Antonia Acutisová: M?j syn Carlo bol u?ite?om ?ivota a viery
Benedetta Capelli - Vatikán
?Carlo zjavne doká?e presved?i? Pána, má spôsob, ?e Je?i? mu nepovie nie, a to ma trochu dojíma“. Antonia Salzano, matka Carla Acutisa, sa usmieva, ke? rozpráva, ako ka?dý deň dostáva správy o domnelých uzdraveniach, o ne?akanej pomoci, o malých mimoriadnych veciach, ktoré s modlitbou a v?aka príhovoru jej syna získali mnohí ?udia. U? roky rozpráva o Carlovej ?normálnosti“, o svätosti, ktorá sa zní?ila v ka?dodennom ?ivote a ktorá má svoj stred: Eucharistiu, jeho ?dia?nicu do neba“. ?Pán,“ hovorí pani Antonia pre vatikánske médiá, ?splnil ?elanie mnohých, ktorí sa modlili za Carlovu kanonizáciu, ?o samozrejme vnímame ako znamenie z neba. Ur?ite mu to umo?ní vykona? e?te vä??ie dielo, ne? vykonáva teraz“.
Pápe? schválil dekréty, ktoré povedú ku kanonizácii Carola Acutisa, ktorý zomrel v roku 2006 vo veku iba 15 rokov na leukémiu a bol blahore?ený 10. októbra 2020 v Assisi, v meste, kde je pochovaný v kostole Santa Maria Maggiore – (kostol vyzle?enia). Biskup mesta, Mons. Domenico Sorrentino, vyjadril svoju osobnú rados? a rados? celej Cirkvi v Assisi: ?Chvála Pánovi, ktorý robí ve?ké veci, aby dal impulz ná?mu nad?eniu v kres?anskej dôslednosti a ohlasovaní evanjelia“.
Vypo?utá modlitba
Mladá ?tudentka, ktorá sa uzdravila v?aka príhovoru Carla Acutisa, sa chystá ukon?i? vysoko?kolské vzdelanie. Narodila sa v Kostarike v roku 2001, i?la za svojím snom o móde a v roku 2018 sa pres?ahovala do Florencie. Dňa 2. júla 2022 okolo ?tvrtej hodiny ráno spadla z bicykla a jej ?ivot sa zmenil. Bola to ve?mi vá?na situácia, preto?e utrpela ?a?ké poranenie hlavy. Liliana, matka diev?a?a, utekala do Assisi, aby sa pomodlila pri Carlovom hrobe. Zanechala tam list a vracala sa k lô?ku svojej dcéry, ktorá opä? za?ala spontánne dýcha?. Je to postupné, deň za dňom sa jej ?ivot znovu obnovuje. ?Spoznali sme sa,“ hovorí Antonia Acutisová, ?je to ve?mi dobré diev?a, ale predov?etkým je ve?ká viera jej matky. Ke? sa dozvedela, ?o sa stalo jej dcére, okam?ite odi?la do Assisi, celý deň sa pred Carlom modlila na kolenách, aby získala túto milos?, preto?e diev?a u? bolo v tom ?ase odovzdané na smr? a aj keby sa zobudilo, nemalo by ?ancu na normálny ?ivot“. ?Ke? sa ?lovek úpenlivo modlí k Pánovi, je vypo?utý. Nebo skuto?ne pôsobí prostredníctvom Carla“ dodáva mama Antónia.
To podstatné máme pred o?ami
Mama Antonia ?asto zdôrazňuje jednoduchos? svojho syna, jeho poslanie, ktorým je, aby ?udia pochopili význam sviatostí, ktoré sú skuto?ne ?ú?innými znameniami, prostredníctvom ktorých nám Boh dáva milos? posväcova? sa“. ?Verím, ?e Carlovo posolstvo nám má pomôc? pochopi?, ?e to podstatné máme pred o?ami, ?e máme dar ma? Cirkev, prostredníctvom ktorej dostávame milos?, ktorú potrebujeme, aby sme mohli dosiahnu? cie?, ku ktorému sme v?etci povolaní, ktorým je nebo“. Carlo sa prihovára v?etkým: mladým, ktorí surfujú na internete, aj tým, ktorí sú ?aleko od viery. Jeho relikvia u? nejaký ?as putuje po svete, v?dy je prijímaná s ve?kým nad?ením a ve?kou duchovnos?ou. Ale pre?o? ?Carlo mal mimoriadnu ?istotu srdca“, vysvet?uje jeho matka, ?mal v sebe Boha“. Pani Antonia spomína, ?e k prvému svätému prijímaniu pristúpil v siedmich rokoch a ?odvtedy u? nikdy neprestával chodi? ka?dý deň na svätú om?u, ka?dý deň absolvoval eucharistickú adoráciu, modlil sa ru?enec. Bolo cíti?, ?e v ňom nie?o je, a myslím, ?e ?udia sa k nemu preto stále hlásia. Eucharistia bola stredobodom jeho ?ivota, jeho dňa, miloval Boha nadov?etko“.
??astie je h?adie? na Boha
Carlo menil ?udí, ktorých stretol, menil aj svoju matku, ktorá - ako hovorí - nebola práve ?príkladom svätosti“. ?Vyrastala som takto, nikdy ma nenútili chodi? na svätú om?u, potom som sa vydala za man?ela, ktorý patril do viac nábo?ensky zalo?enej rodiny, ale ur?ite som bola ve?mi vzdialená, ni? som nevedela“. Die?a mení ?ivot, najmä ak sa zdá, ?e rýchlo dospieva. ?Ako trojmesa?ný povedal prvé slovo, v piatich mesiacoch za?al rozpráva? a v?etko u neho bolo v?dy o nie?o skôr, zvyknem hovori?, ?e ?as be?í dopredu. Jeho ?ivot bol celý zrýchlený a aj vo viere bol taký“. ?Bol naozaj zbo?ný, ke? i?li sme okolo kostola, chcel ís? dovnútra, chcel pozdravi? Je?i?a, stál tam a ja som mu hovorila, aby i?iel, ?e je neskoro, naliehala som, mal len tri roky. Bola som nepripravená. O otca som pri?la pred?asne, ke? mal 57 rokov, Carlo mi povedal, ?e mal videnie svojho starého otca: bol v o?istci a potreboval modlitby“. Pani Antonia vtedy ?asla, ale vedela, ?e to nemô?e by? lo?, preto?e Carlo bol ve?korysé die?a: ?Nikdy sa nes?a?oval, nekritizoval, neohováral, v?dy chcel ka?dému pomôc?, nikdy nemyslel na seba. Hovorieval, ?e smútok je poh?ad na seba, ??astie je poh?ad na Boha“.
?Pre mňa bol Carlo ako u?ite?“
?Prostredníctvom Carla,“ rozpráva matka, ?som urobila objav svojho ?ivota, preto?e som pochopila, ?e Je?i? je skuto?ne prítomný vo sviatostiach, ale najmä v Eucharistii, predtým som si myslela, ?e je to len symbol, ?e sú to v?etko skôr symbolické veci, ke? som pochopila, ?e sa v nej nachádza skuto?ná prítomnos? Krista, je jasné, ?e sa môj ?ivot zmenil a aj ja som nasledovala Carla“. Pani Antonia hovorí o svojom synovi prirodzene, s poh?adom matky, ktorá miluje a je milovaná. ?Pre mňa bol Carlo ako u?ite? a hovorím to úprimne. Ke? mi zomrel otec, nemala som ten pocit, ?e som sirota, ale ke? zomrel Carlo, cítila som sa tak. Neviem to vysvetli?, preto?e Carlo bol pre mňa naozaj výnimo?ný, bol ?kolou ?ivota, príkladom toho, ?e naozaj existujú svätí, preto?e som ?ila ved?a neho, mohla som vidie? v ka?dodennom ?ivote, ako sa správal, aký bol. Uvedomovali sme si, ?e je to výnimo?ný chlapec, ale ur?ite som si nikdy nemyslela, ?e mi ho Je?i? tak skoro vezme. Ale Bo?ie plány sú v?dy ve?ké. Prijali sme Carlovu smr?, aj ke? bola pred?asná, urobili sme to s vierou a s istotou, ?e Boh v?dy robí v?etko pre dobro. A dnes viac ako kedyko?vek predtým cítime, ?e je to tak“ dodáva matka.
Preklad Martin Jarábek
?akujeme, ?e ste si pre?ítali tento ?lánok. Ak chcete by? informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.