, ale ani ni? dobré na slú?bu v Cirkvi a spolo?nosti: [v?etci] Je?i?u, ak chce?, mô?e? ma o?isti?! Áno, Je?i?u, verím, ?e ma mô?e? o?isti?, verím, ?e potrebujem tvoje odpustenie. Je?i?u, obnov ma a ja budem opä? krá?a? novým ?ivotom. [v?etci] Je?i?u, ak chce?, mô?e? ma o?isti?.

(Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu - Pope, Martin Jarábek)