Posolstvo na Svetov? deň misií 2022: ?Budete mi svedkami“
Posolstvo Svätého Otca Franti?ka na Svetový deň misií 2022
?Budete mi svedkami“ (Sk 1, 8)
Drahí bratia a sestry!
Tieto slová sú sú?as?ou posledného rozhovoru zm?tvychvstalého Je?i?a s jeho u?eníkmi predtým ne? vstúpil do neba, ako sa pí?e v Skutkoch apo?tolov: ?Ke? na vás zostúpi Svätý Duch, dostanete silu a budete mi svedkami v Jeruzaleme i v celej Judei aj v Samárii a a? po samý kraj zeme“ (1, 8). Zároveň sú témou Svetového dňa misií 2022, ktorý nám má ka?doro?ne pomôc? si znovu uvedomi?, ?e Cirkev je zo svojej povahy misijná. Tento rok nám ponúka aj príle?itos? pripomenú? si nieko?ko pre ?ivot a misie Cirkvi dôle?itých udalostí: zalo?enie Kongregácie de propaganda fide – dne?nej Kongregácie pre evanjelizáciu národov – pred 400 rokmi a zalo?enie Misijného diela pre ?írenie viery pred 200 rokmi. Tieto boli spolu s Misijným dielom svätého detstva a Misijným dielom sv. Petra apo?tola pred 100 rokmi uznané za ?pápe?ské“.
Pristavme sa pri týchto troch k?ú?ových výrazoch, ktoré sumarizujú tri piliere ?ivota a poslania apo?tolov: ?Budete mi svedkami,“ ?a? po samý kraj zeme“ a ?dostanete silu“ Ducha Svätého.
1. ?Budete mi svedkami“ – povolanie v?etkých kres?anov sved?i? o Kristovi
To je ústredný bod, samotné jadro Je?i?ovho u?enia adresovaného u?eníkom oh?adom ich poslania vo svete. V?etci u?eníci budú Je?i?ovými svedkami v?aka Duchu Svätému, ktorého prijmú: teda stanú sa nimi prostredníctvom milosti. Kamko?vek pôjdu, kdeko?vek budú. Tak ako je Kristus prvým poslaným, teda Otcovým misionárom (porov. Jn 20, 21), a ako taký jeho ?verným svedkom“ (porov. Zjv 1, 5), tak aj ka?dý kres?an je povolaný sta? sa misionárom a Kristovým svedkom. A Cirkev, spolo?enstvo Kristových u?eníkov, nemá iné poslanie ne? evanjelizova? svet, v ktorom vydáva svedectvo o Kristovi. Identitou Cirkvi je evanjelizova?.
Hlb?ia lektúra celého textu nám objasní niektoré aspekty,
ktoré sú pre poslanie Kristom zverené apo?tolom, stále aktuálne: ?Budete mi svedkami.“ Mno?né ?íslo zdôrazňuje komunitno-ekleziálny charakter misijného povolania apo?tolov. Ka?dý pokrstený je povolaný na misie v Cirkvi a z poverenia Cirkvi: misijné poslanie sa preto plní spolo?ne, nie individuálne; v spolo?enstve s cirkevnou komunitou, a nie z vlastnej iniciatívy. A ak aj existuje niekto, kto v istej ve?mi ?pecifickej situácii plní toto poslanie sám, plní ho a musí ho plni? v?dy v spolo?enstve s Cirkvou, ktorá ho poverila. Ako to u?í sv. Pavol VI. v apo?tolskej exhortácii Evangelii nuntiandi, ktorá mi je ve?mi drahá: ?Evanjelizácia nemá by? pre niekoho len osobnou a izolovanou ?innos?ou, le? ?innos?ou hlboko cirkevnou. Preto teda, aj ke? najneznámej?í hlásate? evanjelia, katechéta alebo duchovný pastier ká?e radostnú zves? aj na tom najod?ahlej?om mieste, ke? tam zhroma??uje svoju malú cirkevnú obec alebo ude?uje sviatosti, aj keby bol len sám, vykonáva ?innos? Cirkvi a jeho dielo sa celkom iste spája s evanjeliza?nou ?innos?ou celej Cirkvi, a to nielen putami in?titucionálnymi, ale aj nevidite?nými zväzkami a tajomnými koreňmi Bo?ej milosti“ (60). Toti? nie náhodou Pán Je?i? poslal svojich u?eníkov na misie po dvoch; svedectvo kres?anov o Kristovi má predov?etkým komunitný charakter. Preto má existencia spolo?enstva, hoci aj malého, pre napredovanie misií podstatný význam
Od u?eníkov sa tie? ?iada, aby svoj osobný ?ivot ?ili v znamení misií: Je?i? ich posiela do sveta nielen preto, aby misie plnili, ale aj, a predov?etkým preto, aby ?ili poslanie, ktoré im bolo zverené; nielen preto, aby vydávali svedectvo, ale aj, a predov?etkým preto, aby boli Kristovými svedkami. Ako hovorí apo?tol Pavol skuto?ne dojímavými slovami: ?Stále nosíme na tele Je?i?ovo umieranie, aby sa na na?om tele zjavil aj Je?i?ov ?ivot“ (2 Kor 4, 10). Podstatou misií je toti? sved?i? o Kristovi, to znamená o jeho ?ivote, utrpení, smrti a zm?tvychvstaní z lásky k Otcovi a k ?udstvu. Nie náhodou apo?toli h?adali náhradu za Judá?a medzi tými, ktorí boli tak ako oni svedkami jeho zm?tvychvstania (porov. Sk 1, 22). Je to Kristus, zm?tvychvstalý Kristus, o ktorom máme sved?i? a o ktorého ?ivote máme hovori?. Kristovi misionári nie sú poslaní, aby zvestovali seba samých; aby ukázali svoje kvality a presved?ovacie schopnosti, alebo svoje mana?érske zru?nosti. Naopak, majú tú nesmiernu ?es? ohlasova? Krista slovami a skutkami a v?etkým radostne a otvorene hlása? dobrú zves? o jeho spáse ako prví apo?toli.
Preto je v kone?nom dôsledku skuto?ným svedkom ?mu?eník“, ten, ?o dáva svoj ?ivot za Krista a opätuje tak dar, ktorý nám on dal v sebe samom. ?Prvou motiváciou evanjelizácie je Je?i?ova láska, ktorú sme prijali; skúsenos? toho, ?e nás zachránil – ?o nás pohýna, aby sme ho ?oraz viac milovali“ (Evangelii gaudium, 264).
Pokia? ide o kres?anské svedectvo, stále ostáva v platnosti to, ?o kon?tatoval sv. Pavol VI.: ?Dne?ný ?lovek po?úva rad?ej svedkov ne? u?ite?ov, a tých po?úva len vtedy, ak sú zároveň svedkami“ (Evangelii nuntiandi, 41). Preto je pre odovzdávanie viery podstatné svedectvo evanjeliového ?ivota kres?anov. Na druhej strane, povinnos? ohlasova? Kristovu osobu a jeho poslanie je rovnako nevyhnutná. Samotný Pavol VI. takto pokra?uje: ?Stále toti? je nepostrádate?né kázanie, ktorým sa radostná zves? ohlasuje slovom. [...] Slovo ostáva stále aktuálne, najmä ak je nosite?om Bo?ej moci. Preto ostáva aktuálny výrok svätého Pavla: ,Viera je z hlásania? (Rim 10, 17). Je to práve slovo, ktoré privádza k viere tých, ?o ho po?úvajú“ (tam?e, 42).
Preto sú pri evanjelizácii nerozlu?ne spojené príklad kres?anského ?ivota a ohlasovanie Krista. Jedno slú?i druhému. Sú to dve p?úca, ktorými musí dýcha? ka?dé spolo?enstvo, ak má by? misionárske. Toto úplné, dôsledné a radostné svedectvo o Kristovi bude ur?ite aj v tre?om tisícro?í prí?a?livou silou pre rast Cirkvi. Preto v?etkých vyzývam, aby znovu získali odvahu, priamos? a paréziu (parresia – smelos? verejného prejavu, re?i, vyznania) prvých kres?anov a sved?ili o Kristovi slovami a skutkami v ka?dej oblasti ?ivota.
2. ?A? po samý kraj zeme“ – trvalá aktuálnos? univerzálneho evanjeliza?ného poslania
Ke? zm?tvychvstalý Pán vyzýva u?eníkov, aby boli jeho svedkami, oznamuje im, kde budú toto poslanie plni?: ?V Jeruzaleme i v celej Judei aj v Samárii a a? po samý kraj zeme“ (Sk 1,8). Jasne sa tu ukazuje univerzálny charakter misijného poslania u?eníkov.
Zdôrazňuje sa tie? geografický ?odstredivý“ pohyb, akoby v koncentrických kruhoch, z Jeruzalema – pova?ovaného v ?idovskej tradícii za centrum sveta – cez Júdeu a Samáriu, a? ?po samý kraj zeme“. Nie sú poslaní, aby robili prozelytizmus, ale aby ohlasovali; kres?an nerobí prozelytizmus. Skutky apo?tolov nám hovoria o tomto misijnom pohybe: poskytujú nám krásny obraz Cirkvi, ?ktorá vychádza“, aby plnila svoje povolanie sved?i? o Kristovi, Pánovi, vedená Bo?ou prozrete?nos?ou prostredníctvom konkrétnych okolností ?ivota. Prví kres?ania boli toti? v Jeruzaleme prenasledovaní, a preto sa rozp?chli do Júdey a Samárie a v?ade sved?ili o Kristovi (porov. Sk 8, 1.4).
Nie?o podobné sa odohráva aj v dne?nej dobe. V dôsledku nábo?enského prenasledovania, vojen a násilia sú mnohí kres?ania nútení utiec? zo svojho domova do iných krajín. Sme v?a?ní týmto bratom a sestrám, ?e sa neuzatvárajú vo svojom utrpení, ale sved?ia o Kristovi a Bo?ej láske v tých krajinách, ktoré ich prijímajú. K tomu ich vyzýva aj sv. Pavol VI., ke? hovorí o ?zodpovednosti, ktorú majú kres?ania, pris?ahovalci v cudzích krajinách“ (Evangelii nuntiandi, 21). V skuto?nosti ?oraz ?astej?ie za?ívame, ako prítomnos? rôznych národností obohacuje výzor farností a robí ich univerzálnej?ími, katolíckej?ími. Preto je pastora?ná starostlivos? o migrantov misijnou ?innos?ou, ktorá by sa nemala zanedbáva? a ktorá mô?e pomôc? aj miestnym veriacim objavi? rados? z kres?anskej viery, ktorú prijali.
Pokyn ?a? po samý kraj zeme“ má by? pre Je?i?ových u?eníkov ka?dej doby výzvou a má ich pobáda? prekra?ova? hranice obvyklých miest a vydáva? o ňom svedectvo. Napriek v?etkým vymo?enostiam, ktoré priniesol moderný pokrok, toti? stále existujú geografické oblasti, kam sa e?te nedostali misionári sved?iaci o Kristovi s dobrou novinou o jeho láske. Na druhej strane, nijaká ?udská skuto?nos? nemá by? Kristovým u?eníkom pri ich misiách cudzia. Kristova Cirkev bola, je a v?dy bude ?vychádzajúca“ k novým geografickým, sociálnym a existenciálnym horizontom, do okrajových miest a ?udských situácií, aby vydávala svedectvo o Kristovi a jeho láske ku v?etkým mu?om a ?enám zo v?etkých národov, kultúr, spolo?enských stavov. V tomto zmysle bude jej poslanie v?dy aj missio ad gentes, ako nás u?í Druhý vatikánsky koncil, preto?e Cirkev sa má stále posúva? ?alej, za vlastné hranice, aby sved?ila v?etkým o Kristovej láske. V tejto súvislosti by som chcel s v?akou pripomenú? mnohých misionárov, ktorí celý ?ivot venovali tomu, aby ?vychádzali“ zo seba a stelesňovali Kristovu lásku vo?i mnohým bratom sa sestrám, s ktorými sa stretávali.
3. ?Dostanete silu“ Ducha Svätého – necha? sa stále posilňova? a vies? Duchom Svätým
Ke? zm?tvychvstalý Kristus oznámil u?eníkom ich poslanie sta? sa jeho svedkami, s?úbil im aj milos?, aby mohli nies? túto ve?kú zodpovednos?: ?Ke? zostúpi na vás Svätý Duch, dostanete silu a budete mi svedkami“ (Sk 1, 8). Pod?a rozprávania v Skutkoch apo?tolov sa práve po zostúpení Ducha Svätého na Je?i?ových u?eníkov udialo prvé svedectvo o Kristovi, ktorý zomrel a vstal z m?tvych, s kerygmatickým ohlasovaním, tzv. misionársky príhovor sv. Petra obyvate?om Jeruzalema. Tak sa za?ína obdobie evanjelizácie sveta prostredníctvom Je?i?ových u?eníkov, ktorí boli predtým slabí, ustráchaní a uzatvorení. Duch Svätý ich posilnil, dal im odvahu a múdros?, aby mohli sved?i? v?etkým o Kristovi.
Tak ako ?nik nemô?e poveda? ,Je?i? je Pán?, iba ak v Duchu Svätom“ (1 Kor 12, 3), ani nijaký kres?an nemô?e vyda? plné a pravé svedectvo o Kristovi Pánovi bez vnuknutia a pomoci Ducha. Preto je ka?dý Kristov misionársky u?eník povolaný uvedomi? si zásadný význam pôsobenia Ducha Svätého, ?i? s ním v ka?dodennom ?ivote a neustále od neho prijíma? silu a in?piráciu. Ba práve vtedy, ke? sa cítime unavení, demotivovaní a stratení, spomeňme si, ?e sa máme utieka? k Duchu Svätému v modlitbe, ktorá – e?te raz to chcem zdôrazni? – zohráva v misionárskom ?ivote zásadnú úlohu, aby sme sa nechali ob?erstvi? a posilni? tým, ktorý je nevy?erpate?ným bo?ským prameňom nových síl a radosti z toho, ?e sa s druhými delíme o Kristov ?ivot. ?Prija? rados? Ducha je milos?. A je to jediná sila, ktorú mô?eme ma? na hlásanie evanjelia, na vyznávanie viery v Pána“ (Posolstvo Pápe?ským misijným dielam, 21. mája 2020). Skuto?ným protagonistom misií je teda Duch Svätý: to on dáva správne slová v správnu chví?u a správnym spôsobom.
Vo svetle pôsobenia Ducha Svätého chceme uva?ova? aj o misijných výro?iach tohto roku. Zriadenie Svätej kongregácie de propaganda fide v roku 1622 bolo vedené tú?bou podpori? misie na nových územiach. Aká prozrete?nostná intuícia! Kongregácia rozhodujúco prispela k tomu, ?e sa evanjeliza?né misie stali skuto?ne evanjeliza?nými, teda nezávislými od zásahov svetskej moci a ?e sa vytvorili miestne cirkvi, ktoré sú dnes také ?ivé. Dúfam, ?e tak ako v uplynulých ?tyroch storo?iach, bude kongregácia so svetlom a silou Ducha napredova? a zintenzívni svoju prácu pri koordinovaní, organizovaní, o?ivovaní misijných aktivít Cirkvi.
Ten istý Duch, ktorý vedie univerzálnu Cirkev, in?piruje aj jednoduchých mu?ov a ?eny pre mimoriadne misie. Tak sa stalo, ?e istá francúzska diev?ina, Pauline Jaricotová zalo?ila presne pred 200 rokmi Zdru?enie pre ?írenie viery; jej blahore?enie budeme slávi? v tomto jubilejnom roku. Hoci ?ila v ?a?kých podmienkach, predsa prijala Bo?ie vnuknutie a vytvorila sie? modlitieb a zbierok pre misionárov, aby sa aj veriaci mohli aktívne podie?a? na misiách ?a? po samý kraj zeme“. Z tejto geniálnej my?lienky sa zrodil svetový deň misií, ktorý ka?doro?ne slávime, pri?om zbierka v tento deň je vo v?etkých spolo?enstvách ur?ená pre celosvetový fond, ktorým pápe? podporuje misijnú ?innos?.
V tejto súvislosti chcem pripomenú? aj francúzskeho biskupa Charlesa de Forbin-Jansona, ktorý zalo?il Misijné dielo svätého detstva, aby podporil misie medzi de?mi, pod heslom ?deti evanjelizujú deti; deti sa modlia za deti; deti pomáhajú de?om v celom svete“; a tie? pani Jeanne Bigardovú, ktorá zalo?ila Misijné dielo sv. Petra, apo?tola, na podporu seminaristov a kňazov v misijných krajinách. Tieto tri misijné diela boli presne pred sto rokmi uznané za ?pápe?ské“. A tie? na základe vnuknutia a pod vedením Ducha Svätého blahoslavený Paolo Manna, ktorý sa narodil pribli?ne pred 150 rokmi, zalo?il teraj?iu Pápe?skú misijnú úniu na zvy?ovanie citlivosti vo?i misiám a na o?ivenie misijného poslania kňazov, reho?níkov a reho?ní?ok a celého Bo?ieho ?udu. Sám Pavol VI. sa podie?al na tomto misijnom diele a potvrdil jeho uznanie za ?pápe?ské“. Tieto ?tyri pápe?ské misijné diela spomínam pre ich ve?ké historické zásluhy a tie? preto, ?e vás chcem pozva?, aby ste sa s nimi v tomto mimoriadnom roku te?ili z ich aktivít na podporu evanjeliza?ného poslania, ktoré konajú v rámci univerzálnej Cirkvi aj v miestnych cirkvách. Dúfam, ?e miestne cirkvi nájdu v týchto dielach u?ito?ný nástroj na rozvíjanie misijného ducha v Bo?om ?ude.
Drahí bratia a sestry, na?alej snívam o tom, ?e celá Cirkev bude misionárska a ?e nastane nová éra misijnej ?innosti kres?anských spolo?enstiev. A s Moj?i?om opakujem jeho ?elanie pre Bo?í ?ud na ceste: ?Kie?by v?etok Pánov ?ud pozostával z prorokov!“ (Nm 11, 29). Áno, nech sme v Cirkvi v?etci tým, ?ím u? sme skrze krst: Pánovými prorokmi, svedkami, misionármi! So silou Ducha Svätého a a? na samý kraj zeme. Mária, Krá?ovná misií, oroduj sa nás!
Rím pri sv. Jánovi v Lateráne 6. januára 2022, na sviatok Zjavenia Pána.
FRANTI?EK
()
?akujeme, ?e ste si pre?ítali tento ?lánok. Ak chcete by? informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.