蜜桃交友

Salvatore Cernuzio – Pope

Jeho kompasom bola 25. kapitola Matú?ovho evanjelia, ktorá je o skutkoch milosrdenstva. Kristovo poverenie - ??oko?vek ste urobili pre jedného z týchto mojich najmen?ích bratov, pre mňa ste urobili“ - charakteristickým znakom jeho myslenia. ?Vo?ba pre chudobných“ je jeho námetom. V?era v noci, v utorok 22. októbra, zomrel v klá?tore svätého Dominika v Lime (Peru) Gustavo Gutiérrez, dominikánsky teológ a reho?ník pova?ovaný za ?otca“ teológie oslobodenia. Mal 96 rokov, bol to dlhý ?ivot, ktorý strávil ?túdiom, premý??aním, úvahami, rozhovormi a ?asto aj bojmi. Bojoval za teologické myslenie, ktoré bolo niekedy kritizované alebo vnímané s podozrením, ale ktoré, ako sám tvrdil, nemá korene v ni?om inom ako v evanjeliu. Tá dobrá zves? a jej ru?ivé posolstvo, ?e na prvom mieste sú chudobní, poslední, jednoduchí.

Prednostná vo?ba pre chudobných

Bol to on, kto vymyslel výraz ?preferen?ná vo?ba pre chudobných“, ktorý bol neskôr za?lenený do Magistéria Cirkvi ako základná cesta ?ivota z viery. Ján Pavol II. skuto?ne uznal, ??e preferen?ná vo?ba pre chudobných nie je ani výlu?ná, ani vylu?ujúca, ale je pevná a neodvolate?ná“. Zatia? ?o Benedikt XVI. v roku 2007 vo svätyni v brazílskej Aparecide potvrdil, ?e ?preferen?ná vo?ba pre chudobných je implicitne obsiahnutá v kristologickej viere v Boha, ktorý sa pre nás stal chudobným“.

Om?a s pápe?om v Dome sv. Marty

Mnohé spomienky sa v týchto hodinách obracajú na tohto mu?a, ktorý ?akoko?vek malý bol, svojou malos?ou nám dokázal ohlasova? evanjelium so silou a odvahou“, ako pí?e v kondolen?nej nóte limský arcibiskup kardinál Carlos Castrillo. V mysli sa nám vynárajú aj mnohé obrazy, po?núc tým symbolickým z 11. septembra 2013, ke? Gutiérrez slávil svätú om?u v Dome sv. Marty spolu s pápe?om Franti?kom, ktorý bol v úrade pribli?ne pol roka. Oni dvaja, bok po boku, pri oltári malej kaplnky vo vatikánskom Dome.

??akujem vám za va?e svedectvo“, takto sa Gutiérrez zveril argentínskemu pápe?ovi v dlhom rozhovore pre L'Osservatore Romano, ktorý bol uverejnený 11. septembra 2013. V tom istom rozhovore dominikán objasnil usmernenia svojej teológie, ?plnej zdrojov“, preto?e jej stredobod - chudoba - bol ?v?dy tam“ a je ?v?dy naliehavej?í“. A nejde o ?náuku o chudobných“ vysvetlil: ?Treba jasne poveda?, ?e pojem chudoba je komplexný, preto?e existuje skuto?ná chudoba, ktorá sa týka situácie tých, ktorí sa nepo?ítajú za ni?, tých, ktorí sú bezvýznamní, z ekonomických dôvodov, ale aj kvôli kultúre, jazyku, farbe pleti alebo preto, ?e patria do sveta ?ien, ktoré patria medzi najviac postihované. Jasne potvrdzujeme, ?e chudoba nikdy nie je len jedna a predov?etkým, ?e nikdy nie je dobrá“.

Posolstvo pápe?a Franti?ka k 90. narodeninám

K 90. narodeninám reho?níka, ktorý sa narodil v roku 1928 v Lime, mu pápe? Franti?ek poslal list, v ktorom vyzdvihol jeho ?teologickú slu?bu“ a po?akoval mu za jeho ?prácu“ a spôsob ?spytovania svedomia ka?dého ?loveka, aby nikto nezostal ?ahostajný vo?i dráme chudoby a vylú?enia“.

Verný aj v ?a?kých chví?ach

Kardinál Castillo v spomínanej nóte kon?tatuje, ?e Gustavo Gutiérrez ?sprevádzal Cirkev po?as celého svojho ?ivota, zostal verný aj v naj?a??ích chví?ach a v?dy pripomínal, ?e pravý pastier sa musí stara? o svoje ovce, najmä o chudobné“. ??akujeme Bohu,“ dodáva kard. Castrillo, ??e sme mali verného kňaza - teológa, ktorý nikdy nemyslel na peniaze, luxus alebo ?oko?vek, ?o by sa zdalo, ?e je nadradené“.

?túdie a knihy

Za posledné ?tyri desa?ro?ia napísal teológ mno?stvo prác, po?núc hlavnou Teológiou oslobodenia, ktorá vy?la v roku 1971. Bývalý ?tudent medicíny a literatúry v Peru, potom psychológie a filozofie v belgickej Lovani a opä? teológie na Katolíckej univerzite v Lyone, v Ríme a Parí?i v nej teoreticky rozpracoval politické a sociálne oslobodenie, t. j. odstránenie bezprostredných prí?in chudoby a nespravodlivosti; ?udské oslobodenie, t. j. emancipáciu marginalizovaných a utlá?aných; teologické oslobodenie od sebectva a hriechu. Sociálna boles? Latinskej Ameriky, u?enie koncilu a, ako u? bolo spomenuté, neustály odkaz na evanjelium o?ivili tieto úvahy, ktoré boli neskôr explicitne vyjadrené v mnohých ?al?ích zväzkoch.

Spolo?ná kniha s kardinálom Müllerom

Jedným z posledných bolo dielo Na strane chudobných. Teológia oslobodenia, teológia Cirkvi (Edizioni Messaggero - Editrice Missionaria Italiana), vydané v roku 2013 a napísané s vtedaj?ím prefektom Kongregácie pre náuku viery kardinálom Gherardom Ludwigom Müllerom. Teológovia, vatikanisti a zasvätení túto knihu privítali ako výnimo?nú skuto?nos?: ?tvorru?né dielo jedného z popredných predstavite?ov teológie oslobodenia a prefekta tohto bývalého Svätého ofícia, ktorý sa práve k tomuto prúdu vyjadril dvoma in?trukciami v 80. rokoch minulého storo?ia. Medzi nimi v?ak bolo dlhoro?né priate?stvo, ako aj spolo?ný záujem o rozvoj svetovej ekonomiky a európskej teológie. Vysvetlili to v Ríme na preplnenej prezentácii na Via della Conciliazione, ktorá sa skon?ila darovaním charakteristického pon?a chudobných ro?níkov z peruánskych Ánd nemeckému kardinálovi.

?Samaritánska cirkev“

Zostávajú stále pôsobivé slová, ktoré páter Gutiérrez na podujatí povedal, ke? hovoril o ?samaritánskej cirkvi“, o syntéze my?lienky slu?by prevzatej z podobenstva o ?milosrdnom Samaritánovi“, ktoré je drahé pápe?ovi Franti?kovi. Toto podobenstvo, ktoré, ako povedal teológ, podnecuje k zamysleniu nad otázkou ?Kto je môj blí?ny?“, ale aj k zamysleniu nad otázkou ?Kto sa stal mojím blí?nym?“. Kard. Müller sa zasa podelil o cestu, ktorá ho priviedla k osobitnej citlivosti na tému chudoby: od skromných za?iatkov v Mainzi s otcom továrnikom a matkou ?enou v domácnosti s piatimi de?mi, cez skúsenos? v 80. rokoch minulého storo?ia uprostred ?udí bez jedla, vody, oble?enia a lekárskej starostlivosti a? po biskupský úrad v Regensburgu, kde pôsobilo mnoho kňazov z chudobných krajín celého sveta. Skúsenosti, z ktorých u kardinála dozrelo presved?enie, ?e Cirkev je sviatos?ou spásy pre ?udí a medzi ?u?mi a ?e jej pôsobenie mô?e by? len evanjeliza?né a zároveň oslobodzujúce. To, ?o sa Gustavo Gutiérrez sna?il potvrdi? celé roky.

Preklad Martin Jarábek