蜜桃交友

Drahí bratia a sestry, dobrý ve?er!

Mám ve?kú rados?, ?e vás vidím! ?akujem vám, ?e ste cestovali, ?e ste i?li pe?o, a ?akujem vám, ?e ste tu! A myslím, ?e aj Panna Mária musela cestova?, aby sa stretla s Al?betou: ?Vstala a ponáh?ala sa“ (Lk 1, 39). Mô?eme sa spýta?: pre?o Mária vstáva a ponáh?a sa za svojou sesternicou? Iste, práve sa dozvedela, ?e jej sesternica je tehotná, ale ona je tie? v po?ehnanom stave: pre?o teda i?la, ke? sa jej nikto nepýtal? Mária robí nevy?iadané a nepovinné gesto; Mária ide, lebo miluje, a ?kto miluje, letí rád“ (Napodobňovanie Krista, III, 5). To je to, ?o s nami robí láska.

Máriina rados? je dvojaká: práve dostala anjelovo posolstvo, ?e prijme Vykupite?a, a tie? správu, ?e jej sesternica je tehotná. Je to zaujímavé: namiesto toho, aby myslela na seba, myslí na inú. Pre?o? Preto?e rados? je misionárska, rados? nie je pre jedného, má nie?o prinies?. Pýtam sa vás: vy, ktorí ste tu, ktorí ste sa pri?li stretnú?, nájs? Kristovo posolstvo, nájs? krásny zmysel ?ivota, necháte si ho pre seba alebo ho prinesiete iným? ?o si myslíte? Ja vás nepo?ujem... Mám ho zanies? iným, preto?e rados? je misionárska! Zopakujme si to v?etci spolo?ne: rados? je misionárska! A tak túto rados? priná?am iným.

Ale túto rados?, ktorú máme, nám pripravili iní, aby sme ju mohli prija?. Pozrime sa teraz spä?, na v?etko, ?o sme dostali: to v?etko pripravilo na?e srdcia na rados?. V?etci, ak sa obzrieme spä?, máme ?udí, ktorí boli lú?om svetla pre ná? ?ivot: rodi?ia, starí rodi?ia, priatelia, kňazi, reho?níci, katechéti, animátori, u?itelia... Sú ako korene na?ej radosti. Teraz si vo chvíli ticha ka?dý spomeňme na tých, ktorí nám v ?ivote nie?o dali, ktorí sú ako korene radosti.

(chví?a ticha)

Spomenuli ste si? Na?li ste tváre, príbehy? Rados?, ktorá pri?la cez tieto korene, je to, ?o máme da?, preto?e máme korene radosti. A rovnakým spôsobom mô?eme by? koreňmi radosti pre iných. Nejde o to, aby sme priná?ali pominute?nú rados?, rados? okamihu; ide o to, aby sme priná?ali rados?, ktorá vytvára korene. A ja sa pýtam sám seba: ako sa mô?eme sta? koreňmi radosti?

Rados? sa nenachádza v kni?nici, uzatvorená - aj ke? je potrebné ?tudova?! - ale nachádza sa niekde inde. Nie je dr?aná pod zámkom. Rados? treba h?ada?, treba ju objavi?. Treba ju objavi? v rozhovore s druhými, kde musíme tieto korene radosti, ktoré sme dostali, darova?. A to nás niekedy unavuje. Polo?ím vám otázku: ste niekedy unavení? Zamyslite sa nad tým, ?o sa stane, ke? je ?lovek unavený: nemá chu? ni? robi?, ako hovoríme v ?paniel?ine, hodí uterák do ringu, preto?e nemá chu? pokra?ova?, a potom to vzdá, prestane krá?a? a padne.

Myslíte si, ?e ?lovek, ktorý v ?ivote padne, ktorý má neúspech, ktorý sa dokonca dopustí vá?nych, ve?kých chýb, ?e sa jeho ?ivot skon?il? To nie! ?o treba urobi?? Treba vsta?! A je tu nie?o ve?mi krásne, ?o by som vám dnes chcel zanecha? ako svoj odkaz. Alpskí vojaci, ktorí radi lezú po horách, majú ve?mi krásnu pieseň, ktorá znie takto: ?V umení stúpa? - na vrch – nie je dôle?ité nespadnú?, ale dôle?ité je nezosta? le?a?“. A to je krásne!

Kto zostane le?a?, ten u? ?odi?iel“ zo ?ivota, uzavrel sa, uzavrel sa pred nádejou, uzavrel sa pred tú?bami a zostáva na zemi. A ke? vidíme niekoho, svojho priate?a, ktorý padol, ?o máme robi?? Máme ho zodvihnú?. V?imli ste si, ?e ke? treba niekoho zdvihnú? alebo treba pomôc? ?loveku vsta?, ?o urobíte? Pozriete sa naňho zhora. Jediný prípad, jediný moment, ke? je prípustné pozrie? sa na ?loveka zhora, je pomôc? mu zdvihnú? sa. Ko?kokrát, ko?kokrát vidíme ?udí, ktorí sa na nás takto pozerajú zhora nadol, cez plece, zhora nadol! Je to smutné. Jediný spôsob, jediná situácia, v ktorej je prípustné pozera? sa na ?loveka zhora, je... poviete si..., nahlas: pomôc? mu vsta?.

A to je tak trochu cesta, je to vytrvalos? v krá?aní. A v ?ivote, aby ste nie?o dokázali, musíte sa trénova? v krá?aní. Niekedy sa nám nechce krá?a?, nechce sa nám bojova?, opisujeme pri skú?kach, preto?e sa nám nechce u?i? a nemáme výsledky.

Neviem, ?i má niekto z vás rád futbal..., ja ho mám rád. Za gólom, ?o je tam? Ve?a tréningov. ?o je za výsledkom? Ve?a tréningu. A v ?ivote ?lovek nemô?e v?dy robi? to, ?o chce, ale to, ?o nás vedie k tomu, aby sme rozvíjali povolanie, ktoré máme v sebe - ka?dý má svoje povolanie.

Krá?ajte. A ke? spadnem, tak sa znovu postavím alebo mi niekto pomô?e postavi? sa; nezostaňte le?a?, a je potrebné trénova?, cvi?i? sa v krá?aní. A toto v?etko je mo?né nie preto, ?e sme absolvovali kurz krá?ania - neexistujú na to ?iadne kurzy, ktoré by nás nau?ili, ako v ?ivote chodi? -: toto sa u?íme od rodi?ov, u?íme sa to od starých rodi?ov, u?íme sa to od priate?ov, podávame si navzájom pomocnú ruku. V ?ivote sa u?íme, a to je trénovanie krá?ania.

Zanechávam vám tieto podnety. Krá?ajte a ak spadnete, vrá?te sa spä?; cho?te za cie?om; trénujte ka?dý deň v ?ivote. V ?ivote nie je ni? zadarmo, za v?etko sa platí. Len jedna vec je zadarmo: Je?i?ova láska! Tak?e s týmto darom, ktorý máme - s Je?i?ovou láskou - a s vô?ou krá?a?, krá?ajme v nádeji, h?adajme svoje korene a krá?ajme vpred, bez strachu. Nebojte sa. ?akujem vám! Dovidenia!

(Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu - Pope: Martin Jarábek)