蜜桃交友

Ke? hovoríme ?synodálna cirkev“, tento výraz je nadbyto?ný, redundantný, preto?e ?Cirkev je bu? synodálna, alebo nie je cirkvou,“ vysvetlil pápe?. Synoda o synodalite slú?i pod?a jeho slov na opätovné zdôraznenie tejto skuto?nosti.

Kanadská jezuitská provincia, ktorá má vy?e 200 ?lenov a zah?ňa aj územie Haiti, mala v ?ase pápe?ovej náv?tevy provin?nú kongregáciu v Midlande. Svätého Otca preto pozdravil v mene provinciála i v?etkých ?lenov páter Marc Rizzetto z komunity v Québecu. Ako dar symbolizujúci kultúrnu a etnickú pestros? Kanady venovali pápe?ovi obraz ve?kého motý?a. Pápe? Franti?ek si zaspomínal, ako Kanadu u? v dávnej?ie dva razy nav?tívil. Najprv v 70. rokoch, ke? bol ?erstvo menovaný za novicmajstra v Argentíne a potom v roku 2008 pri príle?itosti Medzinárodného eucharistického kongresu.

Jednotnos? kanadskej cirkvi mô?e urobi? zázraky

V súvislosti s otázkou o kanadskom 

pokra?ujúcom procese zmierenia, ktorý sa nekon?í, ale vy?aduje si ?al?ie krá?anie, pápe? pripomenul motto kajúcej púte do Kanady: ?Krá?a? spolo?ne“. Pri tejto ceste sa ukázala jednota Cirkvi, poznamenal Svätý Otec a citoval príslovie ?ak chce? ís? rýchlo, cho? sám, ale ak chce? ís? bezpe?ne, cho? spolu s niekým“. Proces zmierenia s domorodým obyvate?stvom sa neskon?il, ale ?najdôle?itej?ie je, ?e biskupský zbor sa dohodol, prijal výzvu a vykro?il“, zdôraznil pápe? Franti?ek a nazval to ?príkladom  jednotnosti biskupov“: ?A ke? je episkopát jednotný, doká?e sa dobre vyrovna? s výzvami, ktoré sa objavia“.

Pápe? skon?tatoval hlavný podiel biskupov na tom, ak sa ceste zmierenia dobre darí: ?Nie je to v?aka mojej náv?teve. Ja som len ?ere?ni?ka na torte. To biskupi urobili v?etko pre svoju jednotu“. Svätý Otec tie? vyzdvihol schopnos? domorodého obyvate?stva dobre sa postavi? k tejto problematike a anga?ova? sa. Zmienil sa aj o familiárnych vz?ahoch, ktoré mo?no pozorova? medzi biskupmi a domorodým obyvate?stvom: ?Toto sú zázraky, ktoré sa mô?u udia?, ke? je Cirkev jednotná“. Pápe? tie? varoval pred jedným z najvä??ích nepriate?ov jednoty Cirkvi: ideológiou.

Otázky z komentárov kanadských médií

Prítomní jezuiti poukázali aj na niektoré komentáre, ktoré sa objavili v tla?i po?as pápe?ovej cesty do Kanady, napr. otázka, pre?o sa pápe? ospravedlňuje v mene kres?anov, ale nie v mene Cirkvi ako in?titúcie. ?Hovorím v mene Cirkvi, aj ke? to neuvádzam výslovne,“ upresnil Svätý Otec. ?Naopak, musím jasne poveda?, ?e ide o moju osobnú my?lienku, ke? nehovorím v mene Cirkvi.“

V súvislosti s otázkami v médiách, pre?o sa po?as tejto cesty pápe? nestretol s obe?ami sexuálneho zneu?ívania, Svätý Otec vysvetlil, ?e pred cestou odpovedal v tejto veci na viacero listov a ?e jeho zámerom bolo ?upozorni? na problematiku spätú s pôvodnými obyvate?mi“. Pri téme boja proti zneu?ívaniu jeden z kanadských jezuitov poznamenal, ?e niektorí ozna?ujú pápe?a Franti?ka za ?pápe?a zmien“ v oblasti kánonického práva, a to aj toho trestného. ?Právo nemo?no dr?a? v chladni?ke, sprevádza ?ivot a ?ivot napreduje: tak ako morálka sa má postupne zdokona?ova?,“ reagoval Svätý Otec. Na vysvetlenie dodal: ?Chápanie ?loveka sa ?asom mení a jeho svedomie sa prehlbuje“.

Úcta k tradícii, nie pohanské myslenie tradicionalizmu

 ?Predstava o cirkevnej náuke ako nejakom monolite bez odtienkov, ktorý treba obraňova?, je pomýlená,“ pokra?oval pápe?. Je preto pod?a jeho slov dôle?ité ma? úctu k autentickej tradícii, ??ivej pamäti veriacich“, na rozdiel od tradicionalizmu, ktorý, ako zdôraznil, je naopak ?m?tvym ?ivotom veriacich“. Dodáva, ?e ospravedlňova? ka?dý ?in slovami ?tak sa to robilo v?dy“ je pohanským myslením.

V odpovedi na otázku o liturgii a jednote Cirkvi pápe? Franti?ek pripomenul na jednej strane ?obludné liturgické deformácie“ v Latinskej Amerike pred tridsiatimi rokmi a na druhej strane následné ?spiato?nícke opojenie tým starým“. Svoj prístup opísal takto: ?Moje po?iny v tejto oblasti nasledovali líniu Jána Pavla II. a Benedikta XVI., ktorý povolil starý obrad a po?iadal o následnú verifikáciu. Najnov?ia verifikácia jasne ukázala, ?e je potrebné túto problematiku regulova? a zabráni? tomu, aby sa z nej stala zále?itos? takpovediac ?módna“, ale aby naopak zostala zále?itos?ou pastora?nou“. Pápe? Franti?ek napokon vyjadril presved?enie, ?e ?neskôr prídu ?túdie, ktoré spresnia reflexiu o otázke, ktorá je taká významná: liturgia je verejnou chválou Bo?ieho ?udu.“

Haiti pre?íva kalváriu, potrebuje posilni? nádej

Kanadská provincia Spolo?nosti Je?i?ovej zah?ňa aj územie Haiti. V rozhovore preto nemohli nespomenú? ?a?ký proces národného zmierenia, ktorý v tejto karibskej krajine prebieha: ?Haiti pre?íva v tejto chvíli kritickú situáciu. Pre?íva kalváriu,“ uviedol Svätý Otec. Ako povedal, cíti ve?kú blízkos? k Hai?anom a o tamoj?ej situácii je priebe?ne informovaný  zo strany svojich priate?ov kňazov. Zveril sa, ?e sa tam obáva pádu do ?jamy zúfalstva“. ?Nezdá sa mi, ?e by medzinárodné organizácie pochopili, ako to rie?i?,“ poznamenal pápe? a vyzval k úsiliu o poskytnutie pomoci a o posilňovanie nádeje v ?u??achtilom haitskom ?ude“. ?Ak je nie?o, ?o ako Cirkev mô?eme robi?, je to ur?ite modlitba, pokánie...“

-jb-