蜜桃交友

Pri takmer 40-minútovom stretnutí s novinármi, ktorí ho sprevádzali po?as 37. apo?tolskej cesty, hovoril pápe? Franti?ek aj o starom a novom kolonializme, ako to urobil u? po?as cesty, najmä pri stretnutí s predstavite?mi krajiny v Québecu. Na otázku inuitskej novinárky výslovne odsúdil tzv. objavite?skú doktrínu, zalo?enú na ideológii kultúrnej nadradenosti. Medzi hodnotami domorodých národov v tejto súvislosti 

vyzdvihol schopnos? ?dobre ?i?“: v harmónii s prírodným prostredím a so zmyslom pre poéziu, vo vyvá?enosti ?jazyku hlavy, jazyku srdca a jazyku rúk“.

Pápe? Franti?ek vyjadril pevné stanovisko v otázke nemeckej synodálnej cesty, ktoré vyslovil u? pred troma rokmi vo vlastnoru?ne písanom liste nemeckým katolíkom. Na otázku americkej novinárky vysvetlil neustále ?ivý vývoj morálneho u?enia, ktorý sa vyzna?uje kontinuitou. Svätý Otec okrem toho zdôraznil materský charakter Cirkvi a významnú úlohu ?ien pri odovzdávaní viery.

Pri otázke o mo?nom zrieknutí sa pápe?ského úradu uviedol, ?e zatia? neuva?uje o rezignácii, hoci to pova?uje za jednu z mo?ností. Frekvenciu zahrani?ných ciest hodlá zní?i?, av?ak potvrdil ú?as? na medzinábo?enskej konferencii v Kazachstane a na budúci rok by chcel zrealizova? odlo?enú cestu do Afriky: najprv ekumenickú pú? pokoja do Ju?ného Sudánu a potom aj náv?tevu Konga. Pápe? Franti?ek opä? potvrdil aj svoju tú?bu nav?tívi? Ukrajinu.

Prepis tla?ovej konferencie

Prvú otázku polo?ila kanadská novinárka inuitského pôvodu Jessica Ka'Nhehsíio Deerová: Ako potomok absolventa reziden?nej ?koly viem, ?e pozostalí a ich rodiny chcú vidie? konkrétne ?iny nasledujúce po va?om ospravedlnení, vrátane odmietnutia ?objavite?skej doktríny“. Vzh?adom na to, ?e táto skuto?nos? je stále zakotvená v ústave a právnych systémoch Kanady a Spojených ?tátov, kde sú pôvodní obyvatelia na?alej okrádaní o svoju pôdu a zbavovaní moci, nebola to premárnená príle?itos? urobi? v tomto zmysle vyhlásenie po?as va?ej cesty do Kanady?

Pápe? Franti?ek: Nerozumiem poslednej ?asti otázky. Mô?ete vysvetli?, ?o máte na mysli ako ?objavite?skú doktrínu“?

Jessica Ka'Nhehsíio Deerová: Ke? sa rozprávam s pôvodnými obyvate?mi, hovoria, ?e ke? ?udia pri?li kolonizova? americký kontinent, existovala doktrína objavenia, ktorá nejakým spôsobom posilňovala my?lienku, ?e pôvodní obyvatelia nových krajín sú menejcenní ako katolíci. Takto sa Kanada a Spojené ?táty stali ?krajinami“ (?tátmi).

Pápe? Franti?ek: ?akujem za otázku. Myslím, ?e toto je problém ka?dého kolonializmu, ka?dého. Aj dnes: dne?né ideologické kolonizácie majú rovnaký vzorec. Kto nevstúpi na jeho cestu, je menejcenný. V tejto súvislosti v?ak chcem ís? ?alej. Pova?ovali ich nielen za menejcenných: nejaký trochu bláznivý teológ sa pýtal, ?i majú du?u. Ke? ?iel Ján Pavol II. do Afriky, do prístavu, kde nalo?ovali otrokov [ostrov Gorée, dvere bez návratu], vykonal znamenie, aby sme dospeli k pochopeniu tejto drámy, kriminálnej drámy: tí ?udia boli nalo?ení na lo? v katastrofálnych podmienkach a potom sa stali otrokmi v Amerike. Je pravda, ?e sa ozvali jasné hlasy, ako napríklad Bartolomej de las Casas, Peter Claver, boli v?ak v men?ine. Vedomie ?udskej rovnosti prichádzalo pomaly. A hovorím vedomie, preto?e v podvedomí e?te stále nie?o je...

V?dy máme - dovolím si to poveda? - akoby koloniálny postoj redukova? ich kultúru na tú na?u. Je to nie?o, ?o pochádza z ná?ho rozvinutého spôsobu ?ivota, v ktorom niekedy strácame hodnoty, ktoré majú oni. Napríklad: domorodé národy majú jednu ve?kú hodnotu, ktorou je harmónia so stvorenstvom a aspoň niektorí, ktorých poznám, to vyjadrujú slovom dobre ?i?. To neznamená, ako to chápeme my zo Západu, dobre si u?i? alebo pre?íva? bezstarostný ?ivot ?la dolce vita“, to nie. Dobre ?i? znamená chráni? harmóniu a toto je pre mňa ve?ká hodnota pôvodných národov. Harmónia.

Sme zvyknutí redukova? v?etko na hlavu, naopak osobnos? pôvodných národov – hovorím v?eobecne – sa vie vyjadrova? v troch jazykoch: v jazyku hlavy, v jazyku srdca a v jazyku rúk. A to ale vo v?etkých sú?asne a vedia, ako pou?íva? tento jazyk v súvislosti so stvorenstvom. Potom tento zrýchlený progresivizmus trochu prehnaného, trochu neurotického rozvoja, ktorý máme, nie? Nehovorím proti rozvoju: rozvoj je dobrý. Av?ak nie je dobré kona? ho s úzkos?ou – len rozvoj-rozvoj-rozvoj... Pozrite, jedna z vecí, ktorú na?a príli? rozvinutá, komer?ná civilizácia stratila, je schopnos? poézie: domorodé národy majú túto poetickú schopnos?. A to neidealizujem.

Potom táto doktrína kolonizácie: je to pravda, je zlá, je nespravodlivá. Aj dnes sa pou?íva, takisto, mo?no v hodvábnych rukavi?kách, ale pou?íva sa aj dnes. Niektorí biskupi z istej krajiny mi napríklad povedali: ?Ke? na?a krajina ?iada o úver od medzinárodnej organizácie, kladú nám podmienky, i legislatívne, ktoré sú kolonialistické. Aby ti dali kredit, prinútia ?a pozmeni? tvoj spôsob ?ivota.“

Ke? sa vrátime ku kolonizácii na?ej Ameriky, zo strany Angli?anov, Francúzov, ?panielov, Portugalcov, to sú ?tyri koloniálne mocnosti, ktorým v?dy hrozilo toto nebezpe?enstvo, ba viac, tá mentalita, ?e ?my sme nadradení a títo pôvodní obyvatelia sa nepo?ítajú“, a toto je vá?ne. Preto musíme pracova? na tom, ?o hovoríte: vráti? sa spä? a sanova?, povedzme to tak, to, ?o bolo urobené zle, s vedomím, ?e aj dnes existuje rovnaký kolonializmus. Spomeňme si napríklad na prípad, ktorý je univerzálny a dovolím si ho poveda?. Mám na mysli prípad Rohingov v Mjanmarsku: nemajú právo na ob?ianstvo, sú na ni??ej úrovni. Aj dnes.

2. otázka

Brittany Hobsonová (The Canadian Press): Ve?akrát ste povedali, ?e je potrebné hovori? jasne, úprimne, priamo a s paréziou. Viete, ?e Kanadská komisia pre pravdu a zmierenie ozna?ila systém reziden?ných ?kôl za kultúrnu genocídu a tento výraz bol opravený na jednoducho genocídu. ?udia, ktorí uplynulý tý?deň po?úvali va?e slová ospravedlnenia, vyjadrili ?útos? nad tým, ?e nebol pou?itý termín genocída. Pou?ili by ste tento termín a uznali, ?e ?lenovia Cirkvi sa podie?ali na tejto genocíde?

Pápe? Franti?ek: Je pravda, nepou?il som to slovo, preto?e mi to nepri?lo na um, av?ak opísal som genocídu a ospravedlnil som sa, po?iadal som o odpustenie za túto prácu, ktorá je genocídna. Toto v?etko som aj odsúdil, napríklad odoberanie detí, pozmeňovanie kultúry, pozmeňovanie myslenia, pozmeňovanie tradícií, pozmeňovanie rasy, povedzme to tak, celej jednej kultúry. Áno, je to technické slovo - genocída - ale nepou?il som ho, preto?e mi to nenapadlo. Ale opísal som, ?e to naozaj tak bolo, áno, bola to genocída. Spokojne mô?ete referova?, ?e som povedal: áno, bola to genocída.

3. otázka

Maria Valentina Alazrakiová Crastichová (mexická novinárka multimediálnej spolo?nosti Televisa):

Pápe? Franti?ek, dobrý ve?er. Predpokladáme, ?e táto cesta do Kanady bola aj testom, skú?kou Vá?ho zdravia, toho, ?o ste dnes ráno pomenovali ako ?fyzické obmedzenia“. Tak sme chceli vedie?: ?o nám po tomto tý?dni mô?ete poveda? o svojich ?al?ích apo?tolských cestách? Chcete takto cestova? aj na?alej? Budú nejaké apo?tolské cesty, ktoré kvôli týmto obmedzeniam nebudete môc? absolvova?, alebo ste po tomto tý?dni azda tej mienky, ?e by operácia kolena mohla situáciu lep?ie vyrie?i?, aby ste mohli cestova? tak, ako predtým?

Pápe? Franti?ek:

?akujem. Neviem... Nemyslím si, ?e mô?em pokra?ova? s rovnakým tempom cestovania ako predtým. Myslím si, ?e v mojom veku a s týmto obmedzením sa musím trochu ?etri?, aby som mohol slú?i? Cirkvi, alebo naopak, uva?ova? o mo?nosti odstúpi?. To pri v?etkej cti. Nie je to katastrofa, výmena pápe?a je mo?ná, mô?e sa vymeni?, ?iadny problém! Myslím si v?ak, ?e sa musím trochu obmedzi? v týchto výkonoch. Operácia kolena nie je na mieste, v mojom prípade sa to nedá. Odborníci hovoria, ?e áno, ale je tu celý problém s anestéziou: pred desiatimi mesiacmi som podstúpil viac ako ?es?hodinovú anestéziu a e?te stále to zanecháva stopy. S anestéziou sa nezahráva, ne?artuje. A z tohto dôvodu sa uva?uje tak, ?e to nie je úplne vhodné. Ale budem sa sna?i? na?alej kona? apo?tolské cesty a by? blízko ?u?om, preto?e som presved?ený, ?e je to spôsob slu?by, blízkosti. Ale viac neviem poveda?. Dúfajme... Cesta do Mexika sa nerysuje... zatia?!

Maria Valentina Alazrakiová:

A Kazachstan? Ak pôjdete do Kazachstanu, nemali by ste azda ís? tie? na Ukrajinu?

Pápe? Franti?ek:

Povedal som, ?e na Ukrajinu by som chcel ís?. Uvidíme teraz... ke? sa vrátim domov. Do Kazachstanu by som nateraz rád i?iel: je to pokojná cesta, bez ve?kého pohybu, je tam kongres nábo?enstiev. No zatia? v?etko zostáva. Musím ís? aj do Ju?ného Sudánu, e?te prv ne? do Konga, preto?e je to cesta s canterburským arcibiskupom a biskupom ?kótskej cirkvi, v?etci traja spolu, tak ako sme v?etci traja viedli duchovnú obnovu pred dvoma rokmi. Potom Kongo. Ale bude to a? na budúci rok, preto?e je tam obdobie da??ov... Uvidíme. Mám v?etku dobrú vô?u, no uvidíme, ?o povie noha.

4. otázka

Caroline Pigozziová (francúzsky spravodajský magazín Paris Match):

Dobrý ve?er, Svätý Ot?e, dnes ráno ste sa na arcibiskupskom úrade stretli, ako v?dy, ke? idete do niektorej krajiny, s miestnymi ?lenmi Spolo?nosti Je?i?ovej, s va?ou rodinou. Pred deviatimi rokmi, ke? ste sa vracali zo Svetových dní mláde?e v Brazílii, som sa vás 28. júla 2013 opýtala, ?i sa stále cítite by? jezuitom. Odpove? bola kladná. 4. decembra minulého roku, po stretnutí s gréckymi jezuitmi v Aténach ste vysvetlili: ?Ke? ?lovek rozbehne nejaký proces, musí ho necha? rozvinú? sa, aby dielo rástlo, a potom sa stiahnu?. Ka?dý jezuita tak musí urobi?, ?iadne dielo mu nepatrí, preto?e je Pánovo“. Svätý Otec, mohol by tento výrok jedného dňa plati? aj pre pápe?a jezuitu?

Pápe? Franti?ek:

Myslím, ?e áno. Áno.

Caroline Pigozziová:

Chcete poveda?, by ste sa mohli stiahnu?, tak ako jezuiti? 

Pápe? Franti?ek:

Áno. Áno, je to povolanie.

Caroline Pigozziová:

By? pápe?om, alebo by? jezuitom?

Pápe? Franti?ek:

Nech to povie Pán. Jezuita sa sna?í – sna?í sa, nie v?dy to robí a doká?e, ale sna?í sa – plni? Pánovu vô?u, aj pápe? jezuita musí robi? to isté. Ke? Pán hovorí, ak ti Pán povie  ?cho? vpred“, ty krá?aj vpred; ak Pán povie, ?cho? do kúta“, ty odí? do kúta. Ale je to Pán...

Caroline Pigozziová:

Ale to, ?o hovoríte, znamená, ?e sa tu ?aká na moment smrti...

Pápe? Franti?ek:

Ve? v?etci o?akávame smr?!

Caroline Pigozziová:

Ale chcem poveda?, ?i sa nestiahnete skôr...

Pápe? Franti?ek:

To, ?o povie Pán. Pán mô?e poveda?: ?Odstúp“. Je to Pán, kto prikazuje. Je jedna vec u sv. Ignáca, toto je dôle?ité: ke? bol istý ?lovek unavený, chorý, vravel sv. Ignácovi: ?Nedoká?em sa modli?...“, a on ho di?penzoval od modlitby. Ale nikdy nedi?penzoval od spytovania svedomia: dvakrát denne sa zah?adie? na to, ?o sa udialo... Nie je to zále?itos? hriechov alebo nehriechov, ale: ?Aký duch mnou dnes hýbal?“. Na?e povolanie hovorí: skúmaj, ?o sa dnes prihodilo. Ak ja – toto je hypotéza – vidím ?e Pán mi nie?o hovorí, je tu podnet taký ?i onaký, musím robi? rozli?ovanie, aby som videl, ?o Pán ?iada. A mô?e to by? tak, ?e ma Pán chce posla? do kúta, je to na ňom, on je ten, kto prikazuje. Verím, ?e toto je reho?ný spôsob ?ivota jezuitu: by? v duchovnom rozli?ovaní na urobenie rozhodnutí, na výber spôsobu práce a aj na výber záväzkov. Rozli?ovanie je k?ú?om v povolaní jezuitu. Toto je dôle?ité. Sv. Ignác bol v tomto ve?mi pevný, preto?e to bola jeho vlastná skúsenos? duchovného rozli?ovania, ktorá ho priviedla k obráteniu. A duchovné cvi?enia sú naozaj ?kolou rozli?ovania. Takto jezuita musí by? zo svojho povolania ?lovekom rozli?ovania, rozli?ova? situácie, rozli?ova? vo svojom svedomí, rozli?ova? rozhodnutia, ktoré treba urobi?. A preto musí by? otvorený ?omuko?vek, ?o od neho Pán ?iada. Toto je skrátka na?a spiritualita.

Caroline Pigozziová:

Ale vy sa teraz cítite viac pápe?om, alebo viac jezuitom?

Pápe? Franti?ek:

Nikdy som to takto neporovnával! Nikdy! Cítim sa by? Pánovým slu?obníkom s jezuitským svojrázom, preto?e neexistuje nejaká pápe?ská spiritualita, tá neexistuje. Ka?dý pápe? si udr?iava svoju vlastnú spiritualitu. Spomeňme si na sv. Jána Pavla II. s jeho krásnou mariánskou spiritualitou: mal ju u? predtým a mal ju aj ako pápe?. Spomeňte si na mnohých pápe?ov, ktorí sa dr?ali svojej vlastnej spirituality. Pápe?stvo nie je ur?itá spiritualita, je to práca, je to funkcia, je to slu?ba, ale ka?dý ju vykonáva so svojou vlastnou spiritualitou, s vlastným nadaním, s vlastnou vernos?ou a tie? s vlastnými hriechmi. Ke??e niet akejsi pápe?skej spirituality, niet ani porovnávania medzi jezuitskou spiritualitu a spiritualitou pápe?skou, preto?e tá druhá neexistuje. Je to jasné? V?aka.

5. otázka

Severina Elisabeth Bartonitscheková (nemecká katolícka tla?ová agentúra CIC):

Dobrý ve?er. Svätý Otec, v?era ste hovorili aj o bratstve Cirkvi, o spolo?enstve, ktoré vie po?úva? a vies? dialóg, ktoré podporuje dobrú kvalitu vz?ahov. Ale pred nieko?kými dňami tu bolo vyhlásenie Svätej stolice o nemeckej Synodálnej ceste, bez podpisu. Myslíte si, ?e tento spôsob komunikácie prispieva k dialógu, alebo je jeho preká?kou?

Pápe? Franti?ek:

Ponajprv, to komuniké vydal ?tátny sekretariát, bola to chyba neuvies? to pod tým... Myslím, ?e tam bolo napísané ?Komuniké ?tátneho sekretariátu“, ale nie som si istý. Nu? bola to chyba nepodpísa? sa pod to ako ?tátny sekretariát - chyba úradná, nie zo zlej vôle. To oh?adom tej poslednej veci. A oh?adom sogenannter synodaler Weg, oh?adom synodálnej cesty, napísal som list - sám som ho robil, jeden mesiac s modlitbou, reflexiou, konzultáciami - a povedal som v?etko, ?o som mal poveda? o Synodálnej ceste, viac ako to nepoviem. To je pápe?ské magistérium o synodálnej ceste, ten list, ktorý som napísal pred dvoma [troma] rokmi. Kúriu som obi?iel, preto?e som to nekonzultoval, ni?. Urobil som to ako svoju vlastnú cestu, aj ako pastor pre jednu cirkev, ktorá h?adá cestu, ako brat, ako otec, ako veriaci, urobil som to tak. A to je moje posolstvo. Viem, ?e to nie je jednoduché, ale v tom liste je v?etko. ?akujem.

6. otázka

Ignazio Ingrao (talianske televízne spravodajstvo RAI - TG1):

Taliansko prechádza ?a?kým obdobím, ktoré vyvoláva obavy aj na medzinárodnej úrovni. Je tu hospodárska kríza, pandémia, vojna, a teraz sme sa ocitli aj bez vlády. Ste prímasom Talianska: vo svojom telegrame prezidentovi Mattarellovi k jeho narodeninám ste hovorili o krajine pozna?enej mnohými ?a?kos?ami, ktorá musí urobi? zásadné rozhodnutia. Ako ste pre?ívali pád Draghiho?

Pápe? Franti?ek:

Predov?etkým sa nechcem mie?a? do talianskej vnútornej politiky. Po druhé: Nikto nemô?e poveda?, ?e premiér Draghi nebol ?lovekom vysokej medzinárodnej kvality. Bol predsedom Európskej centrálnej banky... povedzme, ?e to bola dobrá kariéra. A potom, jedného z mojich spolupracovníkov som sa opýtal len jednu vec: ?Povedz mi, ko?ko vlád malo Taliansko v tomto storo?í?“ A on mi povedal: ?20“. Toto je moja odpove?.

Ignazio Ingrao:

Aký apel v?ak dávate politickým silám s výh?adom na tieto náro?né vo?by?

Pápe? Franti?ek:

Zodpovednos?. Ob?ianska zodpovednos?.

7. otázka

Claire Giangravè (americká/medzinárodná spravodajská agentúra Religion News Service):

Zdravím Vás, Svätý Otec, dobrý ve?er. Mnohí katolíci, ale aj mnohí teológovia sa domnievajú, ?e je potrebný vývoj v cirkevnej náuke oh?adom antikoncepcie. Zdá sa, ?e aj vá? predchodca Ján Pavol I. si myslel, ?e úplný zákaz je mo?no potrebné prehodnoti?. ?o si o tom myslíte? Skrátka, ste v tomto zmysle otvorený prehodnoteniu? Alebo: existuje mo?nos? pre nejaký pár, aby uva?oval nad antikoncepciou?

Pápe? Franti?ek:

Rozumiem, ide tu o ve?mi dôkladnú vec. Vedzte, ?e dogma, morálka, je v?dy na ceste vývoja, ale vývoja v rovnakom smere. Kvôli jasnosti vyu?ijem nie?o, ?o som tu u? myslím pri iných príle?itostiach spomínal: oh?adom vývoja nejakej morálnej otázky, oh?adom teologického vývoja – nazvime to tak – alebo dogmatického vývoja existuje pravidlo, ktoré je ve?mi jasné a pou?né, pravidlo od Vincenta Lérinského z 5. storo?ia bol to Francúz. Hovorí, ?e pravá náuka, aby napredovala, aby sa rozvíjala, nemá by? nehybná, rozvíja sa ut annis consolidetur, dilatetur tempore, sublimetur aetate. To znamená: ?asom sa upevňuje, roz?iruje a utvrdzuje a stáva sa pevnej?ou, ale v?dy v napredovaní. Preto je povinnos?ou teológov výskum, teologická reflexia. Nemô?ete robi? teológiu, ke? máte pred sebou ?nie“. Potom bude na Magistériu, aby povedalo: ?Nie, za?li ste pri?aleko, vrá?te sa“. Ale teologický vývoj musí by? otvorený, teológovia sú tu na to. A Magistérium musí pomáha? chápa? hranice. Pokia? ide o otázku antikoncepcie, viem, ?e vy?la publikácia o tejto i ?al?ích témach týkajúcich sa man?elstva. Sú to výstupy z konferencie a na konferencii sa zále?itosti predostrú, potom sa medzi sebou diskutuje a dajú sa návrhy. Musíme tu ma? jasno: tí, ktorí uskuto?nili túto konferenciu, splnili svoju povinnos?, preto?e sa sna?ili posunú? vpred v náuke, ale v cirkevnom zmysle, nie mimo neho, ako som povedal tým pravidlom Vincenta Lérinského. Potom Magistérium povie: ?Áno, je to v poriadku“  –  ?Nie je to v poriadku“.

Ale mnoho vecí sa dáva na posúdenie. Spomeňte si napríklad na atómové zbrane: dnes som oficiálne vyhlásil, ?e pou?itie i vlastnenie atómových zbraní je nemorálne. Spomeňme si na trest smrti; najprv tu bol oh?adom trestu smrti súhlas... Teraz mô?em poveda?, ?e tam sme blízko k nemorálnosti, preto?e morálne vedomie sa dobre rozvinulo...

Aby bolo jasné: ke? sa vyvíja dogma alebo morálka, je to v poriadku, ale v tomto smere: s tými tromi pravidlami Vincenta Lérinského. Myslím si, ?e je to ve?mi jasné: Cirkev, ktorá nerozvíja v cirkevnom zmysle svoje myslenie, je Cirkvou, ktorá cúva. A to je dnes problém mnohých, ktorí si hovoria ?tradi?ní“. Nie, nie sú tradi?ní, sú ?spiato?níci“, idú vzad, bez koreňov. V?dy sa to robilo takto, v minulom storo?í sa to robilo takto. A ?spiato?níctvo“ je hriech, preto?e nejde vpred s Cirkvou. Naopak tradícia – ako to niekto povedal, myslím, ?e som to spomenul v jednom z prejavov –, tradícia je ?ivá viera zomrelých. Av?ak pre týchto ?spiato?níkov“, ktorí si hovoria tradicionalisti, je to m?tva viera ?ijúcich. Práve tradícia je zdrojom in?pirácie pre napredovanie Cirkvi. A toto je v?dy vertikálne. ?Spiato?níctvo“ je ís? vzad, je v?dy uzavreté. Je dôle?ité dobre roozumie? úlohe tradície, ktorá je v?dy otvorená, ako korene stromu, a strom tak rastie... Jeden hudobník, Gustav Mahler, povedal ve?mi krásnu vetu: tradícia je v tomto zmysle zárukou budúcnosti, je to záruka, nie muzeálny exponát. Ak chápete tradíciu ako uzavretú, nie je to kres?anská tradícia. Je to v?dy tá ??ava z koreňov, ktorá ?a posúva vpred, vpred, vpred... Oh?adom tohto, oh?adom toho, ?o spomínate, je potrebné premý??a? a vies? vieru a morálku vpred, a pokým ide v smerovaní od koreňov, zo ??avy, je to v poriadku. S týmito tromi pravidlami Vincenta Lérinského, ktoré som uviedol.

8. otázka

Eva Fernandezová (?panielsky rozhlas Cadena Cope):

Svätý Otec, koncom augusta máme konzistórium. V poslednom ?ase sa vás mnohí pýtali, ?i ste uva?ovali o rezignácii, nebojte sa, tentoraz sa vás na to pýta? nebudeme, ale sme zvedaví, Svätý Otec: premý??ali ste niekedy o tom, aké vlastnosti by ste chceli, aby mal Vá? nástupca?

Pápe? Franti?ek:

Toto je prácou Ducha Svätého, vie?? Ja by som si nikdy netrúfol tak premý??a?... Duch Svätý to doká?e lep?ie ako ja, je lep?í ako my v?etci. Preto?e in?piruje rozhodnutia pápe?a, v?dy in?piruje. Lebo je ?ivý v Cirkvi, Cirkev si nemo?no predstavi? bez Ducha Svätého, on je ten, ktorý robí rozdiely, robí aj hluk – spomeňte si na ráno Turíc – ale potom vytvára súlad. Je dôle?ité hovori? skôr o ?harmónii“ ako o ?jednote“. Jednota, ale harmónia, nie ako pevná vec. Duch Svätý ti dáva harmóniu, ktorá je progresívna, ktorá napreduje. Pá?i sa mi, ?o hovorí o Duchu Svätom sv. Bazil: ?Ipse harmonia est“, ?On je harmónia“. Je harmóniou, preto?e najprv ti urobí ruch s rozli?nos?ou chariziem. - Prenechajme túto prácu Duchu Svätému. ?o sa týka mojej rezignácie by som sa chcel po?akova? za pekný ?lánok, ktorý spracovala jedna z vás, o v?etkých signáloch, ktoré by mohli vies? k rezignácii, a o v?etkých znakoch, ktoré sa objavujú. Je to dobrá novinárska práca, práca ?urnalistu, ktorý nakoniec vyjadruje svoj názor. Vníma? aj signály, nielen vyhlásenia, ten jazyk pod hladinou, ktorý tie? dáva signály. Vedie? ?íta? znamenia alebo sa aspoň sna?i? interpretova?, ?e to mô?e by? to alebo ono, to je va?a dobrá práca a som ve?mi v?a?ný.

9. otázka

Phoebe Natansonová (americké spravodajstvo ABC News):

Prepá?te, Svätý Otec, viem, ?e ste mali ve?a otázok tohto druhu, ale chcela som sa spýta?, ?i vás v tomto ?ase, ke? máte zdravotné ?a?kosti a podobne, napadla my?lienka, ?e by mohol nasta? ?as odstúpi?? Mali ste nejaké problémy, ktoré vás prinútili o tom premý??a?? Boli nejaké ?a?ké chvíle, ktoré vás nútili o tom premý??a??

Pápe? Franti?ek:

Dvere sú otvorené, je to jedna z normálnych mo?ností, ale a? dodnes som na tie dvere nezaklopal, nepovedal som: ?Pôjdem do tejto miestnosti“. Nepri?lo mi na túto mo?nos? myslie?. Ale neznamená to, ?e mo?no pozajtra neza?nem na to myslie?, v?ak? Ale v tejto chvíli, poviem úprimne, nie. Aj táto cesta bola tak trochu skú?kou... Je pravda, ?e v takomto stave sa apo?tolské cesty robi? nedajú, treba mo?no trochu zmeni? ?týl, ubra?, splati? dlhy ciest, na ktoré e?te treba ís?, preorganizova? sa... Ale bude to Pán Boh, kto to povie. Dvere sú otvorené, toto je pravda.

A napokon, predtým, ako sa rozlú?im, by som chcel hovori? o nie?om, ?o je pre mňa ve?mi dôle?ité. Cesta sem do Kanady bola ve?mi spojená s postavou sv. Anny. Hovoril som niektoré veci oh?adom ?ien, ale najmä o star?ích ?enách, matkách a babi?kách. A zdôraznil som jednu vec, ktorá je jasná: viera sa musí odovzdáva? ?v náre?í“, a to v náre?í – povedal som to jasne – materinskom, v náre?í starých mám. My sme vieru prijali v tejto ?enskej náre?ovej forme, a to je ve?mi dôle?ité: rola ?eny pri odovzdávaní viery a jej rozvíjaní. To mama alebo stará mama u?í die?a modli? sa, je to matka alebo stará matka, ktorú mu vysvet?ujú prvé veci viery, ke? im nerozumie. A dovolím si tvrdi?, ?e tento ?náre?ový“ prenos viery je ?enský. Niekto mi mô?e poveda?: ale ako to vysvetlíte teologicky? Poviem: je to tým, ?e tá, ktorá odovzdáva vieru, je Cirkev a Cirkev je ?ena, Cirkev je nevesta; Cirkev nie je mu?, Cirkev je ?ena. A my musíme vstúpi? do tohto uva?ovania o Cirkvi ako o ?ene, o Cirkvi ako matke, ?o je dôle?itej?ie ne? akáko?vek ?isto mu?sky ponímaná (maschilistická) ministeriálna fantázia alebo akáko?vek ?isto mu?sky chápaná (maschilistická) moc. Cirkev – mater (matka), materstvo Cirkvi. To je postava Pánovej Matky. V tomto zmysle je dôle?ité zdôrazni? význam tohto materinského náre?ia pri odovzdávaní viery. Zistil som to pri ?ítaní napríklad o umu?ení Machabejcov (porov. 2 Mach 7): dva alebo trikrát sa tam pí?e, ?e matka im dodávala odvahu v materinskom náre?í. Viera sa musí odovzdáva? v dialekte. A týmto dialektom hovoria ?eny. To je ve?ká rados? Cirkvi, lebo Cirkev je ?ena, Cirkev je nevesta. Chcel som to poveda? jasne, ke? myslím na svätú Annu. ?akujem, ?akujem za va?u trpezlivos?. ?akujeme za pozornos?, oddýchnite si a ??astnú cestu. ?akujem!

(Preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu - Pope)

-zk, jb, mh-

Aktualizované: 2.8.2022, 13:39