蜜桃交友

Vatican news

Vá?ený pán predseda, vá?ený pán generálny tajomník OSN, vá?ené hlavy ?tátov a vlád, dámy a páni!

?ia?, nemô?em by? s vami, ako by som si ?elal, ale som s vami, preto?e je to nevyhnutné. Som s vami, preto?e teraz, ako nikdy predtým, budúcnos? ka?dého z nás závisí od prítomnosti, ktorú si zvolíme. Som s vami, preto?e devastácia stvorenstva je urá?kou Boha, nielen osobným hriechom, ale aj ?trukturálnym hriechom, ktorý sa prená?a na ?udí, predov?etkým na tých najslab?ích, vá?nym nebezpe?enstvom, ktoré visí nad v?etkými a hrozí vyvolanie konfliktu medzi generáciami. Som s vami, preto?e klimatické zmeny sú «globálnym sociálnym problémom, ktorý úzko súvisí s dôstojnos?ou ?udského ?ivota» (Laudate Deum, 3). Som s vami, aby som polo?il otázku, na ktorú sme teraz pozvaní odpoveda?: pracujeme pre kultúru ?ivota alebo kultúru smrti? Srde?ne vás prosím: zvo?me si ?ivot, zvo?me si budúcnos?! Vnímajme stonanie zeme, po?úvajme volanie chudobných, na?úvajme nádejam mladých a snom detí! Máme ve?kú zodpovednos?: zabezpe?i?, aby nebola ohrozená ich budúcnos?.

Je dokázané, ?e sú?asné klimatické zmeny sú dôsledkom globálneho otep?ovania, ktoré je spôsobené najmä nárastom skleníkových plynov v atmosfére spôsobených ?udskou ?innos?ou. V posledných desa?ro?iach sa situácia stala pre ekosystém neudr?ate?nou. Ambícia vyrába? a vlastni? sa zmenila na posadnutos? a vyústila do bezhrani?nej chamtivosti, v dôsledku ktorej sa ?ivotné prostredie stalo predmetom bezmedzného vykoris?ovania. Bláznivá klíma znie ako varovanie, aby sme zastavili toto delírium v?emocnosti. Vrá?me sa k pokornému a odvá?nemu uznaniu na?ich hraníc ako jedinej cesty k plnému ?ivotu.

?o bráni tejto ceste? Rozdiely medzi nami. Vo svete, ako je ten dne?ný, ktorý je celý prepojený, nemo?no rozdeli? tých, ktorí ho riadia, pri?om medzinárodné rokovania «nemô?u významne uspie? v dôsledku postoja krajín, ktoré uprednostňujú svoje národné záujmy pred globálnym spolo?ným dobrom.» (Laudato sì', 169). Sme svedkami strnulých, ak nie nepru?ných postojov, ktoré majú tendenciu chráni? vlastné príjmy a príjmy svojich spolo?ností, pri?om sa niekedy ospravedlňujú tým, ?o v minulosti urobili iní a pravidelne sa zbavujú zodpovednosti. Av?ak úloha, ktorú máme dnes splni? sa netýka v?eraj?ka, ale zajtraj?ka. Týka sa budúcnosti, ktorá bu? bude patri? v?etkým, alebo nebude existova?.

Obzvlá?? zará?ajúce sú pokusy prenies? vinu na mno?stvo chudobných a vysokú pôrodnos?. Ide o tabu, ktoré treba razantne rozptýli?. Nie je to vina chudobných, preto?e takmer polovica z najviac nemajetných ?udí na svete je zodpovedná len za 10 % svetových emisií zne?is?ujúcich látok, zatia? ?o rozdiel medzi nieko?kými bohatými a mnohými núdznymi e?te nikdy nebol taký priepastný. Títo ?udia sú v skuto?nosti obe?ami toho, ?o sa deje: spomeňte si na pôvodné obyvate?stvo, odlesňovanie, drámu hladu, nedostatok vody a potravín, vyvolané migra?né toky. A pôrody nie sú problémom, ale zdrojom: nie sú proti ?ivotu, ale pre ?ivot, zatia? ?o ur?ité ideologické a utilitaristické modely, ktoré sa rodinám a populáciám vnucujú v bielych rukavi?kách, predstavujú skuto?nú kolonizáciu. Nemal by sa tresta? rozvoj mnohých krajín, ktoré sú u? za?a?ené ?a?kými hospodárskymi dlhmi, ale skôr by sa mal zoh?adni? vplyv zopár národov, ktoré sú zodpovedné za znepokojujúci ekologický dlh vo?i mnohým iným (porov. tam?e, 51-52). Bolo by správne nájs? vhodné spôsoby odpustenia finan?ných dlhov, ktoré za?a?ujú mnohé národy, aj vzh?adom na ekologický dlh, ktorý majú vo?i nim.

Kardinál Parolin na konferencii COP 28 (2. dec. 2023)

Dámy a páni, dovo?te mi, aby som sa na vás obrátil v mene spolo?ného domova, ktorý obývame, ako na bratov a sestry a aby som vám polo?il otázku: Aké je východisko? Je to cesta, po ktorej v týchto dňoch krá?ate: cesta celku, multilateralizmu. Svet sa skuto?ne «stáva multipolárnym a zároveň zlo?itým, preto na ú?innú spoluprácu je potrebný iný rámec. U? nesta?í uva?ova? o rovnováhe síl [...]. Ide o vytvorenie univerzálnych a ú?inných pravidiel» (Laudate Deum, 42). V tomto zmysle je znepokojujúce, ?e otep?ovanie planéty je sprevádzané v?eobecným ochladením multilateralizmu, rastúcou nedôverou vo?i medzinárodnému spolo?enstvu, stratou «spolo?ného vedomia, ?e sme [...] rodinou národov» (Ján Pavol II., Príhovor Valnému zhroma?deniu OSN pri príle?itosti osláv 50. výro?ia jej zalo?enia, New York, 5. októbra 1995, 14). Je nevyhnutné obnovi? dôveru, ktorá je základom multilateralizmu.

To sa týka starostlivosti o stvorenstvo, ako aj mieru: ide o najnaliehavej?ie otázky, ktoré spolu súvisia. Ko?ko energie ?udstvo míňa na mnohé prebiehajúce vojny, ako napríklad v Izraeli a Palestíne, na Ukrajine a v mnohých regiónoch sveta: konflikty, ktoré problémy nevyrie?ia, ale ich e?te preh?bia! Ko?ko zdrojov sa míňa na zbrojenie, ktoré ni?í ?ivoty a ni?í spolo?ný domov! Predkladám návrh: «z peňazí, ktoré sa pou?ívajú na zbrojenie a ?al?ie vojenské výdavky, zalo?me Svetový fond na kone?né odstránenie hladu» (Fratelli tutti, 262; porov. enc. sv. Pavla VI. Populorum progressio, 51) a na realizáciu aktivít, ktoré podporujú trvalo udr?ate?ný rozvoj najchudobnej?ích krajín a bojujú proti klimatickým zmenám.

Úlohou tejto generácie je na?úva? národom, mláde?i a de?om, aby polo?ili základy nového multilateralizmu. Pre?o neza?a? od spolo?ného domova? Klimatické zmeny signalizujú potrebu politických zmien. Vyjdime zo zú?enia partikularizmu a nacionalizmu, sú to vzory minulosti. Prijmime alternatívnu, spolo?nú víziu: umo?ní ekologickú konverziu, preto?e «bez kultúrnych zmien nie sú zmeny trvalé » (Laudate Deum, 70). Ubezpe?ujem v tomto smere o anga?ovanosti a podpore Katolíckej cirkvi, aktívnej osobitne v oblasti vzdelávania a zvy?ovania povedomia o spolo?nej ú?asti, ako aj v oblasti podpory ?ivotného ?týlu, preto?e zodpovednos? je na ka?dom z nás a zodpovednos? ka?dého z nás je zásadná.

Sestry a bratia, je nevyhnutné zmeni? nasmerovanie, nie ?iasto?nú zmenu kurzu, ale novú spolo?nú cestu vpred. Ak na ceste k rie?eniu klimatických zmien, ktorá sa za?ala v roku 1992 v Riu de Janeiro, znamenala Parí?ska dohoda «nový za?iatok (tam?e, 47), teraz musíme túto cestu nastúpi? znovu. Je potrebné konkrétne znamenie nádeje. Nech je táto konferencia COP bodom obratu: prejavi? jasnú a hmatate?nú politickú vô?u, ktorá povedie k rozhodnému urýchleniu ekologickej transformácie, prostredníctvom foriem, ktoré majú tri charakteristiky: sú «ú?inné, zaväzujúce a ?ahko overite?né» (tam?e, 59). A majú sa realizova? v ?tyroch oblastiach: energetická ú?innos?, obnovite?né zdroje, odstránenie fosílnych palív a výchova k ?ivotnému ?týlu menej závislému od fosílnych palív.

Prosím: krá?ajme vpred, nie spä?. Je dobre známe, ?e rôzne dohody a prijaté záväzky «boli uskuto?nené minimálne, preto?e neboli zriadené adekvátne kontrolné mechanizmy, ktoré by pravidelne preverovali a sankcionovali ich nedodr?anie.» (Laudato si', 167). Tu ide o to, aby ste u? viac neotá?ali, aby ste realizovali, nielen si ?elali, dobro svojich detí, svojich ob?anov, svojich krajín, ná?ho sveta. Bu?te architektami politiky, ktorá dáva konkrétne a ucelené odpovede, preukazujúc vzne?enos? úlohy, ktorú zastávate, dôstojnos? slu?by, ktorú vykonávate. Preto?e práve na to slú?i moc, aby slú?ila. A nemá zmysel zachováva? dnes moc, na ktorú sa zajtra bude spomína? pre jej neschopnos? zasiahnu?, ke? to bolo naliehavé a potrebné (porov. tam?e, 57). Dejiny vám za to budú v?a?né. A rovnako aj spolo?nosti, v ktorých ?ijete a v rámci ktorých existuje nepekné delenie na ?kluby“: na katastrofistov a ?ahostajných, na radikálnych environmentalistov a popiera?ov klímy... Nemá zmysel vstupova? do týchto radov; v tomto prípade, rovnako ako vo veci mieru, to nevedie k ?iadnej náprave. Nápravou je dobrá politika: ak zo summitu vzíde príklad konkrétnosti a súdr?nosti, bude to prínosom pre ?udí zdola, kde sa u? mnohí, najmä mladí ?udia, anga?ujú v podpore starostlivosti o spolo?ný domov.

Rok 2024 je zlomovým bodom. Chcel by som, aby to bolo pripomenutím udalosti, ktorá sa stala v roku 1224. V tom roku Franti?ek z Assisi zlo?il Chválospev na Bo?ie stvorenia. Urobil tak po noci strávenej vo fyzických bolestiach, dovtedy úplne slepý. Po tejto noci zápasu, povznesený v du?i duchovným zá?itkom, chcel chváli? Najvy??ieho za tie stvorenia, ktoré u? nevidel, ale ktoré vnímal ako bratov a sestry, preto?e pochádzajú od toho istého Otca a sú zdie?ané s ostatnými mu?mi a ?enami. In?pirovaný zmyslom pre bratstvo bol vedený k tomu, aby premenil boles? na chválu a námahu na oddanos?. Krátko nato pridal ver?, v ktorom chválil Boha za tých, ktorí odpú??ajú. Urobil tak preto, aby sa vyrovnal - a úspe?ne! – s pohor?ujúcou hádkou medzi miestnym zastupite?stvom a biskupom. Aj ja, ktorý nosím Franti?kovo meno, by som vám chcel s úprimným prosebným tónom poveda?: Zanechajme rozdelenia a spojme sily! A s Bo?ou pomocou vyjdime z noci vojen a devastácie ?ivotného prostredia, aby sme na?u spolo?nú budúcnos? premenili na úsvit svetla. ?akujem vám.

(Preklad Slovenská redakcia Vatikánskych médií: Miroslava Holubíková, o. Martin Jarábek)