蜜桃交友

3. zastavenie – svedectvo Esther zo ?panielska, 34 rokov

?Vyrastala som ?aleko od Cirkvi, hoci som bola pokrstená a prijala som prvé sväté prijímanie. Po?as dospievania som sa stratila vo svete. Vo veku nie?o vy?e 18 rokov som ?ila akoby vydatá, bez toho, aby som uzavrela man?elstvo, a mala som ve?mi závislý vz?ah, ktorý sa stále zhor?oval. Ke? som ako 24-ro?ná ukon?ila ?túdium architektúry, mala som nehodu, ktorá mala za následok poranenie miechy a kvôli tomu som na vozíku.

To, ?o sa stalo, bolo ve?mi ?a?ké a zru?ilo moje plány do budúcnosti, ale s odstupom ?asu som zistila, ?e to bol dar. Vytrhlo ma to z prostredia, v ktorom som sa nachádzala, zmenilo môj poh?ad na svet a uvedomila som si, ?e ne?ijem dobre. Ve?mi som sa trápila budúcnos?ou, chcela som uniknú? pred utrpením. V?etko som sa sna?ila robi? sama, preto?e som nepoznala svojho Otca v nebi, ktorého som mala stretnú? a? neskôr.

Po?as tých rokov sa v?ak Boh o mňa staral prostredníctvom rodiny a nemocni?ného personálu. Dal mi vá?eň pre ?port a dotla?il ma k odchodu z domu, v?aka ?omu som si na?la prácu, o akej som v?dy snívala. Viedol ma za ruku, a? kým som nestretla Nacha, môj najvä??í dar, môjho man?ela. V na?om vz?ahu sa v?ak ?oskoro objavili isté problémy, nevedeli sme sa milova? a verili sme v?etkému, ?o nám svet nahováral. A ke? mi Pán dovolil otehotnie?, kvôli ?a?kostiam a strachu sme sa rozhodli tehotenstvo ukon?i? v domnení, ?e to die?a e?te nie je ?lovek. A po tom v?etkom som bola ve?mi smutná a bez zmyslu ?ivota, nikdy som sa necítila taká prázdna. Nie?o vo mne zomrelo. Ale Pán ma vo svojom nekone?nom milosrdenstve pri?iel h?ada?. O nieko?ko mesiacov neskôr som za?ala vníma? lásku takú ve?kú, a? nevysvetlite?nú... a? sa vo mne prebudilo svedomie. A ja som sa po mnohých rokoch vyspovedala, poci?ujúc hlbokú ?útos? za v?etko utrpenie, ktoré som spôsobila tomuto Otcovi, ktorý ma tak ve?mi miloval. Nau?il ma ?i? inak a vráti? sa do Cirkvi, kde som vedela, ?e ma v?dy ?aká. Potom mi daroval nové tehotenstvo a tentoraz som ho prijala s v?a?nos?ou. Narodila sa mi moja drahá Al?beta, ktorú bezhrani?ne milujem. Opä? sa objavili nové problémy, bola som vo fáze premien a Nacho to nechápal. Tak som spoznala Centrum pre orientáciu v rodine, kde vám vedia pomôc? prekona? ?a?kosti. Tam nás nau?ili, ako zlep?i? na?u komunikáciu. Nacho sa pre to nadchol a i?iel na duchovnú obnovu. Ke? sa vrátil, ná? vz?ah sa za?al zlep?ova?. Dňa 7. mája 2022 sme sa zosobá?ili, bolo nádherné slávi? sviatos? s vedomím, ?e Pán bude stále s nami, aby nás u?il, ako sa máme navzájom milova?. Na?alej prechádzame ?a?kými obdobiami a máme ka?dodenné problémy, ale sme si istí, ?e v?etko má zmysel a ?e On nás dr?í za ruku, dokonca aj za rameno, ke? to potrebujeme.“

7. zastavenie – svedectvo Joãa z Portugalska, 23 rokov

?Som João a mám 23 rokov. Bol som v druhom ro?níku na fakulte, ke? sa za?ala pandémia a ka?dodenný ?ivot, o ktorom sme si mysleli, ?e je zaru?ený, vystriedali dni plné strachu, pochybností a umelej reality... Bolo treba komunikova?, ?tudova? a dokon?i? univerzitu cez obrazovku. Vychádzanie z domu v nás zároveň vyvolávalo pocity viny kvôli no?nej more, ?e by sme mohli nakazi? niektorého ?lena rodiny. Pri v?etkej tejto búrke som na konci výu?by v roku 2021 musel ís? na pohotovos? do nemocnice so silnými boles?ami hlavy a ?al?ími nepríjemnými pocitmi. Lekár mi vysvetlil, ?e ke??e my ?udia si viac ceníme fyzickú boles? ako du?evnú, na?e telo je naprogramované tak, aby vysielalo signály, ?e sa máme stara? o svoje du?evné zdravie. Hoci sa mnohým stále zdá nepríjemné si to prizna?, veta, na ktorú si pomaly zvykáme znie: potrebujeme psychológa, ako som ho potreboval aj ja. Je ?a?ké uvedomi? si svoju krehkos?, po?iada? o pomoc a uvedomi? si, ?e nie sme sebesta?ní; bojíme sa, ?e budeme na prí?a? a narazíme na odmietnutie. V mojom prípade sa obdobie izolácie zmenilo na cvi?enie sa v po?úvaní samého seba. Vrátil som sa v ?ase spä?, aby som sa vrátil k obdobiu, ke? ma v ?kole ?ikanovali; k tomu, ako ve?mi ma to pozna?ilo, k neistote, ktorú to spôsobilo, a k skuto?nému vnútornému krí?ovému ?a?eniu, ktoré som neúspe?ne viedol, aby som zistil, ?o je so mnou zlé. Chcel by som poveda?, ?e bolo ?ahké myslie? na toto svedectvo, ale nie je to pravda! Skuto?nos? je taká, ?e som ?asto odkladal premý??anie o stopách, ktoré zanechala pandémia. A pri tomto odkladaní, ktoré je vlastne ne?innos?ou, som si uvedomil, ?e pandémia ma zmenila a vy?erpala. V mojom prípade izolácia, ktorú dnes poci?ujem, u? viac nepodlieha potrebe bezpe?ia, ale ak moja viera a energia zlyhávajú, ke? sa nedoká?em odovzda? a zapoji?, potom pretrváva tichá izolácia, citová izolácia, ktorú absencia masiek nedoká?e uml?a?. Zvy?ajne najviac trpí ten, kto sa necíti prijatý. Musíme sa zamyslie? nad tým, ako prijímame tých, ktorí to najviac potrebujú... Sme Cirkvou toho, ktorý sa po svojom vylú?ení stal uholným kameňom. Viera mi v?dy pomô?e, ke? padnem. Viera v pútnickú Cirkev, kde nikto nie je vylú?ený a ktorá, in?pirovaná svedectvom Panny Márie, sa postaví a vyberie si za svoju cestu domovy a srdcia tých, ktorí sa cítia na okraji. Spolo?ne, ako ?udia, mô?eme prekona? v?etku izoláciu, v?etok individualizmus.“

9. zastavenie – svedectvo Kaleba z USA, 29 rokov

?Sú chvíle, ke? si spomínam na svoje mladé roky a cítim hlbokú boles?, ale zároveň aj ve?kú rados?. Realita môjho ?ivota je taká, ?e som jednou zo stratených oviec, ktoré Je?i? pri?iel h?ada?.

Vyrastal som vo ve?mi rozvrátenej domácnosti s otcom, ktorý si neuvedomoval svoju hodnotu ani identitu v Kristovi a bol ?a?ko zlomený. V dôsledku svojich zranení zraňoval aj iných. Jedným z mojich únikov z domáceho ?ivota bol pobyt v kostole. V?dy som mal pocit, ?e je to môj domov mimo domu. Vyrastal som v rôznych kres?anských tradíciách, ale v?dy som mal v du?i tú?bu po nie?om viac. Chcel som to stretnutie s Je?i?om, ktoré za?ili v?etci okolo mňa, ale ja sám som ho e?te neza?il. Nevedel som, ?e po celý ten ?as bol hne? ved?a mňa.

Blí?ila sa maturita, rodi?ia pre?li stra?ným rozvodom a môj svet sa vymkol spod kontroly. Prepadol som hlbokej depresii, bojoval som so sebapo?kodzovaním, stal som sa drogovo závislým a mal som tú?bu ukon?i? svoj ?ivot. Dovolil som, aby ma moja boles? viedla k tomu, ?e som nap?ňal svoje sebecké tú?by. V?etko, ?o som poznal, bolo pre? a ja som nemal ?iadny orienta?ný smer. V hlave som mal zo v?etkej bolesti ve?kú tmu a h?adal som dôvod, pre?o ?i?. Pán po?ul moje volanie z priepasti a poslal mi ten najkraj?í dar, tú, ktorá sa nakoniec stala mojou nevestou.

Ke? som stretol svoju man?elku, na?iel som dôvod ?i? a tú?bu rás? vo viere. Chcel som takú istú vá?eň, akú mala pre Je?i?a ona, ale bojujúc s prízrakmi svojej minulosti som mal v?dy pocit, ?e je to nedosiahnute?né.

Po nejakom ?ase randenia sme sa na istý ?as rozi?li a ja som stál pred vo?bou, ktorú som musel urobi?. Mohol som bu? dovoli? Je?i?ovi, aby plne ovládol môj ?ivot, alebo sa vráti? k svojim starým zvykom. V?aka Jeho milosti som vytrval. Ke? som sa zaú?al v tetovacom salóne, videl som boles? tých, na ktorých spolo?nos? zabudla, a tam som skuto?ne videl Je?i?a takého, aký je.

Po mnohých uzdraveniach sme sa s man?elkou dali opä? dokopy a vzali sa. Za?ali sme sa intenzívne anga?ova? v na?ej farnosti a ja som mal za úlohu odovzdáva? vieru ?tudentom, ale uvedomil som si, ?e nerozumiem plnosti viery. Za?al som skúma? ranú cirkev v biblických aj historických zdrojoch. Aby som to skrátil, bolo to posolstvo 6. kapitoly Jánovho evanjelia o Je?i?ovi v Eucharistii, ktoré ma priviedlo domov do plného spolo?enstva s Katolíckou cirkvou. Ke? som sa nad tým zamyslel, uvedomil som si, ?e otcovské zranenie, ktoré som mal, mi spôsobilo krízu identity, ale po prijatí identity, ktorú mi dal môj nebeský Otec, sa moje rany kone?ne za?ali hoji?. Úplné zjednotenie s Je?i?om v Eucharistii je to, ?o prinieslo uzdravenie mojej du?e. Po zakúsení v?etkého, ?o tento svet ponúka, je On jediný, kto ma skuto?ne uspokojil.“

(Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Pope: sr. Zuzana ?krinárová, SSS)