蜜桃交友

Pri svojom pravidelnom stretnutí s veriacimi Svätý Otec reagoval aj na aktuálne dianie. Vyjadril boles? nad zhor?ením situácie okolo Ukrajiny a pripomenul, ?e ?Boh je Bohom pokoja, a nie vojny“ a ?chce, aby sme boli bratmi, a nie nepriate?mi.“ Pápe? vyslovil výzvu k pestovaniu spolu?itia medzi národmi a re?pektovaniu medzinárodného práva a pozval veriacich pripoji? sa k pre?ívaniu blí?iacej sa Popolcovej stredy 2. marca v duchu pôstu a modlitby za pokoj. (Plné znenie výzvy)

Po dvanástich katechézach venovaných sv. Jozefovi 

si Svätý Otec zvolil pre nový cyklus tému staroby. V úvodnej katechéze s názvom ?Milos? ?asu a spojenectvo vekových období ?ivota“ citoval slová proroka Joela: ?Va?i starci budú máva? sny a va?i mládenci budú ma? videnia“.

Pápe? vy?iel z kon?tatovania reality demografickej zmeny. Otázka staroby spolu s otázkou migrácie predstavujú pod?a jeho slov dve najdôle?itej?ie výzvy sú?asnej doby. Svätý Otec upozornil na ?kodlivos? mentality odsúvania starých ?udí mimo záujmu spolo?nosti, ako aj na falo?ný ideál ve?nej mladosti:

?Mlados? je krásna, ale ve?ná mlados? je ve?mi nebezpe?ný prelud. By? starým je rovnako dôle?ité – a krásne – ako by? mladým. Zapamätajme si to. Spojenectvo medzi generáciami, ktoré prinavracia ?udskos? v?etkým vekovým obdobiam ?ivota, je na?ím strateným darom a musíme naň opä? nadviaza?. Musíme ho nanovo objavi?, v tejto kultúre skartovania a tejto kultúre produktivity.“

V pozdravoch skupinám pútnikov sa pápe? zvlá?? obrátil na mladých ?udí, aby si pestovali vz?ah so svojimi starými rodi?mi a u?ili sa od nich ?ivotnej múdrosti. V Aule Pavla VI. bolo aj nieko?ko skupín z rôznych ?astí Slovenska.

Biblickým úvodom ku katechéze boli slová proroka Joela: [Pán hovorí]: «Potom vylejem svojho ducha na ka?dé telo a budú prorokova? va?i synovia i va?e dcéry; va?i starci budú máva? sny a va?i mládenci budú ma? videnia. Aj na slu?obníkov a slu?obnice vylejem v tých dňoch svojho ducha. A ka?dý, kto bude vzýva? Pánovo meno, bude zachránený» (Joel 3,1-2.5).

Milos? ?asu a spojenectvo vekových období ?ivota

1. katechéza z cyklu o zmysle a hodnote staroby

Drahí bratia a sestry, dobré ráno!

Ukon?ili sme katechézu o svätom Jozefovi. Dnes za?íname cestu katechéz, ktorá h?adá in?piráciu v Bo?om slove o zmysle a hodnote staroby. Zamyslíme sa nad starobou. U? nieko?ko desa?ro?í sa toto vekové obdobie ?ivota týka tohto ?nového národa“, ktorým sú seniori. E?te nikdy v histórii ?udstva sme neboli tak po?etní. Riziko, ?e budeme skartovaní je e?te vä??ie: nikdy nás nebolo to?ko ako teraz a riziko, ?e budeme vyra?ovaní, je ako nikdy predtým.

Star?í ?udia sú ?asto vnímaní ako ?prí?a?“. V dramatickej prvej fáze pandémie práve oni zaplatili tú najvy??iu cenu. U? vtedy boli tou najslab?ou a najzanedbanej?ou ?as?ou: ve?mi sme ich neprichádzali pozrie? kým ?ili, a nevideli sme ich ani umiera?. Na?iel som aj túto Chartu práv star?ích ?udí a povinností spolo?enstva: zostavili ju vlády, nie Cirkev, je to laická zále?itos?: je to dobrá a zaujímavá vec, aby sme vedeli, ?e seniori majú práva. Prospeje nám si ju pre?íta?.

Spolu s migráciou patrí staroba medzi najnaliehavej?ie otázky, ku ktorým je ?udská rodina v tejto dobe povolaná sa postavi?. Nejde len o kvantitatívnu zmenu, v hre je jednota vekových fáz ?ivota, teda skuto?ný referen?ný bod pre pochopenie a docenenie ?udského ?ivota v jeho celistvosti. Kladieme si otázku: existuje priate?stvo, existuje spojenectvo medzi jednotlivými vekovými obdobiami ?ivota, alebo prevláda oddelenos? a skartovanie?

V?etci ?ijeme v prítomnosti, v ktorej spoluna?ívajú deti, mladí ?udia, dospelí a starí ?udia. Pomer sa v?ak zmenil: dlhovekos? sa stala masovou a vo ve?kých ?astiach sveta sa detský vek dávkuje v malých ?iastkach. Hovorili sme aj o demografickej zime. Ide o nerovnováhu, ktorá má mnohé dôsledky. Dominantná kultúra má za svoj jediný model mladého dospelého, teda jedinca, ktorý je sebesta?ný a zostáva v?dy mladým. Ale je to pravda, ?e mlados? obsahuje plný zmysel ?ivota, zatia? ?o staroba predstavuje jednoducho len jeho vyprázdnenie a stratu? Je to pravda? Jedine mlados? má v sebe plný zmysel ?ivota, a staroba je vyprázdnením ?ivota, stratou ?ivota? Vyzdvihovanie mladosti ako jediného veku hodného stelesnenia ?udského ideálu, spojené s poh?daním starobou vnímanou ako slabos?, ako degradácia ?i postihnutie, bolo dominantnou ikonou totalitarizmov dvadsiateho storo?ia. U? sme na to zabudli?

Predl?ovanie ?ivota ?trukturálne ovplyvňuje ?ivotné príbehy jednotlivcov, rodín a spolo?ností. Musíme si v?ak polo?i? otázku: je jeho duchovná kvalita a komunitný zmysel predmetom zodpovedajúcej pozornosti a lásky? Majú azda star?í ?udia prosi? o odpustenie za svoju hú?evnaté dr?anie sa pri ?ivote na náklady druhých? Alebo si ich mô?eme vá?i? za dary, ktorých sú nosite?mi ako prínos pre zmysel ?ivota v?etkých? V skuto?nosti, pri reprezentovaní zmyslu ?ivota - a to práve v takzvaných ?rozvinutých“ kultúrach - má staroba malú váhu. Pre?o? Preto?e sa pova?uje za vek, ktorý neponúka ?iadne osobitné obsahy, ani vlastné významy ?itia. Navy?e chýba povzbudzovanie, aby ich ?udia vyh?adávali, a chýba aj osveta, aby ich spolo?nos? uznávala. Skrátka, pre vekovú skupinu, ktorá je u? ur?ujúcou sú?as?ou spolo?enského prostredia a tvorí tretinu celého ?ivota, sú tu neraz programy pomoci, ale nie ?ivotné projekty. Asisten?né programy áno, nie v?ak projekty pre ich plnohodnotný ?ivot. A toto je medzerou v myslení, v predstavivosti, v tvorivosti. Pri takomto zmý??aní medzera spo?íva v tom, ?e starý ?lovek je odpadovým materiálom: v tejto kultúre skartovania star?í ?udia figurujú ako materiál na vyradenie.

Mlados? je krásna, ale ve?ná mlados? je ve?mi nebezpe?ný prelud. By? starým je rovnako dôle?ité – a krásne – ako by? mladým. Zapamätajme si to. Spojenectvo medzi generáciami, ktoré prinavracia ?udskos? v?etkým vekovým obdobiam ?ivota, je na?ím strateným darom a musíme naň opä? nadviaza?. Musíme ho nanovo objavi?, v tejto kultúre skartovania a tejto kultúre produktivity.

Bo?ie slovo má o tomto spojenectve ve?a ?o poveda?. Pred chví?ou sme po?uli Joelovo proroctvo: «Va?i starci budú máva? sny a va?i mládenci budú ma? videnia» (3,1). Dá sa to vylo?i? takto: ke? star?í ?udia kladú odpor Duchu pochovávaním svojich snov do minulosti, mladí u? nedoká?u vidie? to, ?o by bolo treba urobi?, aby sa otvorila budúcnos?. Na druhej strane, ke? starí komunikujú svoje sny, mladí jasne vidia, ?o majú robi?. Taká mláde?, ktorá sa viac nepýta na sny starých ?udí a upínajú sa so spustenou hlavou na vízie siahajúce len po vlastný nos, budú ma? problém nies? svoju prítomnos? a unies? svoju budúcnos?.

Ak sa starí rodi?ia uzavrú do svojich melanchólií, mladí ?udia sa e?te viac zakuklia do svojich smartfónov. Obrazovka mozno aj zostane za?atá, no ?ivot vyhasne skôr, ne? príde jeho ?as. Nie je azda najvá?nej?ím dôsledkom pandémie práve dezorientovanos? mladých ?udí? Starí ?udia majú ?ivotné zdroje v tom, ?o u? pre?ili, a mô?u z nich kedyko?vek na?rie?. Zostanú sa len prizera?, ako mladí strácajú svoju víziu, alebo ich budú sprevádza? a rozohrieva? ich sny? Ako sa zo?i-vo?i snom starých ?udí zachovajú mladí?

Múdros? dlhej cesty, ktorá sprevádza starobu po jej záver, treba pre?íva? ako ponuku zmyslu ?ivota, ktorý nekon?í len pri zotrva?nosti pre?itia. Ak sa starobe neprinavráti dôstojnos? ?ivota hodného ?loveka, je odsúdená uzavrie? sa do sk?ú?enosti, ktorá v?etkých oberá o lásku. Táto výzva pre ?udstvo a civilizáciu si vy?aduje na?u anga?ovanos? a Bo?iu pomoc. Prosme o to Ducha Svätého.

Týmito katechézami o starobe by som chcel v?etkých povzbudi?, aby svoje my?lienky a city investovali do darov, ktoré staroba v sebe nesie, a priná?a ich pre ostatné fázy ?ivota. Staroba je dar pre v?etky fázy ?ivota. Je to dar zrelosti, múdrosti. Bo?ie slovo nám pomô?e rozpoznáva? zmysel a hodnotu staroby. Nech aj nám Duch Svätý udelí tie sny a vízie, ktoré potrebujeme. A chcel by som zdôrazni?, ako sme to po?uli v Joelovom proroctve na za?iatku, ?e dôle?ité je nielen to, aby starý ?lovek zaujímal miesto nosite?a múdrosti, ktorú má, histórie pre?itej v spolo?nosti, ale aj to, aby tu bol rozhovor, aby vstupoval do re?i s mladými.

Mladí sa musia rozpráva? so seniormi a seniori s mladými. A tento most bude odovzdávaním múdrosti v rámci ?udstva. Dúfam, ?e tieto úvahy budú u?ito?né pre nás v?etkých, aby sme udr?iavali to, o ?om hovoril prorok Joel, ?e v dialógu medzi mladými a starými mô?u starci odovzdáva? sny a mladí ich mô?u prijíma? a nies? ?alej. Nezabúdajme, ?e v kultúre, tak v rodine ako i v spolo?nosti, sú seniori ako korene stromu: tam je celá história, a mladí sú ako kvety a plody.

Ak niet ??avy, ak nepríde z koreňov táto takpovediac ??ivina“, nikdy nebudú môc? vykvitnú?. Nezabúdajme na toho básnika, ktorého som u? mnohokrát spomínal: ?V?etko, ?o má strom v korune, pochádza z toho, ?o má pod zemou“ (Francisco Luis Bernárdez). V?etko to krásne, ?o má spolo?nos?, súvisí s koreňmi seniorov. Preto by som chcel, aby sa v týchto katechézach dala do pozornosti postava starého ?loveka, aby sme dobre pochopili, ?e senior nie je odpadový materiál: je po?ehnaním pre spolo?nos?.

(Preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu - Pope)

-zk, jb-