±Ê¨¢±è±ð? Franti?ek sa stretol s diplomatick?m zborom: Blahoslaven¨ª tvorcovia pokoja
Martin Jarábek - Vatikán
V úvode stretnutia v mene v?etkých prítomných pozdravil Svätého Otca dekan diplomatického zboru, cyperský ve?vyslanec George Poulides. Vo svojej pozdravnej re?i okrem iného po?akoval za to, ?e neprestajne navrhuje spôsoby a opatrenia na rie?enie mnohých problémov sú?asného sveta a prezieravo nás upozor¨¾uje na výzvy zajtraj?ka, na ktoré by sme sa mali za?a? pripravova? a povedal: ?Nieko?kokrát ste nás vyzvali, aby sme boli remeselníkmi mieru, slú?ili národom a spolo?nému dobru, prekonali na?e partikularizmy a pracovali na diplomacii dialógu, schopnej h?ada? to, ?o spája, a odsúva? to, ?o rozde?uje¡°. Citoval slová pápe?a Franti?ka z apo?tolskej cesty do Ma?arska v apríli minulého roka: ?Mier nikdy nepríde z presadzovania vlastných strategických záujmov, ale z politík schopných pozera? sa na celok, na rozvoj v?etkých: pozorných k ?u?om, k chudobným a k zajtraj?ku¡°.
Z Svätého Otca
?lenom diplomatického zboru, 8. januára 2024
V liturgii Vianoc viac krát zaznelo jedno slovo, ?je to slovo ?pokoj¡®. Je to predov?etkým dar od Boha: je to on, kto nám zanecháva svoj pokoj (porov. Jn 14, 27); ale zárove¨¾ je to na?a zodpovednos?: ?Blahoslavení tvorcovia pokoja¡® (Mt 5, 9). Slovo také krehké a zárove¨¾ náro?né a plné významu¡°, jemu chcel pápe? venova? ?dne?né zamyslenie v ?ase dejín, ke? je ?oraz viac ohrozené, oslabené a ?iasto?ne stratené¡°.
Druhá svetová vojna ako bod ?hlbokej obnovy¡°
Vo svojom príhovore Svätý Otec citoval ?slávne rozhlasové posolstvo¡° pápe?a Pia XII. ?na ?tedrý de¨¾ roku 1944¡°, ke? sa druhá svetová vojna po viac ako piatich rokoch konfliktu chýlila ku koncu. Pápe? Pius povedal: ??udstvo poci?ovalo? ?oraz jasnej?iu a pevnej?iu tú?bu: urobi? z tejto svetovej vojny, z tohto univerzálneho otrasu, bod, od ktorého sa za?ne nová éra hlbokej obnovy¡°.
?O osemdesiat rokov neskôr sa zdá, ?e podnety na túto ?hlbokú obnovu¡® sa vy?erpali a svet kri?uje ?oraz viac konfliktov, ktoré pomaly menia to, ?o som opakovane nazýval ?rozkúskovanou tre?ou svetovou vojnou¡®, na skuto?ný globálny konflikt¡°, kon?tatoval pápe? Franti?ek.
Terorizmus a extrémizmus nerie?i problémy
?V?etkých nás ?okoval teroristický útok na obyvate?stvo v Izraeli zo 7. októbra¡°, povedal pápe? a dodal: ?Opätovne odsudzujem tento ?in a v?etky formy terorizmu a extrémizmu: nerie?i to problémy medzi národmi, skôr ich s?a?uje a spôsobuje utrpenie v?etkým¡°.
?Vyzývam v?etky zú?astnené strany na prímerie na v?etkých frontoch vrátane Libanonu a na okam?ité prepustenie v?etkých rukojemníkov v Gaze. Vyzývam palestínske obyvate?stvo, aby dostalo humanitárnu pomoc a aby nemocnice, ?koly a miesta bohoslu?ieb dostali v?etku potrebnú ochranu.
Dúfam, ?e medzinárodné spolo?enstvo bude rozhodne presadzova? rie?enie dvoch ?tátov, izraelského a palestínskeho, ako aj medzinárodne zaru?ený osobitný ?tatút mesta Jeruzalem, aby Izrael?ania a Palestín?ania mohli kone?ne ?i? v mieri a bezpe?í.
Prebiehajúci konflikt v Gaze ?alej destabilizuje krehký a napätím pozna?ený región. Nemo?no zabúda? najmä na Sýr?anov, ktorí ?ijú v hospodárskej a politickej nestabilite, ktorú e?te zhor?ilo zemetrasenie z februára minulého roka. Medzinárodné spolo?enstvo by malo povzbudi? zú?astnené strany, aby sa zapojili do kon?truktívneho a seriózneho dialógu a h?adali nové rie?enia, aby sýrsky ?ud u? nemusel trpie? v dôsledku medzinárodných sankcií. Okrem toho vyjadrujem svoju ?útos? nad miliónmi sýrskych ute?encov, ktorí sa stále nachádzajú v susedných krajinách, ako sú Jordánsko a Libanon.¡°
?alej pápe? spomenul Mjanmarsko a po?iadal, ?aby sa vynalo?ilo v?etko úsilie na to, aby sa tejto krajine dala nádej a mladým generáciám dôstojná budúcnos?, pri?om by sa nemalo zabúda? na humanitárnu núdzu, ktorá stále postihuje Rohingov¡°.
Apo?tolské cesty
Svätý Otec po?akoval organizátorom apo?tolských ciest v Mongolsku a Ma?arsku, o na?ich susedoch povedal: ?Bola to cesta do srdca Európy, kde na ?loveka dýcha história a kultúra a kde som za?il srde?nos? mnohých ?udí, ale kde som pocítil aj blízkos? konfliktu, ktorý by sme v Európe 21. storo?ia nepova?ovali za mo?ný¡°.
Rozkúskovaná tretia svetová vojna
V súvislosti s vojnou na Ukrajine pápe? smutne kon?tatoval: ??ia?, po takmer dvoch rokoch rozsiahlej vojny Ruskej federácie proti Ukrajine si vytú?ený mier napriek mnohým obetiam a obrovskej de?trukcii zatia? nena?iel cestu do myslí a s?dc¡°.
?alej pápe? vyjadril znepokojenie nad napätou situáciou na ju?nom Kaukaze medzi Arménskom a Azerbajd?anom: ??iadam obe strany, aby pristúpili k podpísaniu mierovej zmluvy. Je naliehavo potrebné nájs? rie?enie dramatickej humanitárnej situácie obyvate?ov tohto regiónu, umo?ni? vysídleným osobám zákonný a bezpe?ný návrat do ich domovov a re?pektova? miesta bohoslu?ieb rôznych nábo?enských vyznaní, ktoré sa tam nachádzajú¡°.
Humanitárne krízy a pokoj v Afrike
Svoj poh?ad Svätý Otec upriamil aj na Afriku: ?Máme pred o?ami utrpenie miliónov ?udí v dôsledku po?etných humanitárnych kríz, v ktorých sa nachádzajú rôzne subsaharské krajiny v dôsledku medzinárodného terorizmu, zlo?itých sociálno-politických problémov a ni?ivých ú?inkov klimatických zmien, ku ktorým sa pridávajú dôsledky vojenských prevratov v niektorých krajinách a niektorých volebných procesov, ktoré charakterizuje korupcia, zastra?ovanie a násilie¡°.
Následne vyzval ?aby sa vá?ne zaviazali k vykonávaniu Pretórijskej dohody z novembra 2022, ktorá ukon?ila boje v Tigraji, a k h?adaniu mierových rie?ení napätia a násilia su?ujúceho Etiópiu, ako aj k dialógu, mieru a stabilite medzi krajinami Afrického rohu¡°.
Spomenul aj dramatické udalosti v Sudáne, ?kde po mesiacoch ob?ianskej vojny, ?ia?, stále nie je východisko, ako aj situáciu vysídlených osôb v Kamerune, Mozambiku, Kon?skej demokratickej republike a Ju?nom Sudáne¡°.
Po?akoval organizátorom apo?tolskej cesty do Kon?skej demokratickej republiky a Ju?ného Sudánu.
Polarizácia na americkom kontinente
?Hoci na americkom kontinente nie sú otvorené vojny, medzi niektorými krajinami, napríklad medzi Venezuelou a Guyanou, panuje silné napätie, zatia? ?o v iných, napríklad v Peru, pozorujeme javy polarizácie, ktoré podkopávajú sociálnu harmóniu a oslabujú demokratické in?titúcie.
Situácia v Nikarague je stále dôvodom na obavy: vle?úca sa kríza s bolestivými dôsledkami pre celú nikaragujskú spolo?nos?, najmä pre katolícku cirkev. Svätá stolica neprestáva vyzýva? na úctivý diplomatický dialóg pre dobro katolíkov a celého obyvate?stva.¡°
Vojnové zlo?iny a poru?ovanie medzinárodného práva
?Moderné vojny sa u? neodohrávajú len na ohrani?ených bojiskách, ani sa netýkajú len vojakov. V kontexte, v ktorom sa u? zrejme nedodr?iava rozli?ovanie medzi vojenskými a civilnými cie?mi, neexistuje konflikt, ktorý by sa nejakým spôsobom neskon?il bez vplyvu na civilné obyvate?stvo. Udalosti na Ukrajine a v Gaze sú toho jasným dôkazom. Nesmieme zabúda?, ?e záva?né poru?enia medzinárodného humanitárneho práva sú vojnovými zlo?inmi a ?e nesta?í ich len odha?ova?, ale treba im aj predchádza?. Preto je potrebný vä??í záväzok medzinárodného spolo?enstva chráni? a uplat¨¾ova? humanitárne právo, ktoré sa zdá by? jediným spôsobom, ako chráni? ?udskú dôstojnos? v situáciách vojny¡°.
Civilné obete nie sú ?ved?aj?ími ?kodami¡°
V súvislosti s právom na obranu pápe? uviedol: ?je nevyhnutné dodr?iava? primerané pou?itie sily¡°.
?Mo?no si neuvedomujeme, ?e civilné obete nie sú ?ved?aj?ími ?kodami¡°. Sú to mu?i a ?eny s menom a priezviskom, ktorí pri?li o ?ivot. Sú to deti, ktoré osireli a boli zbavené budúcnosti. Sú to ?udia, ktorí hladujú, sú smädní a je im zima alebo sú zmrza?ení silou moderných zbraní. Keby sme sa ka?dému z nich mohli pozrie? do o?í, oslovi? ho menom a pripomenú? si jeho osobnú históriu, pozerali by sme sa na vojnu tak, ako je: len ako na stra?nú tragédiu a ?zbyto?né zabíjanie¡°, ktoré sa dotýka dôstojnosti ka?dého ?loveka na tejto zemi.¡°
Politika odzbrojovania
Svätý Otec hovoril o dôle?itosti politiky odzbrojovania, lebo ?je iluzórne myslie? si, ?e zbrojenie má odstra?ujúci význam. Skôr opak je pravdou: dostupnos? zbraní podporuje ich pou?ívanie a zvy?uje ich výrobu. Zbrane vyvolávajú nedôveru a odvádzajú zdroje¡°.
?Opätovne zdôraz¨¾ujem nemorálnos? výroby a vlastníctva jadrových zbraní.¡° Je potrebné presunú? financie zo zbrojenia na odstránenie hladu: ?Zdôraz¨¾ujem návrh na zriadenie globálneho fondu, ktorý by odstránil hlad a podporil udr?ate?ný rozvoj celej planéty¡°, dodal pápe?.
?Na dosiahnutie mieru v?ak nesta?í len odstráni? nástroje vojny, ale treba odstráni? aj jej základné prí?iny, predov?etkým hlad, metlu, ktorá stále postihuje celé regióny Zeme, zatia? ?o v iných dochádza k masívnemu plytvaniu potravinami. ?alej je to vyu?ívanie prírodných zdrojov, ktoré obohacuje nieko?kých ?udí a necháva celé obyvate?stvo v biede a chudobe, hoci by malo by? prirodzeným príjemcom týchto zdrojov. S tým súvisí aj vykoris?ovanie ?udí, ktorí sú nútení pracova? za nízku mzdu a bez reálnych vyhliadok na profesionálny rast.¡°
Prírodné katastrofy a ochrana prírody
?Medzi prí?iny konfliktov patria aj prírodné a environmentálne katastrofy.¡° Niektoré v?ak nedoká?eme ovplyvni? ako napríklad: ?v Maroku a ?íne, ktoré si vy?iadali stovky obetí, ako aj tie, ktoré tvrdo zasiahli Turecko a ?as? Sýrie a zanechali za sebou stra?nú stopu smrti a ni?enia. Myslím aj na povode¨¾, ktorá zasiahla Dernu v Líbyi¡°.
Sú v?ak aj problémy, ktoré je mo?né odstráni?, ako napríklad odles¨¾ovanie Amazonského pralesa. ?Klimatická kríza si vy?aduje ?oraz naliehavej?iu reakciu a vy?aduje si plné zapojenie v?etkých, ako aj celého medzinárodného spolo?enstva¡°.
S obzretím sa na COP 28 v Dubaji pápe? uviedol: ?Dúfam preto, ?e to, ?o sa dohodlo v Dubaji, povedie k ?rozhodujúcemu urýchleniu ekologickej transformácie prostredníctvom foriem, ktoré [...] nájdu realizáciu v ?tyroch oblastiach: energetická ú?innos?; obnovite?né zdroje energie; odstránenie fosílnych palív a vzdelávanie o ?ivotnom ?týle menej závislom od fosílnych palív¡®¡°.
Migranti
?Na svojej ceste riskujú svoje ?ivoty na nebezpe?ných trasách, ako napríklad na Sahare, v pralese Darién na hraniciach medzi Kolumbiou a Panamou, v Strednej Amerike, v severnom Mexiku, na hraniciach so Spojenými ?tátmi a predov?etkým v Stredozemnom mori. To sa, bohu?ia?, v poslednom desa?ro?í stalo ve?kým cintorínom, pri?om k tragédiám dochádza aj na?alej, a to aj v dôsledku bezoh?adných obchodníkov s ?u?mi.¡°
?Stredozemné more by malo by? skôr laboratóriom mieru, ?miestom, kde sa stretávajú rôzne krajiny a reality na základe ?udskosti, ktorú v?etci zdie?ame¡®¡°. O tom hovoril pápe? v Marseille po?as svojej cesty uskuto?nenej pri príle?itosti Rencontres Méditerranéennes, za ktorú po?akoval ?organizátorom a francúzskym orgánom¡°.
Úcta k ?ivotu a teória gender
?Cesta k mieru si vy?aduje úctu k ?ivotu, ku ka?dému ?udskému ?ivotu, po?núc nenarodeným die?a?om v matkinom lone, ktorý nemo?no potlá?a? ani sa nemô?e sta? predmetom obchodovania.¡° Pápe? odsúdil tzv. náhradné materstvo a uviedol: ?Die?a je v?dy darom a nikdy nie predmetom zmluvy¡°.
Zárove¨¾ kon?tatoval: ?na Západe sa neustále ?íri kultúra smrti, ktorá v mene predstieraného súcitu zavrhuje deti, starých a chorých ?udí¡°.
Spomenul aj ideologickú kolonizáciu: ?medzi ktorými hrá hlavnú úlohu teória gender, ktorá je mimoriadne nebezpe?ná, preto?e vo svojom tvrdení, ?e v?etci sú si rovní, stiera rozdiely. Takéto ideologické kolonizácie spôsobujú rany a rozpory medzi ?tátmi namiesto toho, aby podporovali budovanie mieru¡°.
Dialóg a po?úvanie
Je potrebné vyhnú? sa tendencii polarizácie, vytváraniu ohrani?ených skupín a usilova? sa o po?úvanie: ?dialóg si vy?aduje trpezlivos?, vytrvalos? a schopnos? po?úva?. Len vtedy ke? sa ?lovek úprimne pokúsi ukon?i? nezhody, mô?e dosiahnu? významné výsledky¡°.
K tejto téme patrí aj vyjadrenie názoru prostredníctvom volieb, ktoré sú právom a zárove¨¾ ob?ianskou povinnos?ou. Pod?a pápe?a je politika ?najvy??ia forma dobro?innosti¡°.
Nábo?enská sloboda
Je znepokojujúci ?nárast prenasledovania a diskriminácie kres?anov, najmä v posledných desiatich rokoch. Nezriedka ide o javy pomalej marginalizácie a vylú?enia z politického a spolo?enského ?ivota a z výkonu niektorých povolaní¡°.
Najlep?ia investícia je do vzdelania
Svätý Otec spomenul aj Svetové dni mláde?e v Lisabone a dôle?itos? mláde?e. ?Ich prítomnos? bola ve?kým hymnom na mier a svedectvom, ?e ?jednota je nadradená konfliktom¡® a ?e ?je mo?né rozvíja? spolo?enstvo v odli?nostiach¡®¡°.
?Cesta k mieru vedie cez vzdelanie, ktoré je hlavnou investíciou do budúcnosti a do mladých generácií¡°.
Digitálny svet a falo?né správy
?V modernej dobe sa ?as? výchovnej výzvy týka etického vyu?ívania nových technológií. Mô?u sa ?ahko sta? nástrojom rozdelenia alebo ?írenia l?í, tzv. falo?ných správ, ale sú aj prostriedkom stretnutia, vzájomnej výmeny a dôle?itým prostriedkom mieru.¡° ?Preto som pova?oval za dôle?ité venova? výro?né Posolstvo k Svetovému d¨¾u pokoja umelej inteligencii, ktorá je jednou z najdôle?itej?ích výziev nadchádzajúcich rokov.¡°
?Vnútorná dôstojnos? ka?dej osoby a bratstvo, ktoré nás spája ako ?lenov jednej ?udskej rodiny, musia by? základom vývoja nových technológií a slú?i? ako nespochybnite?né kritériá ich hodnotenia pred ich pou?itím, aby sa digitálny pokrok mohol uskuto?¨¾ova? s re?pektom k spravodlivosti a prispieva? k pokoju¡°.
Du?evné vlastníctvo a klonovanie
?Pod?a Svätej stolice je du?evné vlastníctvo v podstate zamerané na podporu spolo?ného dobra a nemô?e by? oslobodené od etických obmedzení, ktoré vedú k situáciám nespravodlivosti a neprimeraného zneu?ívania. Osobitnú pozornos? je teda potrebné venova? ochrane ?udského genetického dedi?stva a zabráni? praktikám, ktoré sú v rozpore s ?udskou dôstojnos?ou, ako je patentovanie ?udského biologického materiálu a klonovanie ?udských bytostí.¡°
Jubilejný rok 2025
?Dnes mo?no viac ako kedyko?vek predtým potrebujeme Jubilejný rok.¡° ?Tvárou v tvár to?kému utrpeniu, ktoré vyvoláva zúfalstvo nielen u priamo postihnutých ?udí, ale v celej na?ej spolo?nosti; tvárou v tvár na?im mladým ?u?om, ktorí namiesto toho, aby snívali o lep?ej budúcnosti, sa ?asto cítia bezmocní a frustrovaní; a tvárou v tvár temnote tohto sveta, ktorá akoby sa skôr roz?irovala, ne? ustupovala, je Jubileum ohlasovaním, ?e Boh nikdy neopú??a svoj ?ud a v?dy necháva dvere svojho krá?ovstva otvorené.¡°
?Jubileum ?asom milosti, v ktorom mô?eme zakúsi? Bo?ie milosrdenstvo a dar jeho pokoja. Je to ?as spravodlivosti, v ktorom sa odpú??ajú hriechy, zmierenie premáha nespravodlivos? a zem odpo?íva. Mô?e by? pre v?etkých - kres?anov i nekres?anov - ?asom, ke? sa lámu me?e a vyrábajú pluhy; ?asom, ke? u? jeden národ nepozdvihne me? proti druhému národu a nebude sa u?i? vojnovému umeniu (porov. Iz 2, 4).¡°
?akujeme, ?e ste si pre?¨ªtali tento ?l¨¢nok. Ak chcete by? informovan¨ª o novink¨¢ch, prihl¨¢ste sa na odber noviniek kliknut¨ªm sem.
